Sportreport.sk

"Pre mnohých účastníkov nejde len o športové podujatie ale o životnú skúsenosť, ktorá spája vytrvalosť, priateľstvo a lásku k horám" čítam v bulletine celkom zaujímavý článok "... ako sa menili RYSY počas 25 rokov" o histórii tejto jazdy.

Aké boli začiatky skromnejšie a jednoduchšie, nezmenil sa štart a v podstate ani cieľ, zmenili sa bicykle keď v začiatkoch sa objavovali aj obyčajné či horské bicykle, že cyklisti boli spočiatku len nadšenci a teraz sú to už pomaly cieľavedomo kondične nadupaní cyklisti na karbónových bicykloch za niekoľko tisíc €, ako sa zmenili podmienky ubytovania zo spania na zemi v triedach učilišta až po normálne civilizované ubytovanie v internáte a podobne.

Po trojročnej prestávke som sa znovu rozhodol prihlásiť na túto cykloturistickú kultovku.

Týždeň pred akciou vládla v Európe vlna nadpriemerných horúčav ktoré som vyhodnotil tak, že by som mal v rámci aklimatizácie jazdiť tiež na rozpálenom asfalte až do 50 stupňov. Veď nakoniec účastníci, čo chodievajú na túto akciu častejšie ako jeden krát a druhý ani bohovi vedia, aké to je, keď sa slnko poriadne oprie do kopca na Donovaly. Vtedy sa celá cesta zmení na múr mokrých nárekov.
Netypický termín mi nakoniec prišiel tiež celkom vhod, lebo som sa z cieľa "PREŽIŤ" stihol prehupnúť do "S PRSTOM V ZADKU" (ľubovoľnom).

Nakoniec sa to vyvrbilo tak, že teploty na sobotu v deň D povolili. Určite už viacerí zažili rozpálené galeje aké vládli niekoľkokrát na tejto akcii.

Ráno o 4 som si poodnášal malú batožinku do autobusu a jal sa čakať na odštartovanie akcie. Na štarte bolo vidno, že mnohí cyklisti už asi začali prehodnocovať priority (cenové, dovolenkové, neviem...).
Nevadí, aspoň ma nebude vzadu znervózňovať priveľká harmonika.

Vyrazili sme okolo 4:30 aj keď som bol prekvapený nielen množstvom arabov v centre x-bionic ale aj to, že boli o 4 ráno hore ešte aj deti! Asi sa zabávali do rána. Minulotýždňová "aklimatizácia" na vysoké teploty ale spôsobovala, že mi bolo dosť zima. Ráno bolo miestami iba 13 stupňov. V lete! 

Trasa bola po prvú prestávku v podstate bezproblémová. Garmin mi predpovedal dojazd 324km, to by malo stačiť. Natrénované je. Prevažne západný až severozápadný vietor nás dofúkol do Galanty, kde bola prvá krátka cikenpause. Šlo to tak ľahúčko, že mi priemerná tepovka plávala niekde okolo 80bmp.

Niečo sme pozobali, popili a šlo sa ďalej. V Šali som zaregistroval niekoľko technických problémov vrátane defektov. Asi tam majú dosť deravé cesty.
Ale z Trnovca nad Váhom sme sa v smere na NR dostali do otvoreného bočného protivetru a spolu s hupákmi to už pre niektorých znamenalo hlbšie zábery do kondičky. Ja som sa snažil ísť na eko režim, takže mi v stúpaniach balík trošku utekal ale vedel som, že v zjazde sa už moja váha prejaví a dobehnem ich bez väčších problémov. :-)
Nitru sme prefrčali s pomocou polície úplne hladučko. Teda, až na pár slušných výtlkov čo tam majú na štvorprúdovke pri hnojárskej škole.

Prichádzali obávané hupáky z Nitry na Zlaté moravce. V jednom z nich sa stala v zjazde nepríjemná galiba. Len som videl ako sa pán drží za hlavu, prilba pár metrov od neho, no nevyzeralo to dobre. :-(
Po pár kilometroch už pre neho išla sanitka zo Zlatých Moraviec. :-(
Takže usporiadatelia zareagovali okamžite.
Dúfam že sa z toho rýchlo dostane.

