Schwechater radmarathon 1996
- Napísal: Rasťo Trubač
- Published in Cestná cyklistika
16. máj 1996
V južnej časti Viedne bol štart veľmi sympatického, výborne organizovaného krátkeho maratónu (108,5 km). Jediná jeho nevýhoda pre mňa je, že jeho termín nie je ustálený a často koliduje s mojou srdcovkou - maratónom v Dolomitoch. Takže som tam bol len tento ročník, ale kopa cyklistov z okolia Bratislavy už dôverne pozná jeho atmosféru.
V ten deň bolo príjemné počasie, len kátky dážď skropil aj našu malú partiu (Miro Reingraber, Julo Bugár, Miro Pilka a ja). Štartujúcich bolo asi 1000 a my sme štartovali na chvoste. Pomaly sme sa predierali vo zvlnenom teréne a len v strede nás čakal väčší kopec, kde bola aj občerstvovačka.
To už sme väčšinu poľa predbehli a rútili sa dopredu. Nejako som sa nechal strhnúť a dupal som čo to dalo a tak som často ťahal veľký balík ľudí. Stále sme obiehali unavených cyklistov. Najviac sme však predbiehali cyklistov v záverečných troch hupkách a dlhom zjazde do Viedne, kde sme v šialenej jazde uličkami vleteli do cieľa v prvej stovke. Super zážitok z takejto divokej jazdy, ale musím priznať že som mal aj krízu v poslednom kopci, ktorú som naštastie rýchlo prekonal a tak dojmy z tejto akcie sú len a len pozitívne...
V južnej časti Viedne bol štart veľmi sympatického, výborne organizovaného krátkeho maratónu (108,5 km). Jediná jeho nevýhoda pre mňa je, že jeho termín nie je ustálený a často koliduje s mojou srdcovkou - maratónom v Dolomitoch. Takže som tam bol len tento ročník, ale kopa cyklistov z okolia Bratislavy už dôverne pozná jeho atmosféru.
V ten deň bolo príjemné počasie, len kátky dážď skropil aj našu malú partiu (Miro Reingraber, Julo Bugár, Miro Pilka a ja). Štartujúcich bolo asi 1000 a my sme štartovali na chvoste. Pomaly sme sa predierali vo zvlnenom teréne a len v strede nás čakal väčší kopec, kde bola aj občerstvovačka.
To už sme väčšinu poľa predbehli a rútili sa dopredu. Nejako som sa nechal strhnúť a dupal som čo to dalo a tak som často ťahal veľký balík ľudí. Stále sme obiehali unavených cyklistov. Najviac sme však predbiehali cyklistov v záverečných troch hupkách a dlhom zjazde do Viedne, kde sme v šialenej jazde uličkami vleteli do cieľa v prvej stovke. Super zážitok z takejto divokej jazdy, ale musím priznať že som mal aj krízu v poslednom kopci, ktorú som naštastie rýchlo prekonal a tak dojmy z tejto akcie sú len a len pozitívne...