SportReport AŠK Pezinok
Log in
updated 8:36 PM CEST, Jul 2, 2019

Časovka Neštich 2000

  • Published in Cestná cyklistika
Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Úvod (asi mesiac pred časovkou):
"Nechcela by si si vyskúšať časovku na Neštich?"
Opýtal sa ma kamarát Bobo, s ktorým sa občas chodievam bicyklovať.
"Určite nie, veď by som vypľula pajšle!"
Odpovedala som pohoršene, s hrôzou v očiach, pri predstave nekonečného 7-kilometrového kopca, hadiaceho sa až na Malý Javorník. Ešte som nemala tú česť naň vyliezť a spoznať ho, ale pri farbistom opise ťažkých a nekonečných stupákov, v podaní mojich dvoch známych cyklistov, strašiacich ma tým, že už všetko možné prešli, ale na tomto úseku museli bicykle aj tlačiť, som myšlienku na časovku ihneď zavrhla. Predstavila som si úsek vedúci od bývalej Snežienky na Kamzík (dôverne ho poznajú asi len bratislavskí cyklisti), ktorý meria približne 2,5 km a ktorý mi neraz dal zabrať, zvlášť po celodennej túre a vynásobila som si ho tromi. "Neexistuje, na takúto blbosť ma nikto nenahovorí!"

Priestor štartuPokračovanie (asi týždeň pred časovkou):
"Nemohla by si aspoň nafotiť nejaké snímky z časovky? Chcel by som si ich dať na svoju web stránku." drankal Bobo.
"A vlastne prečo nie? To ma nezabije. Foťák v ruke ešte udržím."
V tú sobotu som mala mať voľno a tak som súhlasila. Moja zvedavosť však bola silná, ba priam veľmi silná. "Hmm, mala by som si tú trasu aspoň prejsť, nech viem do čoho idem a zistiť, kde sa nachádzajú pekné miesta na snímky." Týždeň medzitým hodne pokročil a mňa napadlo, že keď už tam raz budem, nebudem predsa prešľapovať a pobehovať po vlastných medzi toľkými cyklistami, zoberiem so sebou svoj cyklokolos (tajne v kopcoch prezývaný aj "mask

Morbídna myšlienka (dva dni pred časovkou):
Keď už raz budem na tej časovke na bicykli, bol by v tom čert, aby som "to" nevyšľapala! Fotky zo štartu a potom z cieľa a z odovzdávania cien víťazom musia stačiť.
"Netreba fotiť celú trať, načo?"
Povedala som si, mohutne podporená Bobom. Vraví mi:
"To určite zvládneš, zvolíš si pomalšie tempo a je to."
Začala som si veriť. Jasné že to zvládnem a keď nebudem vládať, jednoducho bicykel vytlačím. Sem-tam mi ešte prebehla hlavou chmúrna myšlienka , ale ihneď som ju zahnala. ovaná Ukrajina"). Predsa len s ním budem mobilnejšia.

Jadro toho všetkého (deň časovky 9. 9. 2000, Neštich):
Atmosféra pred štartomBola som dohodnutá, že na miesto určenia budem aj s bicyklom doručená autom. Čím bližšie sme sa nachádzali k cieľu, tým bola hustota cyklistov vyššia. Kam oko dovidelo, svišťali samé cesťáky s tenulilinkými kolesami. Cyklisti v pestrofarebných dresoch mihali nohami ako najatí a napredovali raketovou rýchlosťou. Svoje šance na úspech "jedna k miliónu" som mierne poopravila na "jedna k miliarde". Vzápätí sme už vchádzali do Sv. Jura a po malom blúdení kvôli rozkopávkam, sme sa dopracovali až na štart časovky. Tam si ma aj s bicyklom vyzdvihol Bobo a poslal ma na registráciu.

Ušlo sa mi pekné guľatučké číslo-štyridsiatka. On sa šiel zaregistrovať až neskôr. Vraj aby sme do cieľa prišli súčasne. Štartovalo sa po jednom, v polminútových intervaloch. Prvý súťažiaci šiel na štart o pol jedenástej. Keďže ešte nebolo ani desať hodín, mala som dosť času na obhliadku súťažiacich aj ich bicyklov. Objavovalo sa ich stále viac a ja som neveriacky zírala na super úzke, takmer bezdezénové kolesá niektorých cesťákov. Ich majitelia ich so závideniahodnou ľahkosťou dvíhali a premiestňovali z miesta na miesto. Obzerala som si vyglančené mašinky, perfektne vyčistené, namazané, so všetkými šróbikmi dotiahnutými, s ideálne dohustenými kolesami a porovnávala som ich s mojim bezkonkurenčne najstarším a hlavne najťažším "horákom", ktorý som ešte len v to ráno handrou oberala z najhoršej špiny a hlavne blata, čo sa na neho stihlo nalepiť počas vychádzok po daždi. S úsmevom som spomínala aj na následné rýchle dohusťovanie pneumatík a mazanie reťaze a "koliečok" bez predchádzajúceho dôkladného vyčistenia. Cykloprofíkom by asi pri predstave takejto údržby vlasy dupkom vstávali. Urobila som zopár záberov cyklistov pri registrácii a zachytila som všeobecný frmol na štarte.

Konečne v cieliMusím povedať, že organizácia bola zvládnutá veľmi dobre. Veci, ktoré súťažiaci nechceli vláčiť so sebou počas pretekov si mohli odložiť do auta organizátorov, ktoré ich vyviezlo do cieľa, kde si ich potom mohli vyzdvihnúť. Bola možnosť kúpiť si na pamiatku tejto akcie tričko s profilom trate a s dátumom jej konania. Štart prebiehal presne podľa harmonogramu, bez zjavných zádrheľov. Počasie vyšlo ak;o na objednávku. Všetci sa usmievali a čo sa mi azda najviac páčilo a rátalo bolo to, že veľká väčšina zúčastnených si nerobila ťažkú hlavu s umiestnením. Prišli hlavne kvôli tomu, aby sa akcie zúčastnili, aby zažili neopakovateľnú atmosféru preteku, chvíľkového napätia pri štarte, možno trocha vzrušenia a nervozity a obrovskú radosť v cieli. Vôbec som neľutovala, že som prišla a zúčastnila sa. Ak ma pamäť neklame, bolo zapísaných 106 súťažiacich a z toho asi dve deti. "Nooo, majú guráž!" Povedala som si. Nebola som našťastie sama, kto vlastnil horák. Mohlo nás byť asi 20, medzi nimi aj Bobo. Keďže sa mu ušlo číslo 61, mala som pred ním "náskok" viac ako 10 minút.

Luboš so synomMedzitým sa začalo štartovať. V presných polminútových intervaloch sa súťažiaci vydávali na trať dlhú 7,2 km. Všetci boli sústredení, ale pritom optimisticky naladení a väčšinou usmiati. Bolo to nákazlivé a tak som sa aj ja pristihla pri tom, že sa škerím. Netrvalo dlho a čoskoro som sa ocitla na štarte. Troška ma zarazilo, že som sa nevrhla vpred s takou ľahkosťou, eleganciou a ladnosťou gazely ako tí cesťáci predo mnou, ale s miernym, doteraz neidentifikovateľným vrzgotom, ozývajúcim sa odkiaľsi z prednej vidlice, doprevádzaným pukotom stredov na mojich pedáloch. Môj horák sa však pomaly začal preberať z letargie. Mazivo asi časom sadlo tam, kam malo a aj vrzgoty sa zmiernili. Môj optimizmus sa pre zmenu začal vytrácať hneď za prvou zákrutou. Zvlášť, keď ma začali predbiehať cesťáky. Po prejdení prvého kilometra som začala preklínať najprv Boba, že ma na takéto čosi vôbec nahovoril a potom seba, že som poslúchla. Bicykel postupne oťažieval. Začala som pociťovať váhu svojej cyklotašky-trojuholníka, upevnenej pod rámom, s kopou nepotrebných zbytočností a aj fľaša s vodou mala svoju hmotnosť. Kolesá s mohutnými dezénmi a šírkou mi taktiež neuľahčovali pohyb vpred, ale funela som vytrvalo ďalej. Vedela som z profilu trate, ktorý som si pred súťažou preštudovala, že treba vydržať prvé 4 kilometre. Potom už bude sem-tam aj rovinka a klesanie. Až tesne pred cieľom to zas začne byť kruté, ale od toho som ešte bola ďaleko. Kríza pretrvala ešte počas druhého kilometra. Potom ma už pomaly prechádzala. Nepríjemné bolo to, že som trať nepoznala, takže som nemohla ísť "na doraz", ale musela som si nechávať rezervu. 4 km som zrazu mala za sebou, potom aj prvé menšie a druhé väčšie klesanie. Naraz som si uvedomila, že som prešla viac ako 6 km.

Máličko som ubrala z rýchlosti a chystala som sa na záverečný stupák-smrťák. Vedela som o ňom, ale nevedela som, že je až tak dlhý. Zaťala som zuby a temer po kolmej stene (aspoň mne sa tak zdalo) som sa vyštverala do cieľa. Tesne pred ním ma predbiehalo číslo 64. "To som teda musela ísť ako slimák aspoň hodinu" premýšľala som nešťastne. "To bude výsledný čas!" Pozrela som na svoj cyklocomputer a celkom príjemne som sa prekvapila. Ukazoval asi 35 minút, čo som považovala za pomerne slušný výkon na svojom bicykli, obloženom haraburdami. Najlepšia žena síce dosiahla na svojom cesťáku čas okolo 24 minút, ale to ma netrápilo. Tešila som sa, že som vôbec vyšla a šla som si pre Horalku a čaj, ktorý dostali všetci zúčastnení.

TombolaZa pár minút sa dohasil upachtený, spotený Bobo, s vypúlenými očami a praskol sebou o trávu. Po chvíli zo seba vymačkal pár vetchých slov, ale po vypití čaju sa jeho stav výrazne zlepšil a to dokonca natoľko, že k môjmu údivu navrhol, aby sme šli na pivo.