Potom sme sa znovu dostali do jazdy ako fúkal vietor takže nás v pohode potlačil na prvú väčšiu prestávku v Zubore. Po 120km už celkom bodla. Pokecal som s Martinom a popritom jedli a pili. Pýtal sa, ako to vzadu zvládam s harmonikou. Zo začiatku to bolo blbé, lebo rýchlosť pravidelne oscilovala medzi 20km aby sa vzápäti rozbombovalo na 40-50km. Ale ako som povedal, ak fúka zozadu vietor, tak to nie je až taký hrozný problém.
Ešte Orech si ma doberal, že prečo som si nezobral slúchadlá. Že si zabezpečili aj kameramana aby ma nakameroval ako budem tancovať na bicykli. Cha.

Od Kozároviec sa už severozápadný vietor do nás začal opierať v ostrejšom uhle ako nám bolo príjemné ale aj tak sa zatiaľ dalo. Pred týmto vetrom nás budú kopce pohoria Vtáčnik celkom dobre chrániť. Po presune na druhú stranu Hrona som s veľkým prekvapením zistil, že nám do papulí fúka dosť silný protivietor. Ale neviem či si to všimlo čelo pelotonu, ktoré ťahalo špicu ako na drogách. Normálne makači. Ale fakt bol, že práve v tomto úseku odpadlo pár účastníkov. Buď kondícia alebo zdravotné problémy. Koniec koncov, ja som tiež jeden ročník nedokončil kvôli črevným problémom a to už za Hronským Beňadikom. Proste sa už nedalo. Vyplo ma.

Za Voznicou sme sa zase natočili vetru chrbtom, takže cesta do Hronskej Dúbravy celkom pekne odsýpala. Tam sme mali ako obvykle druhú väčšiu prestávku. Celkom dobre padlo, ako nám v protismere zo zastavených áut kývali a dokonca aj motorkári fandili. Celkom príjemné to bolo. Vlastne, počas celej jazdy nám takto prejavovali "pozitívny vibe", nech sa nevyjadrujem stále ako "boomer". :-)

Tu už bolo fakt potrebné si dobre odpočinúť aby sme vládali hore na Donovaly.
Ešte sme mali počas tejto prestávky aj zadarmo prehliadku historických vozidiel. :-)
Polícia nás previedla cez Zvolen aj Banskú Bystricu a išli sme na to. Ja som si dal za cieľ udržať tepy do 120bmp a už rozhodne sa nenechať poblázniť predbiehaním. Trošku ma poslali do depresie babenky, ktoré ma ofúkli ako keby boli na elektrobicykloch. A to my ješiťáci nesieme veľmi ťažko. :-D
Ale je fakt, že všetky baby boli kondične fakt dobre pripravené.

Hore bolo chladno, tak som si dal rýchlo polievočku, špagety, zapiť nealko pivom a šupky rýchlo dole do tepla, kde bol zraz pelotónu. Dlho som po tejto ceste nešiel ale zrekonštruovali ju celkom dobre. Ešte keby tú druhú časť do RK. To boli miestami malé krátery na ceste.

Od Ružomberka sa nám znovu oprel do chrbta vietor a do Liptovského Mikuláša aj cez tie hupáky pri Liptovskej Mare celkom znesiteľne odsýpalo.

V Liptovskom Mikuláši som sa odpojil a išiel na opačný svah smerom na Vysoké Tatry k sestre na chalupu ako obvykle. Garmin mi ukázal, že by som došiel možno aj do Popradu. :-D

Čo dodať k maratónu?
Ak ešte raz pripomeniem, čo bolo minulý víkend, horúčavy na umretie, tak akcia dopadla výborne.

1. Fúkal prevažne západný vietor, čo bola veľká pomoc. 1 veľký faktor

2. Nebol hic ale príjemná teplota na cyklistiku. 2 veľký faktor.

3. Dobrí búšiči na čele maratónu a to ich ešte musel Orech brzdiť aby nešli do kopca tak rýchlo. :-)

4. Stihol som sa pripraviť - to je základ aby si účastník akciu užil a netrápil sa. Dodržal som plán sa nezodrať a užiť si trasu.

