Ešte pred pár rokmi tieto preteky behala necelá stovka nadšencov.  Je však pravda, že každým rokom sa zlepšuje aj počasie.  Tento rok bolo skoro ideálne.  Možno až na hmlu, ale to je relatívne, lebo mnohým pomáhala prežiť. Netušili ako ďaleko je do cieľa a to hlavne v úseku pred Lafranconi.  Na miesto štartu som prišiel v pohode okolo 9tej hodiny.  Teda ak je pohoda nedoliečená nádcha.  Peknej blondínke som odovzdal 5 Eurovku a mohol som sa opäť zaradiť do neveľkej frontičky na čipky a čísielka.  Zostalo ešte času aj na pokecanie. Ponatieral som si nohy proti kŕčom a šup rozcvičiť.  Bolo sychravo a bezvetrie a to je pre beh veľmi dôležité.  Štartovné pole sa naplnilo.  Detailisti sa sťažovali, že chýba štartovací koberec.  Komu by už tých pár sekúnd mohlo vadiť?  Veď to nerobia ani v Košiciach, aj keď koberec majú.  Mojim primárnym cieľom bolo preteky v zdraví prežiť a pritom bežať, čo najrýchlejšie.  Vedel som, že po chorobe a miernom tréningu nie som na osobné rekordy pripravený.

Vyštartpovali sme na čas, aj keď výstrel bol pomerne slabý.  Nikto sa príliš nehnal.  Bol som vo vedúcej skupinke, ale taktizoval som.  Nebudem sa zbytočne hnať ako minulý rok a riskovať kŕč.  Po asi 300m sa prví dvaja začali trhať.  Za nimi sa postupne púšťala malá skupinka.  Pred Prístavným mostom už boli predo mnou.  Bežal som si ako obyčajne sám v ich závese, zvyšok za mnou v diaľke.  Kdesi v strede mosta, keď už som sa ako-tak zahrial zozadu útočil P. Dečo svojím typickým dlhým krokom.  Predbehol ma o pár desiatok metrov.  Za prístavom sa situácia stabilizovala, poradie nemenilo.  Pomaly som začal zaostávať a nejak som sa zmieril so stavom. 

Pri točivom výbehu na most Apolo som zistil, že sa nebezpečne priblížila pomerne veľká skupinka bežcov.  Bolo treba pridať.  Na moste som sa už do toho opieral.  Napriek tomu sa prihnal kdesi v strede mosta Céčkar s vypracovanými lýtkami.  Neviem, kde bol doteraz.  Buď zaspal štart, alebo som sa ja spomalil.  V týchto fázach sú už väčšinou karty rozdané.  Po zbehu začali na mňa dorážať akýsi dvaja, no ale aj ja som dobiehal nejakého chalana, ktorý asi prepálil začiatok.  Najprv ma však predbehol chlápek z run shopu a potom ja chalana.  Takto sme dobehli k Starému mostu. 

Schody zvládam veľmi dobre a tak som obnovil pozíciu.  Celý Starý most som sa držal a napriek úsiliu ma nikto nedokázal predbehnúť.  Našťastie sme nebežali po chodníku, lebo ten je drevený a šmýka sa.  Prišli zradné schody.  Zvládol som ich výborne.  Bežal som dobre a napriek dorážaniu ma opäť nikto nezdolal, až tesne pred prechodom na Nový most.  Tu som urobil traťovú chybičku, keď som nebežal za nimi kľukaňu cez zastávku.  Hovoril som si, že tri zákruty sú viac ako jedna.  Ibaže chlapci si to trochu skrátili po ceste a ja som bežal poctivo chodníkom a skracovať som nechcel cez blato, to by mohlo byť tragické.  Nebyť tohoto momentu, ťažko by mi ušli.  Darmo som sa snažil schodami.  Vzali mi dosť síl, takže na moste som na chvíľu vytuhol, kým som opäť nabral síl. 

Dolu výbehom z mosta som si trošku oddýchol, aby som nabral energiu na psycho úsek, ktorý má prívlastok "nekonečný".  Tu sa dobre beží s niekým a zle, keď sú všetci ďaleko bez šance na dobeh.  Sprvoti to takto vyzeralo aj pre mňa.  Postupne som však dobiehal dlháňa, a aj dobehol.

Chytil sa ma. Bežíme spolu. On jeden krok, ja dva.  Ak by mal moju kadenciu, tak má dvojnásobnú rýchlosť.  No alebo aj nie, lebo odpor vzduchu rastie so štvorcom rýchlosti a okrem toho v tých výškach sú asi aj iné vetry.  Ešte nám začal tvrdiť muziku zozadu nejaký parný valec.  Most v hmle nevidno, ale ja už mám v nohách tú vzdialenosť.  Viem, že tu treba vyvíjať veľké úsilie, lebo telo má tendeciu už spomaľovať.  V dobrej spoločnosti to nie je príliš možné.  Na utrpenie som už zvyknutý, dýcham dobre a aj sa mi beží rovnako dobre.  Zostáva iba vydržať tempo. 

Pred výbehom na posledný most si ma dovolí dlháň predbehnúť.  Nedovolím mu to.  Výbehom si pozíciu ešte vylepšujem.  Odstredivú silu kompenzujem rukou na zábradlí.  Má však dosť síl a hore ma zakrátko dobehne.  Nerozbaľujem to úplne, lebo viem, že most je dlhý.  Bežím vo vysokom tempe, ale nie naplno.  To si šetrím na Dunaj.  Dlháň asi už bežal maximum.  Akonáhle pridávam, tak hanebne sa vzdáva a bežím si sám po svoje víťazstvo.  Pri zbehu ešte kontrolujem situáciu a viem, že už ma nikto nedobehne.  Zašprintujem v cieľovej rovinke- je to dobré pre divákov a lacné sekundy na štartovnej listine. 

V cieli za mnou beží dievčinka.  Žiadny veniec a ani objatie nemala za ľubom, iba čípok mi z nohy chcela odňať.  Aspoň Mišo ma tam podľa očakávania čakal.  Bol trochu aj nespokojný s dosiahnutým časom.  Čo by chcel, veď to mal ako tréning a nie preteky.  Tak nabudúce to môže poňať pretekársky.  Môj čas bol výborný a bol by stačil na prvé miesto v B kategórii, ale tú samoška nevyhodnocovali.  Našťastie, lebo by som musel doma pristavať zase stenu.  A aby som nezahováral, čas som mal 41:45.  Horší ako minulý rok o viac ako 1:20, no vzhľadom na okolnosti viac než super. 

Môžem puknúť šampus, zaslúžim si, no nie? PF2010!!!

Výsledky: na www.vos-tpk.sk

Foto: STaRZ

Komentáre

Pridať Nové˝ Vyhľadávanie RSS

Michal K. - Dojáčik IP:89.173.83.xxx | 2010-01-03 17:42:06 Pekne si to popísal, pán bežec. Mne sa ten posledný úsek práve bežal super. Poznám ho, ako svoje topánky. A stíhal som tam dvoch chapov, prvého ho som predbehol ešte pred mostom, druhého až na moste. Spokojnosť prišla až keď ma mamina zobudila o 4 hodiny neskôr a referovla mi výsledky. Takže spokojnosť, že sme takto pekne oslávili odchod starého roka. Ako by to bolo lepšie ako tým, čo milujeme - behom. PF 2010 a veľa šťastných km.

Pridať komentár
Meno:
Názov:

Powered by JoomlaCommentCopyright (C) 2006 Frantisek Hliva. All rights reserved.Homepage: http://cavo.co.nr/

Súvisiace odkazy: