Cyklomaratón Vínnou cestou 2007

Na cyklomaratóne Vínnou cestou som si v nedeľu 22.7.2007 bol vyskúšať 22 km okruh Dubová, Častá, Štefanová, Budmerice, Modra, Dubová.

Nie že by som si hovacky trúfal, ale prihlásil som sa medzi neregistrovaných s tým, že vyštartujem s eliťákmi, ktorí mali predpísaný počet 6 okruhov, čo znamenalo 132 km. 132 km? Pre mňa ako hobbíka diaľkoplaza žiadna zvláštna morda, pomyslel som si.

Prvé kolo som s nimi, dá sa povedať stíhal. Dokonca som miestami musel pribrzďovať. Stúpanie na Modru bolo hnusné, hnusné a ešte raz hnusné. Keby nefúkal ten sk...ený uragán od Karpatov, tak by bola pohoda. Od Modry do Dubovej však tí šarkani neskutočne zrýchlili a ledva ledva s dvoma sopľami v nose som sa zachytil na chvoste. Akože som na chvoste bol stále, ale nevadí. Ani som nestihol poriadne pozdraviť Meda v protismere.

Po Častú mi však už tepy nepadli a začal som sa obávať, či vôbec vydržím s nimi druhý krát stúpanie na Modru. Chlapci môj problém vyriešili už skôr a na mieste, kde som to vôbec nečakal. V zjazde do Štefanovej. A to prosím dole kopcom a s uragánom v chrbte. Zaradená 53/11, rýchlosť vysoko nad 60 km/h, cvrky nohami na plné gule a balíček mi pomaly, ale isto, odkráčal v dáli dál.

Zvyšok som už išiel väčšinou sám. Teda ak nerátam predbehnutých juniorov a tak. Proti uragánu do kopca na Modru, dačo oraziť po Častú, kvázioddych do Budmeríc, a znovu uragán do Modry. Nič zaujímavé. V niektorom kole ma dobehla nejaká kategória Masters, ktorá štartovala s 10 minútovým odstupom. Nebudem kecať, aj títo ma utrhli a dokonca v tom istom zjazde za Častou. Nechápal som. Asi som už bol unavený sólo jazdou.
A tak som točil kolečká ďalej, už som ich ani nerátal, až som pred vjazdom tuším do 5 alebo 6 kola zastavil na časomiere, že to musím zabaliť, lebo nemám čo piť a sám jazdiť proti uragánu síce môžem, ale dôjdem bohviekedy. :-)

Na to mi rozhodca vraví, že som si pridal jedno kolečko navyše, takže v pohode. Neprotestoval som. On si myslel, že idem iba dve kolečká. A ja zase, že 6. Ale už ma radšej preventívne zastavil. :-)

Čo dodať na záver?
Fujfujfuj. Že sa chce tým pretekárom točiť tie kolečká donemoty. :-)
Ako užitočnú skúsenosť to však beriem pozitívne. Tento typ súťaže na bicykloch však nie je to, čo mi vyhovuje. Podobne ako časovky.

Viac však teraz rozumiem pretekárom na Tour, že keď musia zabrať a "nemôžu", tak naozaj už nemôžu. Nie je z čoho.

Eliťácku kategóriu nakoniec vyhral Ivan Ježko a celkom si to užíval, chalanisko jedno. :-)