5. kolo SP Masters 2006
- Napísal: Marián Hlbocký
- Published in Cestná cyklistika
5. kolo SP Masters 2006.
Sereď, preteky jednotlivcov na ceste, maratón 105 km.
21.5.2006 10:00 hod
Usporiadateľ: ŠK Cyklo-tour Sereď
Po týždňovej prestávke v SP Masters nás čakali veľké preteky - Sereďský maratón. Dušan Holbík už v minulom roku zháňal v trnavských a piešťanských cyklistických kluboch pomoc pre usporiadanie niečoho väčšieho. Jeho ponuky však nenašli odozvu, a tak sa do toho pustil sám. Už plagát vyhotovený ako pozvánka na akciu bol na profesionálnej úrovni. Armstrongov zdvihnutý prst akoby niečo naznačoval. Mal som obavy, ako to dopadne po štarte. Ten bol plánovaný ako hromadný, naraz všetky kategórie Masters spolu s neregistrovanými. Dalo sa predpokladať, že tam bude aj hodne slabšie vybavených jedincov, ktorí kilometer dva vydržia vyššie tempo a potom budú zavadzať. V štartovnom poli 187 cyklistov sa náš klub predstavil v plnej sile. Doplnili sme ho šesnástimi pretekármi vo všetkých kategóriách s výnimkou kategórie D“ nad 60 rokov. V mojej kategórii Masters C“ nad 50 rokov rozhodca čítal 25 mien. Slušná účasť. Štart v Seredi a jazda do Hlohovca boli plánované ako manifestačné. Nie všetci pretekári s tým boli oboznámení. Riaditeľovi pretekov v peletóne a organizátorovi v sprievodnom vozidle chvíľu trvalo, kým to asi desiatke nedočkavých vysvetlili. Dovtedy sme mali na tachometri 45 km/hod miesto plánovaných 30. Blížili sme sa k Hlohovcu a ja som sa presúval bližšie k čelu peletónu. Za železnicou mal byť príhovor primátora Hlohovca a potom ostrý štart.
Už sme boli pri bývalých kasárňach a primátor nikde. Po zákrute som si všimol zdvihnutú ruku riaditeľa pretekov ako dáva signál sprievodnému autu aby išiel dopredu. Všetci sme to gesto pochopili, že je odštartované. V miernom stúpaní po pivovar sa začalo zrýchlovať. Za odbočkou z hlavnej cesty na Topoľčany, v prudkom stúpaní však stál v strede vozovky rozhodca a stopkami v ruke naznačoval kto je tu vedúci. Prvé tri - štyri rady cyklistov ho obišli z oboch strán a keď zbadal, čo sa na neho rúti rýchlo sa pratal z cesty. To však musela ľavá polovica balíka skočiť na brzdy, aby ho nezrazili! Ako sa hovorí - všetko zlé je na niečo dobré - balík sa upratal na pravú polovicu cesty a rýchlejší cyklisti mali priestor na predbiehanie. Na prvý kopec Jašter sa išlo 30 km/hod. Ja som mal v pláne udržať sa s tými najlepšími a tak uniknúť súperom z mojej kategórie. Vpredu svietili žlté dresy nášho klubu, Cepka muž B“ a veteránov B“ nad 40 rokov. Baďura ťahal špicu, bol tam Lipovský a Valášek. Ja a Pašek Vet A“ sme išli v druhej polovici asi 40-člennej skupiny. Bol s nami aj Karol Vogel st., Vet D“ nad 60 rokov! Pohľad dozadu ma uistil, že plán mi vychádza. V našej skupine nebol okrem mňa žiadny céčkar a náš náskok sa stále zväčšoval. V zjazde mnohí riskovali jazdou v protismere. Našťastie žiadne auto neišlo. Jazda po odbočku na Dolné Otrokovce ubiehala ako po masle. Všetky „brdky„ sme vyletovali na hrubej píle v závetrí slušne veľkého balíka.
Po odbočke z hlavnej cesty na Topoľčany, som vedel že nás čaká rovinatý úsek. Vpredu to však dali na terezín. Mal som ale šťastie, Pašek išiel úplne po krajnici a jazdec predo mnou sa musel vetrať. Tak som sa za neho čiastočne schovával. Začul som Nora Kirschnera ako hovorí: „To nevadí, príde ďalší kopec a opäť sa potrháme“. Obzrel som sa dozadu a druhá skupina sa práve spojila s našou. A v nej všetci moji súperi!