Pre zmenu som sa zas ja nezmohla na slovo, lebo viem, že neholduje alkoholu a pivo mu vyslovene nechutí. Spýtala som sa na tú neuveriteľnú zmenu. Vraj mu prišla chuť. Tak sme si dali po poháriku. Chutilo znamenite. Celý spokojní sme sa potom prizerali, ako dopadne tombola.

Cien bolo hodne. Dokonca moju, už aj tak dobrú náladu vylepšili tým, že som aj ja jednu vyhrala. Potešilo ma to. Po tombole sa vyhlasovali výsledky. Neviem ako sme presne dopadli, ale časom vraj budú celkové výsledky zverejnené na internete, tak sa dozvieme. Pravdepodobne som bola medzi ženami posledná, ale nevadí.

Šťastný záver (okolo pol druhej):
Celá akcia sa mi veľmi páčila. Potom sme ešte s Bobom zbehli na bicykloch na chvíľu do lesa pozrieť, či nerastú nejaké huby, ale vôbec nič sme nenašli a tak sme šli príjemne unavení a hlavne spokojní domov.
Pridať komentár

  1. Zažili sme
  2. Vyskúšali sme
  3. Pochodili sme
  4. Organizujeme

Beskyd Tour 2019

Cestná cyklistika 29-06-2019

Toto boli moje úplné prvé preteky v Čechách a ešte pred štartom začali celkom zábavne. Nechcelo sa mi skoro ráno vstávať a cestovať, preto som do Bílej v Beskydoch prišiel už o&nbs...

BA-Jasná 2019 a cesta nazad

Cestná cyklistika 15-06-2019

Tento rok bol na prípravu o dosť horší ako minulý. Relatívne teplý apríl vystriedal daždivý a studený máj. Jazdil som tak často ako sa len dalo. Len málokedy nepršalo. A ak nepršalo, tak fúkal stude...

Leitha.Berg Radmarathon 2019

Cestná cyklistika 10-06-2019

Keď som si bol pred týždňom v sobotu poobede pre štartovné číslo na St.Pöltnera, stretol som pred vchodom aj kamaráta Edmunda, usporiadateľa týchto pretekov. Poznám ho už roky a za to, že mu...

Garmin Edge Explore – predurčený pre cyk…

Športovec používa HW SW 10-01-2019

  Garmin Edge Explore je zjednodušená a zmenšená verzia vlajkovej lodi Edge 1030 a je pokračovateľom línie cyklopočítačov s navigáciou v podobe modelov Edge Explore 1000 či...

Test Garmin Edge 1030 - 3. záverečná čas…

Športovec používa HW SW 16-09-2018

Pokročilejšie funkcie, trénovanie, tréningové plány, segmenty Najväčším pokrokom Garmin Edge 1030 voči predchodcom je v oblasti moderovaného tréningu a automatického merania  a vyhodno...

Test Garmin Edge 1030 - 2. časť

Športovec používa HW SW 14-08-2018

Navigácia a jazdenie podľa plánu Nemohla by to byť GPSka, keby nemala bohatú škálu navigačných možností a funkcií. Všetky tieto funkcie prebrala z bývalej vlajkovej lode Garmin Edge 1000 ...

Profil stúpania Železná studienka - Hrub…

Kopce profily 14-02-2015

Alternatívne asfaltové stúpanie v bratislavskom lesoparku. Až po Kačín ľahké a vhodné aj pre menšie deti. Do druhej kategórie je zaradené kvôli záverečnému stúpaniu na Hrubý vrch.  ...

Profil stúpania na Kamzík

Kopce profily 31-10-2014

Známe a relatívne rušné asfaltové stúpanie z centra mesta až takmer k vysielaču na Kamzíku, čo viac dodať...  ...

Profil stúpania Pekná cesta

Kopce profily 07-09-2014

Známe asfaltové stúpanie z Krasnian (Rače) na hrebeň Malých Karpát a Bratislavského lesoparku. Charakteristické je svojim veľmi strmými úsekmi. Touto cestou sa dostanete na sieť spevnených ciest v les...

Propozície 2019 Časovky Ivana Červenku n…

Propozície 30-05-2019

Amatérsky športový klub AŠK Sportreport Pezinok Vás pozýva na cestnú cyklistickú časovku do kopca určenú všetkým nadšencom cyklistiky, ktorí si trúfajú zdolať nástrahy tohto kopca.   Cyklistick...

Výsledky Časovky Ivana Červenku na Zošku…

výsledky 29-07-2018

Ďakujeme všetkým  pretekárom, že prišli na našu časovku si zmerať sily. Rok 2018 dopadol nasledovne...  

Propozície 2018 Časovky Ivana Červenku n…

Propozície 21-03-2018

Amatérsky športový klub AŠK Sportreport Pezinok Vás pozýva na cestnú cyklistickú časovku do kopca určenú všetkým nadšencom cyklistiky, ktorí si trúfajú zdolať nástrahy tohto kopca.   Cyklistick...

next
prev