5. Zohraný organizačný team, motorky a polícia. Skvelá robota. Všetko šlapalo tak ako má.

ps. prekvapila ma aj výdrž Garmin 1040 Solar, ktorý som dostal pod stromček. Po dojazde (11:30h aktivita) som mal ešte 70% kapacity k dispozícii. Slnko dobilo 1 hodinu.

Hádam prídem aj o rok.

311km / 2400 m / 100 bmp priemer / 24 st teplota priemer.

Nové bezplatné mapy pre Garmin Edge a hodinky pre cyklistiku a outdoor!

Vlastný dizajn, presný routing pre cestnú cyklistiku, MTB aj gravel, a výškové profily ladené na funkciu ClimbPro.

Mapy sú optimalizované nielen po vizuálnej stránke, ale aj funkčne — s dôrazom na cyklistiku, routing a presné výškové profily.

Pokrývajú Slovensko ale aj susedné štáty a vybrané alpské a prímorské oblasti. 

Tohtoročný nový highend model rady Edge – Garmin Edge 1050 - má v sebe viacero hardvérových vylepšení. Spolu s množstvom softvérových funkcií a noviniek udáva nový používateľský zážitok a interakciu s cyklistom. Otvára nové obzory pri používaní a pritom je myslené aj na spätnú kompatibilitu s predchodcami. Tak sa pozrime na tento model bližšie.

Minulý rok som z účasti vycúval po tom, čo som na radare videl, že sa cez Slovensko presúva veľká dažďová fronta. A ja som si už dávno sľúbil, že ma nikto neplatí za to, aby som musel jazdiť aj v daždi. Až taký profík zase nie som. Aj keď, niektorí si to asi myslia. ;-)

Tento rok vyšiel dážď zase na konkurenčný maratón tak som veril, že na tomto pršať nebude.

Síce s viac ako polročným meškaním, ale predsa pridávam ešte jednu, pravdepodobne svoju poslednú paródiu na cestnú cyklistiku. Prvý odstavec som mal napísaný už krátko po pretekoch, ale s tým zvyškom sa pre zachovanie duševného zdravia musel môj mozog najprv vyrovnať na dlhšej regeneračnej terapii, aby sa spamätal a najmä čo najviac zabudol :-)

Tieto preteky mi veľmi neprajú, pri 1. účasti pred milión rokmi som na piatom kilometri v daždi nedobrzdil kolíziu, tiež som skončil na zemi a s narazeným kolenom pálil domov. Pri 2. účasti pred pol miliónom rokov som kvôli dažďu ani neodštartoval, rovno odtiaľ som totiž pokračoval na maratón do Dolomitov a nechcel som riskovať prechladnutie alebo znova pád. Teraz keď som sa v decembri registroval, dúfal som, že „do tretice všetko dobré“, ale podľa každej predpovede počasia to viac vyzeralo na „do tretice všetko mokré“. Zbalil som si teda aj plavecké potreby vrátane ochrany pred padajúcimi traktormi a bol som pevne rozhodnutý, že tentokrát začnem aj dokončím. Rozpršalo sa v sobotu podvečer a s rôznou intenzitou lialo celú noc, čo mi to odhodlanie dosť naštrbilo, predsa len trápiť sa 5 hodín s mokrou prdelou, to už veľmi nemusím. Našťastie prestalo asi 2 hodiny pred štartom, na cestách v okolí hotela neboli žiadne mláky a podľa radaru ma mala chytiť už len jedna prehánka, tak som do toho išiel. Ale aby som potvrdil začiatok prvej vety, keď sme odštartovali a chcel som zacvaknúť pravú nohu, šmykla sa mi a ako som pritlačil, poriadne som si o pedál narazil píšťalu a pod kolenom mám asi 5 centimetrovú ranu. Neviem čo to bolo, možno sa mokrý kufor skĺzol po otočenom pedáli, doteraz sa mi to nikdy nestalo a po tej dementnej búračke na Leitha.Bergu sa už teším, čo príde nabudúce. Chystám sa na Beskyd Tour a ak sa nemýlim, ako zavádzacie vozidlo používajú Tatrovku z Dakaru, možno omylom zaradí spiatočku a hádajte, kto asi tak bude stáť za ňou? :-)

