SportReport AŠK Pezinok
Log in
updated 1:46 PM CEST, Sep 9, 2019

Bratislava-Jasna 2012

  • Published in Cestná cyklistika
Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Ráno vo Vajnoroch
Dva dni pred jubilejným ročníkom maratónu BRATISLAVA-JASNÁ som dostal kolosálnu „šaraticu“. Horšie bolo, že ani žalúdok nevedel, ako sa volá. Každopádne som ráno na Zlatých Pieskoch meditoval nad tým, či sa mi aspoň žalúdok počas maratónu rozbehne a začne fungovať. Ak nie, tak som v keli.

Počasie malo byť teplé, čo je oproti ostatným ročníkom konečne pozitívna zmena. Ranné cesty boli prázdne, pelotón si v pohode ukrajoval kilometre, ja som sa s Citrónom vetral na konci pelotónu a kecali o babách a blbostiach.

Milan V. s pamatnym cislom.
Za Sencom sa mi už začalo ísť o trošku horšie. Aj čosi fúkalo proti, ani „harmonika“ pohode nepridávala. Pevne som dúfal, že sa žalúdok konečne zobudí. Bez jedla sa na tomto maratóne nedá fungovať. Na cikpauze na R1 všetci hromadne poobštiavali okolie, čosi sa pojedlo, napilo a išlo sa ďalej.

Fotili nás na R1
Nitra sa pomaly približovala a mne už bolo čoraz jasnejšie, že Jasnú dnes asi „nedám“. Išlo sa mi čoraz horšie a nemohol som sa dočkať veľkej prestávky pri Zubore. Na prekvapenie mnohých, pelotón pokračoval ďalej aj po novej R1, ktorá ide okolo Nitry. Cajti asi nechceli, aby sa im cyklisti motali po Nitre. Pritom v ostatných ročníkoch prejazd pelotónu cez Nitru netrval dlhšie ako 10 minút. Ale čo už. Niektorí sa asi potešili. Mne to aj napriek problémom so silami príliš nevoňalo. Jazda po diaľnici je strašná nuda aj za volantom, nieto na bicykli.
Svoje takisto spraví aj nedisciplinovanosť cyklistov. Nie raz som videl, ako sa balík zmršťuje a po chvíli zase naťahuje. Práve v počas zmršťovania pelotónu dochádza k infarktovým stavom pre vodičov, ktorí do poslednej chvíle netušia, či im niekto nevpáli pod kolesá. Pekne to vidieť aj na fotke, kde vodič kamióna môže len predpokladať, že sa mu nikto pod auto neposkladá. A potom má Efa problémy s vybavovaním povolení, lebo polka pelotónu jazdí ako dobytok.

"Typický dvojrad cyklistov"
Pred Beladicami sme z diaľnice zišli a nabehli na pôvodnú trasu maratónu. Zubor už bol túžobne očakávaný a keď som už konečne zosadol, okamžite do vodorovnej polohy. :-) Neskôr som nakázal Dáši, ktorá nám robila sprievod, aby skočila kúpiť niekam Hylak na žalúdok, snáď to zaberie. Dal som si banán a nasilu jeden hryz do bagety. Viac sa nedalo. :-( Ale trošku som sa predsa len dal dokopy.

Srdnatý boj o Donovaly
Presun na Kozárovce sa išiel ľahko. No bodaj by nie, keby väčšina trasy neklesala. Po otočení na Hronský Beňadik som s hrôzou zistil, že už nevládzem ťahať za pelotónom už ani po rovine. Tepy mi prudko stúpali a to som jazdil v balíku a aj tak som nevládal. Tak som za Hronským Beňadikom povedal dosť a naložil sa do autobusu. Pekne som sa vystrel do uličky a zaspal. Cítil som sa ako sud piva v cieli. Kompletne vyčerpaný. Ako tak som prišiel k sebe pri Žiari nad Hronom. Poslal som cicuške správu, že som to od vyčerpania vzdal a že zajtra sa vraciam domov vlakom.

Jasné ranné nebo nad Jasnou
Veľmi ma to netešilo ale nemalo význam to siliť. Nie som profi cyklista a zdravie mám len jedno. Chodím na túto akciu roky, netreba si už nič dokazovať. Skrátka to dnes zdravotne nevyšlo ideálne.
Tento ročník patril medzi tie horúce. Už by mohlo byť niekedy aj ideálne :-).
Organizačne tradične dobre zvládnutá cyklojazda. EFA si zaslúži uznanie, že táto akcia je medzi cyklistami obľúbená. Takých veľa nie je.

Z nášho klubu sa maratónu zúčastnili Marián, Milan, Emil, Jozef a motoeskorta Dáša, Ježo, Andy, Peťo po chorobe a trošku netradične aj Julo, ktorý si to chcel po rokoch znovu vyskúšať. Tak snáď sa stretneme zase o rok ale už bez "šaraticovej" ouvertúry.

contentmap_plugin

Pridať komentár