Za Hornými Otrokovcami nasledoval najťažší úsek pretekov. Aspoň pre mňa. Tri či štyri kopce za sebou ma dokonale utavili. Aby som sa opäť udržal s tými najlepšími, používal som ťažké prevody, čo nie je môj štýl. V zjazdoch som musel dobiehať stratu nie na špicu, ale už na odpadlíkov aby som nešiel sám. V tiahlom stúpaní v Orešanoch, po odbočke na Svrbice ma opustil klubový kolega a súper v kategórii Ozogán, Vogel a sily. Tam som sa pohrával s myšlienkou, že tie preteky asi vzdám. Keď som si vytočil nohy na ľahšom prevode, dobehla ma trojica mladíkov. Jeden z nich bol Vavrík z nášho klubu. V skupine sme slušne spolupracovali a dobiehali Ozogána s Vogelom. V Radošinej sme ich už mali na dosah.
Nasledoval druhý veľký kopec (prvá horská prémia) dnešných pretekov - Havran. Vavrík po druhej zákrute išiel na čelo našej štvorice a hneď nás dvoch utrhol. Dvojica dobehla Ozogána s Vogelom a Vavrík potrhal aj ich. Bol skrátka na neudržanie. Havran hore aj dolu som teda absolvoval sám. Na rovine za Piešťanmi som sa pokúšal dobehnúť Ozogána s dvomi mladíkmi, ale v silnom protivetre som vedel, že tých 37 km/hod. dlho neudržím. Za Ratnovcami som konečne zbadal že sa približuje skupina s mojimi súpermi. Tak som si dal bufet a orazil som si. Mladí cyklisti im ťahali špicu a céčkari sa viezli. Hlavne triatlonista Baláž (ŠK Cyklo-tour Sereď) a Doka so Straškom (obaja AB Sereď) prekypovali aktivitou. Vďaka nej sme Ozogána dobehli ešte pred Hlohovcom. Pri kasárňach po zatáčke doprava nastalo zdesenie. Na signaližačnom zariadení železničného priecestia začali blikať červené svetlá. Zo skúsenosti viem, že rampy začnú padať až po minúte svetelnej signalizácie. Nastúpili sme do pedálov a celá skupina stihla prejsť cez priecestie včas.
V Hlohovci nás čakal tretí kopec (druhá horská prémia) - Výhliadka. Trojlístok Straška, Doka a Baláž nás vyviezli až na vrchol. Cesta do Serede bola poznamenaná pokusmi o úniky. Straška s Dokom akoby boli dohodnutí a Ozogán im kontroval. Prvých dvoch si strážil Baláž a po Ozogánovi išli céčkari. Do Serede sme cez most vleteli slušnou rýchlosťou. Dovtedy neviditeľný Petko (Vet. C, CK Torysa Prešov) zozadu vyrazil do úniku. Všetci céčkari sme išli po ňom. Tým sme sa vlastne oddelili od pretekárov iných kategórií. Gežo išiel po ľavej strane cesty a ja za ním. Duboš (CK Generali Trnava) prešiel na pravú stranu a zrýchľoval. Keď bol rýchlejší ako my za ostrovčekom som mu prebehol háku. Do ľavotočivej zatáčky po väčšom oblúku sme vošli ako prví a väčšou rýchlosťou ako Gežo. Ja, sledujúc zadné koleso Duboša, nevšimol som si že už sme pri poslednej pravotočivej zatáčke pred cieľom. Duboš odbočil a ja som sa rútil na trávnik. Nasledovalo prudké brzdenie, Gežo ma obehol vnútrajškom a ja som musel začať znova zrýchlovať. Dobiehajúc ma zozadu na mňa kričí klubový kolega Horváth, aby som makal. Ešte šťastie že do cieľa to bolo iba pár metrov. Z trojhodinového boja o prvenstvo som udržal aspoň tretie miesto v kat. Masters C“. Čas v cieli 2:53:36. Aj tak sa nemôžem zbaviť pocitu, že mi to tretie miesto Horváth prenechal. On totiž jediný z nás dáva klubové záujmy pred osobné.
Obe horské prémie, na Havrane a na Vyhliadke, vyhral Peter Horváth z Nových Zámkov. Poznám ho už z pretekov na Babu. Takéto a podobné kopce chodí zásadne na hrubú pilu. Rýchlostnú prémiu v Koplotovciach vyhral profesionálny cyklista Dalibor Grebeči (CK ŽP Šport a.s. Podbrezová). Celkovým víťazom maratónu sa stal Marián Valášek 2:51:06, druhý skončil Ivan Baďura, obaja Vet B“ CK Generali Trnava!!!
Záverom: Vyslovujem obdiv odvahe usporiadateľa. Okrem pár pádov v zákrutách nestal sa žiadny vážnejší incident. Trať bola dostatočne zabezpečená. Treba však načúvať pripomienkam účastníkov a ďalšie ročníky budú určite super. Dopyt po takomto podujatí zdá sa je veľký.