Išiel som strednú trasu 140 km / 1400 výškových a určite som na ňu nemal dostatočnú formu, taktika bola preto jednoduchá - zašívaj sa ako môžeš a žiadne naháňačky, ani keď zbadáš biele kraťasy :-) Bolo to bezcitné až nehumánne obmedzenie, ale prvých skoro 30 km prakticky stále stúpalo, s tromi prudšími kopcami, tak som ho dokázal plniť bez veľkého sebazaprenia. Ďalších cca. 30 km bolo neustále „hore-dole“ s ľahšími plazáčikmi a jednou komplikáciou - na 53. kilometri pri meste Bad Ischl bol tunel, ktorý do 9:25 h. uzavreli pre autá a kto to nestihne, stiahnu ho z pretekov a ponechajú svojmu osudu. Trochu som sa nad tým zamyslel, mal som na to cca. 2:20 h., čo je dosť aj pre slimáka, ale ak bude liať, pôjdem ako pokakaný a v kombinácii s tými kopcami to môže byť celkom tesné, snáď ma potom Edgar odnaviguje cez mesto a vráti na trať. Keď som si ale na webe všimol, že víťaza našej trasy očakávajú v cieli už o 10:30 h. a tabuľku s rozpisom časov pripravili pre priemerky 38, 40 a 42 km/h, pochopil som, že ak toto nedám, nemám tu čo robiť a môžem sa voziť akurát tak doma „okolo komína“ :-) Aj s pár súputníkmi sme to nakoniec stihli s asi polhodinovou rezervou, nebolo to úplne na oslavný tanec. Nevadí, škvŕkajúci žalúdok sa už tešil na blížiacu sa občerstvovačku a musím uznať, že bola slušne zásobená, okrem tradičných banánov a melónov aj koláčmi, chlebom, syrom, klobáskami. Už dávnejšie som si hovoril, že by som mal zase začať zastavovať na každom bufete, nielen keď mi dochádza voda, tak na takýchto sa odparkujem s radosťou :-)

Profil aj naďalej pokračoval štýlom „hore-dole“ s rôzne dlhými plazákmi, väčšinou so sklonom okolo 3-5%, také som zvyknutý jazdiť na veľkej píle a išli sa mi naozaj dobre. Niekedy síce s reťazou skoro do kríža, ale tak no a čo, mal som takú krásnu kadenciu, až som sa v duchu sám musel pochváliť :-) A musím pochváliť aj Edgara a jeho funkciu ClimbPro, ktorou mi dopredu ukazoval priebeh stúpaní a či sa predsa len neoplatí zhodiť na malú. Pohyboval som sa v premenlivých skupinkách, niekedy len dvaja, niekedy viacerí, na vrchol som často prišiel osamote a v zjazde sa kochal ako pán doktor vo Vesničke, až kým ma zvyšok nedobehol a neodviezol k ďalšiemu kopcu, kde sa scenár zopakoval. A ak boli v skupine rýchlejší, pred vrcholom som predsa trochu zabral, aby som bol v zjazde v háku. Celkom príjemná jazda v príjemných podmienkach, stále bolo zamračené, ideálna teplota okolo 16-17 stupňov, očakávaná prehánka nás minula a zacítil som iba pár kvapiek, ktoré mohli byť aj od cesty. Tá s rastúcou vzdialenosťou stále viac obsychala, ukazovali sa pekné výhľady na okolité kopce, niektoré „prerezané“ nízkymi oblakmi, tiež na jazerá, ktorých sme na tejto trase minuli štyri. Trochu ma naštvala len kamera, ktorá 2x prestala fungovať, raz som ju rozchodil za jazdy, ale druhýkrát totálne zamrzla a oživil som ju až na druhom bufete po vybratí baterky. Škoda, nefungovala mi asi 30 km a práve v peknom úseku povedľa jazera Attersee, ktoré ošpliechavalo brehy hneď za zvodidlami, stačilo natiahnuť ruku. Zblbla sa mi takto prvýkrát, doma som sa ju snažil spárovať s Edgarom, čo sa mi síce nepodarilo, ale zrejme stačila pochytiť jeho divné maniere :-)

