Priznám sa, že tentorkrát som váhal nad účasťou na Makade najviac. Niekoľkodňové dažde a klesajúca teplota ma odradilo ťahať do lesa parťáčku. Tak som sa pridal k odielovému kolegovi Milanovi, ktorému zase pre zmenu ochorel jeho parťák. Vlastne, keď si tak spomínam, tak práve s Milanom som mal ísť minulý rok. Zdá sa, že negatívom a zároveň pozitívom Makada je práve jazdenie dvojice. Vo dvojici je väčšie riziko, že jeden z dvojice nemôže štartovať ale zase vo dvojici je väčšia sranda. A dva páry očí, vidí viac ako jeden, o čom som sa presvedčil tento rok aj ja. :-)

Myslím že nie je verejné tajomstvo, že som telom a dušou cestný cyklista. Mal som zopár sezón kedy som koketoval s MTB maratónmi ale hrubé gumy si ma nezískali. Až na jednu výnimku – občasná účasť na orientačných pretekoch a na najvyššom mieste tróni disciplína štýlu bike adventure, na základe ktorej sú organizované verejné orientačné preteky MAKADO.

Na túto akciu som bol ochotný prísť aj v nepriaznivejšom počasí. Nielen tým aké je to športové odvetvie ale najmä tým, s akým veľkým srdcom a oduševnením je organizované. Takže tam šťartujem rád. Dokonca aj počasiektoré nebolo priaznivé sa sklonilo pred týmto srdcom a tesne pred pretekmi sa zmenilo k pomerne priaznivému a aj keď sa dalo očakávať blato v teréne, nesmel som chýbať.

Pôvodne som mal ísť MaKaDo s Milanom ale zišlo z toho, tak som sa dohodol s Braňom, že mi brzdára bude robiť on. :-)

Ráno bolo extrémne mrazivé. Keď som odchádzal z domu o 8, na teplomere bola 0. V lese to bol ešte väčší mráz spojený s miernym snežením. Hodinu a pol sme v tom ľadovo-snehovom masakri pretrpeli kým sa začalo schyľovať k štartu. Stále sme to však mali lepšie ako organizátori z VAZky. Tí v tom chlade museli drepeť celý deň.

Vlastne sa mi na víkendové medzinárodné orienťáky ani veľmi nechcelo. Na horáku som za rok 2006 natočil omračujúcich 130 km a prichádzajúca viróza spolu so stále boľavou rukou po zlomenine pravej ruky, neboli tie správne motivačné lákadla. Ale keď som stretol pri robote filantropku Evu K. a potom aj Jura M., tak som sa nechal ukecať. Som mäkký. Nabudúce sa im vyhnem. :-)

Vybral som si však len základnú kategóriu pre verejnosť. Aj tak som už skoro všetko pozabúdal. Ilja mi na preteky požičal svoj čip, čím mi určite ušetril času a peňazí. Aj tak nemohol súťažiť, lebo mal službu.