Biela Stopa 2003

Stihol som ešte dať posledné rady Alenke aby sa na začiatku nikam neponáhľala pretože bude tlačeniaca a už sa vyštartovalo. Za širokou štartovou rovinkou nasledovala zákruta doprava za ktorou už trasa klesala dolu k lúkam. Presne ako som hovoril, tlačenica, pichanie paličkami, pády, tak sme sa museli mať veľmi na pozore. Doplatil na to Medo pretože sa mu zlomila topánka v podrážke a tak nakoniec sa nemohol prejaviť vo svojej plnej výkonnosti. Trasa totiž oproti pôvodnému itineráru bola pozmenená a šla sa na dve 12,5 km okruhy. Spočiatku sa krútila hore dolu po lúkach v krátkych strmých stúpaniach a divokých zjazdoch až nakoniec vystúpala nahor do lesa kde sa napojila na zelenú značnu až ku skokanským mostíkom odkiaľ popri a popod zjazdovku sa v členitom teréne vrátila na miesto štartu. 

Toto sme sa dozvedeli až na štarte. Trošku to nabúralo našu taktiku spoločne prejsť celu trasu. Tak sme sa dohodli že pôjdeme spolu prvé kolo a druhé ako už komu vyjde. Ale späť k pretekom... Členitý terén dával zabrať menej skúseným či menej technickým bežkárom ktorý si z chuti popadali. Ale som trošku zle namazal lyže taže sa jej to podšmykovalo kým ja som zasa mal nie veľmi rýchle. Takmer všetci pezinčania sme sa držali pokope a tak sme sa aspoň pofotili.

Papuláky a prdeláky sa nevyhli ani Alenke ale postupne si zvykala a opadla úvodná nervozita. Na slnku po lúkach keď preško vyše 500 lyžiarov bolo dobré oranisko a veru sa môžem popýšiť že aj z posledných pozícií som si nespravil hambu a nepadol ani raz ;-)) Po takomto divokom úvode prišiel výdatný stupáčik až k zvážnicovej ceste kde to už bolo o niečom inom. Konečne sa dal vychutnať sklz, pravidelný rytmus a dobrá stopa. Bol to aj dobrý relax pre záverečnú adrenalínovú časť väčšinou dolu k priestou štartu. Boli tu aj dva psychologické krátke a veľmi strmé zjazdíky ktoré mnohým rozbúšili srdce a zneistili nohy. A potom už nasledoval areál v cieli. Kým som sa tam dostal, už ma stihli tí najlepší poraziť o kolo! Počkal som na Alenku, dali sme si čajíka a podľa dohody sme sa vrhli do druhého kola.

Tak a idem sa pretekať. Predbieham jedného ze druhým. Nie je to ani veľký problém lebo fotením a kecaním pri čaji som sa prepadol riadne dozadu. V zjazdíkoch predbieham tiež kvantum ľudí ale občas som musel pri tom riadne kričať aby mi neskrížili cestu. Zrazu tie hupáčiky preletia ani sa nenazdám a vidím že predo mňou je stúpanie na zvážnicu. Toto som napálil čo sa dalo až na toľko že na zvážnici v tieni mi tuhnú svaly. Tu už je ľudí pomenej, aspoň opticky a tak trochu zvoľňujem a šetrím si sily na záverečný úsek. Keď som sa dostal popod zjazdovku už som sa veru začal tešiť do cieľa. Krátkodobé orazenie bolo ozaj krátkodobé a koordinácia už bola slabšia. Predo mňou však boli jednotlivo bežci ktorých som chcel predbehnúť! Tak som ešte pritlačil na pílu a ešte aj v cieľovej rovinke som stihol dvoch obehnúť. UFFF konečne cieľ. V druhom kole somto riadne napálil a mal som ho jasne rýchlejšie ako prvé (aj napriek 10min. pauzy pri čaji). Vcelku sa mi to páčilo a nevedel som si vynachváliť vyhrievaný stan kým som čakal Alenku aj s kľúčami od auta. 

Ešte som ju stihol vyfotiť a pokecať trošku o akcii a už som bežal sa prezliecť do teplejšieho. Priznám sa že sa mi to páčilo. Dokonca som asi na 3 sekundy zaľutoval že som sa neprihlásil na druhý deň na dlhú trasu. Rýchle ma to však prešlo a tak na túto akciu spomínam v dobrom....