Koniec pretekov bol najťažší, hneď za občerstvovačkou ma usporiadateľ poslal doľava a už o chvíľku som sa lámal do 13%-nej steny, podľa Edgara mala 730 metrov, v priemere 9,55% a v maxime až 14,9%. Slušný brutál a znova raz môžem povedať, že som ho zvládol iba vďaka dlhoročným skúsenostiam. Po ťažkostiach na minuloročnom Dreiländergire som ihneď pochopil, že doterajším tréningom sa nikam neposuniem, preto som oslovil firmu špecializovanú na športovú diagnostiku. Tí mi spravili bio-impedančnú analýzu telesného zloženia, niekoľko záťažových, biochemických a biomechanických testov, na ich základe mi kondičný tréner vypracoval individuálny tréningový plán, s ktorým fyzioterapeut zladil regeneračné postupy, výživová poradkyňa analyzovala moje stravovacie návyky a pripravila vyvážený sacharidovo-bielkovinový jedálniček, mentálny kouč vyselektoval techniky na uvoľnenie zablokovaného potenciálu, osobná asistentka v bielych kraťasoch mi ... Chacha, snáď ste mi na to neskočili, bez googlu by som tie vety ani nedal dokopy :-) Jednoducho som zainvestoval do novej prehadzovačky s dlhým ramienkom, nahodil 32-zubovú kazetu a hneď bol zo mňa King of the Mountains :-) Dlhé roky som jazdil strecholez 34/27, ten bol vhodný na bežné rodinné domy, s prechodom na 11-kovú kazetu som ho vylepšil na 34/29, ten už zvládal aj strechy kostolných vežičiek a teraz mám tento komínolez. A najlepšie je, že oficiálne sa do neho zmestí až 33-zubový pastorok, čiže zrejme tam narvem aj 34. Ak raz zbadáte moju reportku v sekcii „hiking a ski“, zase som inovoval a s climbérom 34/34 jazdím vrcholovky v Alpách :-)

Nasledovalo kratučké klesanie a ďalší kopec, ten už mal 3 km, ale v maxime „iba“ 11% a v priemere 6%. Zjazd z neho bol technickejší, vo veľkej časti v lese a kvôli bezpečnosti na ňom dokonca obmedzili rýchlosť. Hore boli hodiny a napísaný najkratší čas, za ktorý som smel prísť dole, kde boli ďalšie hodiny. Samozrejme ani jeden údaj som si nezapamätal, ale vôbec som neriskoval, tak asi v pohode. Po výjazde na hlavnú zostávalo posledných, vcelku osamelých 20 km, najprv pár kilometrov plazáčik a potom viac-menej klesanie alebo rovina. Mal som už asi polku za sebou, keď som zľahka niekoho dobiehal a zrazu sa mi zacnelo za hákom, tak som pridal a až zblízka som zistil, že to je žena. Podľa farby štartovného čísla išla dlhú trasu a to by už bolo úbohé aj na mňa, dobehnúť vysilenú ženskú a potom sa za ňou voziť. Chvíľu som sa s 5-10 metrovým odstupom ošíval a nakoniec rozhodol, že ju predbehnem a potiahnem. Pribrzdil ma stredový ostrovček a väčšia skupina borcov z dlhej, ktorí zrazu zapratali celú cestu a zmizli v diaľke. Priviezli aj chalana z mojej trasy, ten najprv zapadol za ňu na 2. miesto a keď sa priblížilo zopár ďalších, odcúval k nim. A vtedy som si povedal, že nastal správny čas pre gentlemana, možno aj preto, že do cieľa už zostávalo len asi 5 km :-) Predbehol som ju a potiahol špicu s takým úsilím, ako snáď ešte nikdy. Keď som sa pred odbočkou do cieľovej rovinky obzrel, mal som za sebou dosť veľkú dieru a neviem, či len spomalili pred zákrutou, alebo som celý čas ťahal špicu sám sebe :-) Cestou na hotel som premýšľal, či som svoju formu nepodcenil a možno som mohol viac makať už od začiatku. Ale keď som sa po sprche zvalil na posteľ, cítil som sa, ako keby po mne celý deň jazdila tá Tatra z Beskyd Tour, tak asi nie, dobrá taktika ako od športovo-diagnostického profíka :-)