22.5.2006 Marián Hlbocký
CK Generali Trnava
Sereď, preteky jednotlivcov na ceste, maratón 105 km.
21.5.2006 10:00 hod
Usporiadateľ: ŠK Cyklo-tour Sereď
Po týždňovej prestávke v SP Masters nás čakali veľké preteky - Sereďský maratón. Dušan Holbík už v minulom roku zháňal v trnavských a piešťanských cyklistických kluboch pomoc pre usporiadanie niečoho väčšieho. Jeho ponuky však nenašli odozvu, a tak sa do toho pustil sám. Už plagát vyhotovený ako pozvánka na akciu bol na profesionálnej úrovni. Armstrongov zdvihnutý prst akoby niečo naznačoval. Mal som obavy, ako to dopadne po štarte. Ten bol plánovaný ako hromadný, naraz všetky kategórie Masters spolu s neregistrovanými. Dalo sa predpokladať, že tam bude aj hodne slabšie vybavených jedincov, ktorí kilometer dva vydržia vyššie tempo a potom budú zavadzať. V štartovnom poli 187 cyklistov sa náš klub predstavil v plnej sile. Doplnili sme ho šesnástimi pretekármi vo všetkých kategóriách s výnimkou kategórie D“ nad 60 rokov. V mojej kategórii Masters C“ nad 50 rokov rozhodca čítal 25 mien. Slušná účasť. Štart v Seredi a jazda do Hlohovca boli plánované ako manifestačné. Nie všetci pretekári s tým boli oboznámení. Riaditeľovi pretekov v peletóne a organizátorovi v sprievodnom vozidle chvíľu trvalo, kým to asi desiatke nedočkavých vysvetlili. Dovtedy sme mali na tachometri 45 km/hod miesto plánovaných 30. Blížili sme sa k Hlohovcu a ja som sa presúval bližšie k čelu peletónu. Za železnicou mal byť príhovor primátora Hlohovca a potom ostrý štart.
Už sme boli pri bývalých kasárňach a primátor nikde. Po zákrute som si všimol zdvihnutú ruku riaditeľa pretekov ako dáva signál sprievodnému autu aby išiel dopredu. Všetci sme to gesto pochopili, že je odštartované. V miernom stúpaní po pivovar sa začalo zrýchlovať. Za odbočkou z hlavnej cesty na Topoľčany, v prudkom stúpaní však stál v strede vozovky rozhodca a stopkami v ruke naznačoval kto je tu vedúci. Prvé tri - štyri rady cyklistov ho obišli z oboch strán a keď zbadal, čo sa na neho rúti rýchlo sa pratal z cesty. To však musela ľavá polovica balíka skočiť na brzdy, aby ho nezrazili! Ako sa hovorí - všetko zlé je na niečo dobré - balík sa upratal na pravú polovicu cesty a rýchlejší cyklisti mali priestor na predbiehanie. Na prvý kopec Jašter sa išlo 30 km/hod. Ja som mal v pláne udržať sa s tými najlepšími a tak uniknúť súperom z mojej kategórie. Vpredu svietili žlté dresy nášho klubu, Cepka muž B“ a veteránov B“ nad 40 rokov. Baďura ťahal špicu, bol tam Lipovský a Valášek. Ja a Pašek Vet A“ sme išli v druhej polovici asi 40-člennej skupiny. Bol s nami aj Karol Vogel st., Vet D“ nad 60 rokov! Pohľad dozadu ma uistil, že plán mi vychádza. V našej skupine nebol okrem mňa žiadny céčkar a náš náskok sa stále zväčšoval. V zjazde mnohí riskovali jazdou v protismere. Našťastie žiadne auto neišlo. Jazda po odbočku na Dolné Otrokovce ubiehala ako po masle. Všetky „brdky„ sme vyletovali na hrubej píle v závetrí slušne veľkého balíka.
Po odbočke z hlavnej cesty na Topoľčany, som vedel že nás čaká rovinatý úsek. Vpredu to však dali na terezín. Mal som ale šťastie, Pašek išiel úplne po krajnici a jazdec predo mnou sa musel vetrať. Tak som sa za neho čiastočne schovával. Začul som Nora Kirschnera ako hovorí: „To nevadí, príde ďalší kopec a opäť sa potrháme“. Obzrel som sa dozadu a druhá skupina sa práve spojila s našou. A v nej všetci moji súperi!
