Logo

Dolomity 1995

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 
Ako sa to začalo?
Megahromadný štart
Megahromadný štart
Mal som už za sebou prvé skúsenosti z maratónov (Rock FM, FSM - tam aj prvý pád) a zaujímal som sa o akcie aj mimo Slovenska. Na tento maratón ma upozornil Miro Reingraber, ktorý tam už bol, že je to vynikajúco pripravený maratón s obrovskou účasťou vo fantastickom prostredí. Veru neklamal. Spočiatku som to bral ako sen, čo sa nesplní, ale konkrétne obrysy tomuto snu vpečatil môj priateľ Majdo. Povedal: Ideme! A tak sme išli. Zobral auto, paraglide, mňa a kamoša Mira Pilku, vyzdvihli sme ďalšieho paraglidistu Friga - Miloša Haču a frčali sme do Talianska. Už prvým dobrodružstvom bolo, že sme nemali podrobnú mapu a tak sme tam išli takmer naslepo. Po technickom zdržaní v Bratislave sme nakoniec prišli do Cortiny d'Ampezzo už potme. Podľa miestneho značenia sme išli smerom čo najbližšie k miestu štartu, keď v jednom zo zjazdov z hrebeňa reflektory auta osvietili značku kempu. Samozrejme, že sme sa hneď tam zložili. Vtedy sme ani netušili, že sa tento kemp stane hlavným táborom každý rok. Samozrejme, že sme šťastný návrat patrične oslávili...

Nádherné slnečné ráno nás zobudilo a vstávali sme v nemom úžase nad úžasnou krajinou vôkol nás. Hneď zavrčala kamera, žhavili sme blesky a po raňajkoobede sme šli parglidovať, jazdiť na bicykli a kochať sa krásou. Na štarte pretekov sme boli ohúrení davom štartujúcich (najpriliehavejší komentár bol, že koľko chodí v peknom počasí na tribúny na derby Slovana s Interom, tak toľko tu je štartujúcich!) a vyrazili sme na štart. Kolegovci paraglidisti nám vrátili aj s úrokmi filmovačku v akcii a tak sme na toto video a fotky lapali každý rok nové obete. V 98-mom sa mi podarilo nahovoriť už peknú kôpku ľudí, či už kolegovcov z práce, ale aj vačšinu pezinskej partie. Dúfam, že sa tam ešte niekedy vrátime! 

Kde sa dá bývať?
Vrele môžem doporučiť náš kemp Sass Dlacia, kde sme bývali každý rok.

Náročné stúpanie na Passo Fedaia
Náročné stúpanie na Passo Fedaia
Ako sa tam dostať?
Treba ísť do Cortiny, v meste treba ísť smerom na Passo Falzarego a Valparola (smer Arabba) a po dosiahnutí priesmyku cesta serpentínami klesá dolu. Tam kde sa cesta vyrovná je odbočka vpravo do kempu. Tam sme stanovali, ale je tam možné si prenajať aj príves, či dokonca apartmán. Upozorňujem, že je to niekoľkohviezdičkový kemp, takže aj cena je trochu vyššia, ale je krásne umiestnený spolovice v lese, v ústrednej budove sú čisté sprchy (a horúca voda) aj WC-ká, je tam umývarka, práčky, pizzeria, obchod... Hneď z kempu ide turistická značka. Na miesto štaru pretekov je to asi 12 km, čo pre niekoho nemusí byť najbližšie. Samozrejme, že v okolí je viacero kempov, ich obsadenosť však narastá so zmenšujúcou sa vzdialenosťou k štartu. Tiež sa dajú rezervovať aj apartmány a hotely, ale tie sú už pre našinca podstatne drahšie.
Treba však spomenúť počasie. Veľmi netypické, premenlivé, v noci dokáže byť teplota aj na nule a cez deň veselo nad 30, ale v priemere som tam zažil tak 3-6 v noci a 15-25 cez deň. Často sa stane, že počasie sa za deň aj viackrát zmení a v jednom údolí môže pršať a v druhom svietiť Slnko.

Aké sú ceny?
škriabeme sa na Passo Giau
škriabeme sa na Passo Giau
Ceny v tomto kempe sa určujú podľa počtu áut, ľudí a stanov; v priemere pre jednu posádku v aute to vychádza na cca 12000 lír na hlavu a na noc. Príves je samozrejme drahší, cca 20-25000. Cena v hoteloch a apratmánoch sa pohybuje od 40-80000 lír. Potraviny sú znesiteľne drahšie, pizza v reštaurácii je od 10 do 20000 podľa výberu, mimochodom veľmi chutná. Víno stojí cca 20000/liter. Lanovka podľa tybu a vzdialenosti stojí od cca 8 - 25000.

Čo sa dá vidieť?
Dolomity sú nádherná krajina, kde silne kontrastujú zvetrané, veľmi bizarné skaly cez deň žiariace do biela so svetlozelenými pasienkami a tmavozelenými lesmi. Každé údolie je úplne iné, každý turistický chodník ponúka veľa neopakovateľných zážitkov a je tam množstvo lanoviek. Najvyšším vrcholom na okolí je ľadovec Marmolada, nádherne žiariaci snehom. Mojim želaním je dostať sa na jej vrchol. Podľa prospektov sa dá vybrať zaujímavá trasa, tiež doporučujem si kúpiť pre pešiu turistiku podrobnú mapu.

konečne cieľové pivo
konečne cieľové pivo
Kde sa dá jazdiť?
Na cestných bicykloch je obmedzený počet ciest, vzhľadom na náročnosť terénu. S mojou trénovanosťou najmenší okruh s cca 50 km mi už dal zabrať, mnoho turistov tam chodí s trojprevodníkmi. V blízkom okolí sa dajú zdolávať vyše 2000 m priesmyky ako sú Passo Falzarego, Passo Giau (ten je hádam najťažší), Passo Fedaia (pod Marmoladou), Passo Sella, Passo Gardena, atď... Bežná dĺžka stúpaní je 6 - 10 km, s prevýšením 500 - 900 m. V drvivej vätšine je tam vynikajúci asfalt a nie moc hustá premávka a hlavne oproti stavu u nás sú tam šoféri veľmi tolerantní. Relatívne veľa je tam motocyklov.

Ako to vyzerá pred a počas pretekov?
Po zaplatení štartovného a zaslaní prihlášky a kópie šeku z domu príde tesne pred pretekmi pozvánka aj so štartovým číslom. S týmto papierom (deň pred pretekmi v mieste cieľa Pedraces) si vyzdvihnem štartové čísla, propozície, reklamné letáky, a (väčšinou) dres. Tam sa dajú tiež kúpiť aj nejaké dresy a cyklooblečenie. Ak nestihne prísť pozvánka, nič sa nedeje, v počítači nájdu meno. V nedeľu skoro ráno je štart v Corvare, kde už aj 2 hod. pred štartom prúdia cyklisti. Štartuje sa po dávkach. Na trase je dostatočne veľa vcelku dobre zásobených bufetov. Dav cyklistov na prvých 30 km je neuveriteľne hustý a treba si na to hlavne v zjazdoch zvyknúť. Takmer vždy je niekto okolo mňa aj v neskorých fázach preteku. V cieli dostanem lístky na pivo a jedlo.

sportreport.sk