Video: https://youtu.be/xjUUGHrAD-0

Údaje z compu:

Odjazdená trasa:      139,60 km
Nastúpané:               1495 m
Čas:                          5:14:41 h. (oficiálny 5:25:54 h.)
Priemerka:                26,61 km/h
Maximálka:               67,55 km/h
Poradie:                   752 z 837 klasifikovaných, v mojej vekovej kategórii 147 zo 161

Túto reportku som naozaj nechcel písať, pri 10-tej účasti sa už o dvoch 40 km okruhoch nedá vymyslieť nič nové, ale je dobrou zámienkou, aby som sa mohol pochváliť - mám svojho vlastného Edgara. Nie, nie je to môj privátny domestik, ale nadupaný Garmin Edge 840. Ak si pobavene ťukáte na čelo, že načo je cyklistovi mojich kvalít takáto mega mašina, máte pravdu, prišiel som k nemu tak trochu náhodou. Skoro 12 rokov som spokojne používal staručký comp VDO, ktorý mal senzor ešte na kábli, ale pri jednom tréningu som do neho nešťastne zavadil rukou a ako už mal mierne „vyjazdený“ bajonet, vypadol z držiaku na cestu a kým som sa stihol vrátiť, prešiel ho autobus. Šoférovi som rôznymi gestami ukazoval, kde leží a nech sa mu vyhne, ale zrejme ich pochopil ako výzvu na jazdu zručnosti a musím uznať, zvládol ju bravúrne. Trafil ho kolesom na každej z troch náprav, totálne na kašu, R.I.P. starý kamarát. Bol som z tohto obdivuhodného jazdeckého výkonu uchvátený a chcel som mu zagratulovať, ale zrazu som zneistel, či pochvala „si jednotka“ sa určite ukazuje prostredníkom, aby aj toto náhodou nepochopil inak a nabudúce som neštudoval dezén jeho pneumatík ja :-)

V dávnych časoch, keď zem ešte bola guľatá a ľudia netrávili život na asociálnych sieťach, na už neexistujúcom Samsonmanovi som mal od Rasťa požičaného jeho prapradedka Edgara 750, už ten mal množstvo pre mňa zbytočných funkcií a predpokladám, že aj pri tomto novom väčšinu z nich nikdy nevyužijem. A najlepšie je, že bez okuliarov na čítanie a navyše cez tmavé cyklistické sklá aj z tých zvyšných skoro nič nevidím, na jednej obrazovke som si nahodil pár najdôležitejších údajov vo veľkosti pre slepcov a ostatné často len tipujem :-) Takže super investícia, našťastie vďaka benefitom vo firme som ho kúpil skoro zadarmo, tak reku prečo si neurobiť radosť? Pôvodne som chcel jednoduchší a lacnejší, ale Rasťo ma presvedčil na tento a aj keď hlavným argumentom bola výdrž batérie, mám takého tušáka, že ako skúsený cyklista postrehol obrovský skrytý potenciál, ktorý vo mne stále drieme a správne vyhodnotil, že hocičo obyčajnejšie by ma mohlo iba uraziť :-) A najviac si ho samozrejme pochvaľuje moja Meridka, na každom výjazde si blažene mrmle popod barany, že konečne vezie aj niečo inteligentné :-)