Za Hornými Otrokovcami nasledoval najťažší úsek pretekov. Aspoň pre mňa. Tri či štyri kopce za sebou ma dokonale utavili. Aby som sa opäť udržal s tými najlepšími, používal som ťažké prevody, čo nie je môj štýl. V zjazdoch som musel dobiehať stratu nie na špicu, ale už na odpadlíkov aby som nešiel sám. V tiahlom stúpaní v Orešanoch, po odbočke na Svrbice ma opustil klubový kolega a súper v kategórii Ozogán, Vogel a sily. Tam som sa pohrával s myšlienkou, že tie preteky asi vzdám. Keď som si vytočil nohy na ľahšom prevode, dobehla ma trojica mladíkov. Jeden z nich bol Vavrík z nášho klubu. V skupine sme slušne spolupracovali a dobiehali Ozogána s Vogelom. V Radošinej sme ich už mali na dosah.
Nasledoval druhý veľký kopec (prvá horská prémia) dnešných pretekov - Havran. Vavrík po druhej zákrute išiel na čelo našej štvorice a hneď nás dvoch utrhol. Dvojica dobehla Ozogána s Vogelom a Vavrík potrhal aj ich. Bol skrátka na neudržanie. Havran hore aj dolu som teda absolvoval sám. Na rovine za Piešťanmi som sa pokúšal dobehnúť Ozogána s dvomi mladíkmi, ale v silnom protivetre som vedel, že tých 37 km/hod. dlho neudržím. Za Ratnovcami som konečne zbadal že sa približuje skupina s mojimi súpermi. Tak som si dal bufet a orazil som si. Mladí cyklisti im ťahali špicu a céčkari sa viezli. Hlavne triatlonista Baláž (ŠK Cyklo-tour Sereď) a Doka so Straškom (obaja AB Sereď) prekypovali aktivitou. Vďaka nej sme Ozogána dobehli ešte pred Hlohovcom. Pri kasárňach po zatáčke doprava nastalo zdesenie. Na signaližačnom zariadení železničného priecestia začali blikať červené svetlá. Zo skúsenosti viem, že rampy začnú padať až po minúte svetelnej signalizácie. Nastúpili sme do pedálov a celá skupina stihla prejsť cez priecestie včas.
V Hlohovci nás čakal tretí kopec (druhá horská prémia) - Výhliadka. Trojlístok Straška, Doka a Baláž nás vyviezli až na vrchol. Cesta do Serede bola poznamenaná pokusmi o úniky. Straška s Dokom akoby boli dohodnutí a Ozogán im kontroval. Prvých dvoch si strážil Baláž a po Ozogánovi išli céčkari. Do Serede sme cez most vleteli slušnou rýchlosťou. Dovtedy neviditeľný Petko (Vet. C, CK Torysa Prešov) zozadu vyrazil do úniku. Všetci céčkari sme išli po ňom. Tým sme sa vlastne oddelili od pretekárov iných kategórií. Gežo išiel po ľavej strane cesty a ja za ním. Duboš (CK Generali Trnava) prešiel na pravú stranu a zrýchľoval. Keď bol rýchlejší ako my za ostrovčekom som mu prebehol háku. Do ľavotočivej zatáčky po väčšom oblúku sme vošli ako prví a väčšou rýchlosťou ako Gežo. Ja, sledujúc zadné koleso Duboša, nevšimol som si že už sme pri poslednej pravotočivej zatáčke pred cieľom. Duboš odbočil a ja som sa rútil na trávnik. Nasledovalo prudké brzdenie, Gežo ma obehol vnútrajškom a ja som musel začať znova zrýchlovať. Dobiehajúc ma zozadu na mňa kričí klubový kolega Horváth, aby som makal. Ešte šťastie že do cieľa to bolo iba pár metrov. Z trojhodinového boja o prvenstvo som udržal aspoň tretie miesto v kat. Masters C“. Čas v cieli 2:53:36. Aj tak sa nemôžem zbaviť pocitu, že mi to tretie miesto Horváth prenechal. On totiž jediný z nás dáva klubové záujmy pred osobné.
Obe horské prémie, na Havrane a na Vyhliadke, vyhral Peter Horváth z Nových Zámkov. Poznám ho už z pretekov na Babu. Takéto a podobné kopce chodí zásadne na hrubú pilu. Rýchlostnú prémiu v Koplotovciach vyhral profesionálny cyklista Dalibor Grebeči (CK ŽP Šport a.s. Podbrezová). Celkovým víťazom maratónu sa stal Marián Valášek 2:51:06, druhý skončil Ivan Baďura, obaja Vet B“ CK Generali Trnava!!!
Záverom: Vyslovujem obdiv odvahe usporiadateľa. Okrem pár pádov v zákrutách nestal sa žiadny vážnejší incident. Trať bola dostatočne zabezpečená. Treba však načúvať pripomienkam účastníkov a ďalšie ročníky budú určite super. Dopyt po takomto podujatí zdá sa je veľký.
22.5.2006 Marián Hlbocký
CK Generali Trnava
Marian Hlbocký
