Fatransko-Strážovský cyklomaratón 1994

Takisto to bola zaťažkávacia skúška aj pre organizátorov a úvodných múch bolo viac než dosť.
Odštartovalo nás 108, na premiéru vcelku dosť, a hneď od rána Slnko poriadne pripekalo. Balík sa po pár desiatkach kilometrov rozplynul a každý maratónec sa musel boriť s horúčavou a kopcami sám, v lepšom prípade v malej skupinke. V úmornej horúčave nebolo dostatok hlavne pitiva a aj keď v priebehu pretekov sa organizátor snažil, tento problém poznačil mnohých. Už po stovke v Ilave a na stúpaní na Homôlku to nad rozpáleným asfaltom, do chrbta fúkajúcim vetríkom a prežiacim Slnkom bola tryzna. Na nešťastie, môj prvovýstup nemal dlhé trvanie. Nulové skúsenosti, neznalosť terénu a únava spôsobila kolíziu s ďalším pretekárom v najhoršej zákrute dolu z Fačkovského sedla. Tam som hodil poriadneho tigra a týmto pádom bol môj prvý maratón slávnostne ukončený. Keď som sa ako tak pozviechal za pomoci kamaráta (Dušan Hrubý) a zjazdil do prvej dediny, tam mi pomohli neznámi ľudia, ktorí doprevádzali jedného z maratóncov. Odviezli ma na ošetrenie a späť na najbližšiu občerstvovačku. A tam sa ma už ujal Slávo Strečanský ako organizátor. Dík im všetkým za to!

Takto som sa v aute doviezol do cieľa na Martinských holiach a mal možnosť spoznať zákulisie tohto maratónu. A čo ostatní? Kto prišiel hore (92) bol pre mňa (a nielen pre mňa) hrdina! Takmer každý z posledných síl prišiel do cieľa, kde hneď za čiarou ľahli na asfalt... Asi tam je pôvod motta tohto maratónu. Cyklistické galeje. Aj som si položil otázku: Stojí to za to?

{mos_ri:fatransko}