Predsa pridám aj pár viet o pretekoch, lebo veď málokedy sklamem a aj jednotvárnu jazdu dokážem urobiť zábavnou, väčšinou na vlastný účet. Minulý rok som si musel vymeniť vodičský a nový mi už nedali s neobmedzenou platnosťou, lebo vraj sa blížim k veku, kedy už budem mať v hlave možno iba piliny. A asi som predbehol dobu a okamžite by mi mali zakázať bicykel. Prvé stúpanie začína zľahka v dedine a pritvrdí až na jej konci za pravou zákrutou, vždy tu zhodím na malú a snažím sa chytiť tempo. Urobil som to aj teraz a zrazu ležím na zemi. He? Nechcem obviňovať Edgara, mám zapnutú funkciu ClimbPro a možno som sa zadíval na zobrazený profil, alebo som sa len trochu dlhšie vydýchaval so sklonenou hlavou, no nejak som vrazil do staršieho pána, ktorý zastavil pri krajnici. Trikrát som sa mu ospravedlnil a pýtal, či je OK, neodpovedal a iba frfľal, že predsa nemôžem do neho naraziť takto na kraji cesty. No ako vidíš, v mojom svete je možné všetko :-) Našťastie to bolo pri malej rýchlosti a jemu sa asi nestalo nič, ja som si len trochu rozbil lakeť. Výhodou bolo, že mám skoro nulovú pamäť na tváre a zrejme aj na oblečenie, lebo ak som ho neskôr ešte stretol, vôbec som to netušil. Táto extra schopnosť ale nesúvisí s pilinami, mám ju od mlada :-) A vlastne aj na pád som hneď zabudol a spomenul si až doma, keď som nechápal, prečo ma po 80 km bolí na ľavej strane celý človek. Najväčšie stresy mal určite Edgar, dve tretiny displeja vyfarbil na čierno, asi pohreb, zvyšok bol červený a niečo tam aj napísal, možno parte, keby som ho mal spárovaný s mobilom, isto by už volal záchranársky vrtuľník a informoval ambasádu :-)

Kopec sa mi išiel dobre a použil som minuloročnú taktiku, v ňom aj v zjazde som si spravil čo najväčší náskok a balík ma dobehol v najbližšej dedine presne na vrchu plazáku, kde som len pohodlne zapadol do háku a odviezol sa až pod druhé stúpanie. Keby to neboli preteky, ale natáčanie filmu Peter Pan, určite by som hral Kapitána Hooka :-) Za tie roky už viem, že ideálne je nájsť skupinu s párikom chalan + baba a držať sa ich ako kliešť, on väčšinou ťahá svižné tempo, ale také, aby ona uvisela a tým pádom aj ja. A ak sa podarí skočiť do háku hneď za ňu, býva to celkom príjemná jazda :-) V tomto balíku boli ľahko rozpoznateľní v rovnakých ružových dresoch, v kopci mi najprv trochu ušli, ale zabral som a v zjazde som už bol ich najvernejší follower, aspoň na zostávajúcich 40 km. V plazáku popri cieľovej rovinke ma ale prekvapilo množstvo energie a odtrhol som sa spolu s ružovým a ešte jedným týpkom, lenže obidvaja odbočili na občerstvovačku, tak som v miernom klesaní počkal na zvyšok už neružového balíka a nechal sa všetkými predbehnúť. Na tomto úseku fúkalo väčšinou sprava a v zákryte ma po chvíli znova vypľulo na špicu, tak som si aj potiahol, na môj vkus až pridlho. Zistil som, že na castingu na kapitána som zďaleka nebol jediný, všetci poctivo hákovali a mal som problém odstriedať :-) Najviac ma ale pobavili rakeťáci z dlhej trasy, ktorí štartovali o 30 minút skôr, prvý sprevádzaný policajnou motorkou nás predbehol už tu a ďalší onedlho v kopci, to čím ich doma kŕmia, že sú tak rýchli? :-)

Stúpanie sa mi išlo stále dobre a keďže tentokrát som nikoho nezrazil, ako odmenu som zrazu zbadal ju. Blondýnku nastrelenú v bielych kraťasoch, všimol som si ju už kúsok po štarte a jediné, čo mi vtedy prebehlo hlavou, bolo FU. Žiadne fúúú ani fíííha, iba to kratučké FU, keď sa chlapský mozog zasekne a nič viac z neho nevypadne. Veď pozrite sami, fotka vytiahnutá z videa síce nie je ako pohľad naživo, ale aj ženy musíte uznať, že minimálne fíííha :-) V 1. kole nám osud neprial a párkrát sme sa minuli, teraz som ju pomaly dobiehal a konečne nastala tá správna chvíľa na romantiku, zápletka ako v ženskom románe :-) Pripomenulo mi to dávnu účasť na Glocknerkönigovi, kde bielokraťasová blondýnka predbehla mňa a v prudkom stúpaní sa mi vzďaľovala nekonečnú dobu po milimetroch, to už bolo na úrovni týrania :-) Teraz sa nádoba na piliny znova odpojila, iba ľavá ruka reflexívne zapla kameru a nohy zvýšili kadenciu, ale dobehol som ju až kúsok pred vrcholom. Nastala ťažká dilema, či zmením bojový plán na očumovací, nakoniec som jej predsa ušiel a znova na vrchu plazáku počkal na balík. Nedopatrením som asi budil dojem veľkého ťahúňa a všetci sa len zahákli, no našťastie už o chvíľu prefičala aj ona, nacucnutá na nejakého týpka. Za mnou nikto nereagoval, tak som vykúzlil krátky šprint a ani neviem, či sa niekto pridal, už som sa nachádzal v úplne inom vesmíre :-)

