Teda presnejšie pod 1 hodinu a 20 minút. O tejto milej akcii som sa dozvedel pred pár rokmi, keď som hľadal preteky už v redšom období. Trvalo mi to opäť zopár rokov, kým som sa sem aj dostal. Machulince sú malá dedinka za Zlatými Moravcami. Beží sa do Jedľových Kostolian a späť. Trať je vlnitá, stúpanie prevažuje v prvej časti. Pre obyvateľov to je zjavne vrcholná udalosť a tomu je prispôsebená aj divácka kulisa a sprievodný program. Okrem hlavnej kategórie sú tam aj detské behy a súbežný beh na 6km. Parkovisko pukalo vo švíkoch a jediná ulica bola preplnená autami. Babičky pozerali v oknách pri odhrnutých záclonách. Toľko aút videli asi len v telke. V príprave som vychádzal z večnej pravdy, že tréning je len pre netalentovaných a rozcvička pre zbabelých:-) Keďže sa tak trochu radím do oboch skupín, tak som čo-to pre radosť pobehal.

Padol štartovný výstrel a my sa rozbiehame na viac ako 42 kilometrov dlhú trať. Nervozita dávno opadla, teraz už na ňu nie je priestor. Všetko je pripravené: telo zaliate čerstvými sacharidmi a kvalitne zavodnené, nohy rozcvičené a rozbehané, myseľ čistá. Cítim sa šťastne, uvoľnene a v očakávaní nejakého kvalitného výsledku. Veď sme s Martinom dlhý čas tvrdo trénovali. V tomto duchu sa práve začína môj prvý Medzinárodný Maratón Mieru v Košiciach. Eufóriu a nadšenie držím na uzde. Bežím rozumne stanoveným tempom, bežím si po odmenu za mesiace tréningu, bežím si pre svoje morálne víťazstvo ...

Cyklomaratónu do Jasnej som sa tento rok nezúčastnil, čo mi prišlo aj patrične ľúto, keď som čítal reportky svojich kamarátov cyklistov z tohto ročníka, tak som sa na poslednú chvíľu rozhodol, že si náladu vylepším športovým podujatím v disciplíne, ktorej sa momentálne venujem. Rozhodnutie, zúčastniť sa tohto behu bolo len týždeň staré. V podstate som ho zaradil do tréningového programu, takže som to nebral ako preteky, dokonca som bežal ešte aj večer pred ním ľahkú desiatku. Napokon sa stopky zastavili na hodnote 1 hodina, 22 minút a 11-te miesto, čo ma príjemne prekvapilo a začínam tušiť o čom to vlastne tá bežecká atletika je a páči sa mi to. Náladu sa mi vylepšiť  samozrejme podarilo, veď človek nemôže mať všetko, trošku skromnosti z mojej strany určite nezaškodí a tohtoročné rozhodnutie venovať sa výlučne behu určite neľutujem.

Ako slováčik bežal najstarší maratón sveta - 113. ročník Boston
Na bostonský maratón som si brúsil zuby už zopár rokov. Stále mi niečo chýbalo, buď trénovanosť, kvalifikácia alebo správne načasovanie. Minulý rok som sa konečne rozhodol. Bolo to niekedy koncom leta, keď ešte ani neotvorili prihlasovanie. Potom som ešte čakal ako dopadnem na košickom maratóne, lebo lepšia kvalifikácia na bostonský maratón sa oplatí pre lepšie postavenie na štarte. Oplatilo sa počkať, lebo čas som si opravil z 3:16 na 3:11. Jasné, že na takýto významný maratón som sa chcel hecnúť a konečne zabehnúť pod 3 hodiny.

 Človeku sa pred prvým takýmto podujatím všeličo preháňa hlavou. Je to strach z neznáma?  Ale aké veľké je to neznámo, veď podobnú trať som už absolvoval v rámci tréningov nie jeden krát. Natrénovanú kondíciu človek večer pred pretekom už nezmení, no stále existuje veľa faktorov, ktoré môžu výkon ovplyvniť. Oddych, strava z posledných dní, výdatný spánok, psychická pohoda, či nepohoda, zvolené oblečenie.  Podobné otázky som riešil asi päť dní pred súťažou a spravil som dobre. Dobehol som s krásnym časom: 3 hodiny, 5 minút, 18 sekúnd. Čas, ktorý som tušil, no neočakával som ho. Veď neskúseného bežeckého pretekára môže prekvapiť čokoľvek: počasie, kríza, žalúdočná nevoľnosť, svalové kŕče... Nestalo sa, dobehol som až do konca, tvrdohlavo a nekompromisne.