Priznám sa, že tentorkrát som váhal nad účasťou na Makade najviac. Niekoľkodňové dažde a klesajúca teplota ma odradilo ťahať do lesa parťáčku. Tak som sa pridal k odielovému kolegovi Milanovi, ktorému zase pre zmenu ochorel jeho parťák. Vlastne, keď si tak spomínam, tak práve s Milanom som mal ísť minulý rok. Zdá sa, že negatívom a zároveň pozitívom Makada je práve jazdenie dvojice. Vo dvojici je väčšie riziko, že jeden z dvojice nemôže štartovať ale zase vo dvojici je väčšia sranda. A dva páry očí, vidí viac ako jeden, o čom som sa presvedčil tento rok aj ja. :-)

Myslím že nie je verejné tajomstvo, že som telom a dušou cestný cyklista. Mal som zopár sezón kedy som koketoval s MTB maratónmi ale hrubé gumy si ma nezískali. Až na jednu výnimku – občasná účasť na orientačných pretekoch a na najvyššom mieste tróni disciplína štýlu bike adventure, na základe ktorej sú organizované verejné orientačné preteky MAKADO.

Na túto akciu som bol ochotný prísť aj v nepriaznivejšom počasí. Nielen tým aké je to športové odvetvie ale najmä tým, s akým veľkým srdcom a oduševnením je organizované. Takže tam šťartujem rád. Dokonca aj počasiektoré nebolo priaznivé sa sklonilo pred týmto srdcom a tesne pred pretekmi sa zmenilo k pomerne priaznivému a aj keď sa dalo očakávať blato v teréne, nesmel som chýbať.

Pôvodne som mal ísť MaKaDo s Milanom ale zišlo z toho, tak som sa dohodol s Braňom, že mi brzdára bude robiť on. :-)

Ráno bolo extrémne mrazivé. Keď som odchádzal z domu o 8, na teplomere bola 0. V lese to bol ešte väčší mráz spojený s miernym snežením. Hodinu a pol sme v tom ľadovo-snehovom masakri pretrpeli kým sa začalo schyľovať k štartu. Stále sme to však mali lepšie ako organizátori z VAZky. Tí v tom chlade museli drepeť celý deň.

Vlastne sa mi na víkendové medzinárodné orienťáky ani veľmi nechcelo. Na horáku som za rok 2006 natočil omračujúcich 130 km a prichádzajúca viróza spolu so stále boľavou rukou po zlomenine pravej ruky, neboli tie správne motivačné lákadla. Ale keď som stretol pri robote filantropku Evu K. a potom aj Jura M., tak som sa nechal ukecať. Som mäkký. Nabudúce sa im vyhnem. :-)

Vybral som si však len základnú kategóriu pre verejnosť. Aj tak som už skoro všetko pozabúdal. Ilja mi na preteky požičal svoj čip, čím mi určite ušetril času a peňazí. Aj tak nemohol súťažiť, lebo mal službu.

19.9.2004 Pezinok Kučišdorfská dolina - Slovenský pohár v MTBO Pezinok 19.9.2004 10.kolo

Oproti včerajšku je horšie počasie a hmlisto.Dnes je ma programe voľný výber kontrol s hromadným štartom, to som ešte nešiel. Ivan si na mňa brúsi zuby, Roman Kučera špekuluje či má šancu udrieť. Dobre že Openkári ideme na koniec lebo inak by som nepochopil štart. Všetci sa zoraďuju do lajny kde na zem sa opačnou stranou položia mapy. Na pokyn ich každý zoberie, zoberie pero a zakresľuje svoj optimálny postup. Potom mapu treba dať rýchle do mapníka a vyraziť.