Po chvíli som si uvedomil, že s týpkom sú asi tiež párik, lebo priebežne kontroloval, či je stále za ním. No neviem, celý čas som ich videl iba odzadu, ale aj tak mi to nejak nesedelo, určite by oveľa viac pasovala ku mne :-) Dievčatá cyklistky každého veku, ak hľadáte frajera, odporúčam zaradiť do garderóby biele kraťasy, úspech je skoro zaručený. A celkom by ma zaujímalo, aká farba gatí takto pôsobí na ženy, mám širokú paletu vrátane bielych a zatiaľ som za sebou nezaregistroval žiadne hromadné hákovanie, dokonca ani sólovky :-) Až doma som si uvedomil, že to jeho obzeranie mohlo mať úplne iný dôvod. Tento rok tu bol prvýkrát oficiálny fotograf, našiel som si jej fotky a zas sa musím vrátiť do minulosti. V roku 2009 som si na štarte Neusiedlera všimol fanynku v cyklistickom drese, ktorý mala otvorený - citujem z reportky - „do tej správnej vzdialenosti, ktorá bola presne na hranici medzi „je sa na čo pozrieť“ a „už to ide vypadnúť“. No a FU bola od krku po pupok ako jej presná kópia, tak možno preto tie obzeračky, na dobitie energie :-) Predchádzajúce riadky sa môžu javiť ako nádherná pohodička v cyklistickom raji, ale párkrát som si ešte musel zamakať a keď sa na poslednom kilometri znova zrýchlilo, už som nemal sily. Doma som dúfal, že pred cieľom sa zas budem naháňať so „svojou“ zrzkou, nakoniec som nevládal za blondýnkou :-) Ale najviac grogy bol asi Edgar, lebo cieľový plazáčik vyhodnotil s priemerným aj maximálnym sklonom 328%. Bojím sa, že ak ho raz zoberiem do Álp, zdesený sám vyskočí z držiaku :-)

Keď som sa bol v cieli najesť, po chvíli prišla aj FU a sadla si k vedľajšiemu stolu, podľa tváre som si samozrejme nebol istý, ale pri odchode som na ňu mrkol odzadu a áno, bola to ona. A tak si hovorím, či pre takéhoto bratislavského čáva s mega Garminom a rozbitým lakťom predsa len nie je trochu po záruke :-) Iba srandujem, až tak veľmi povrchný nie som, vždy keď vidím ženu v bielych vypasovaných kraťasoch, prvé čo mi napadne, že asi tak do ktorej knižnice môže mať permanentku a či rozumie teórii relativity :-) Ale úplne vážne, z výsledkov viem jej ročník a zatiaľ čo každý chlap v tom veku je od prírody krásny, ona si to FU isto riadne oddrela, o to viac klobúčik dolu a obdivná poklona. A aj keď táto romantika celkom nedopadla, na rozdiel od minulého roku som si aspoň vybral správny darček. Keď sa pani za pultíkom spýtala, ktorú chcem osušku, mal som už pripravenú odpoveď - predsa tú s vínom. Na jeho ročníku nezáleží :-)

Video: https://youtu.be/djrtIee-r1s

Údaje z compu:
Odjazdená trasa:     75,80 km
Nastúpané:              863 m
Čas (oficiálny):         2:43:10 h.
Priemerka:               28,54 km/h
Maximálka:              60,53 km/h
Poradie:                  305 z 391 klasifikovaných mužov, v mojej vekovej kategórii 33 zo 42