Logo

Sereďmaratón 2006 - slovo organizátora

Niekedy v januári 2006 zavolal Dušan Holbík niektorých členov ŠK Cyklo-tour Sereď, konkrétne Mariku, Mira, Ivana, svoju manželku Helenku a mňa k sebe domov pod zámienkou kolaudácie nového bytu. Pri tej príležitosti to na nás rozbalil: „zaregistroval som náš klub na SZC ako organizátora cyklomaratónu pod názvom „Sereďmaratón 2006“. Bude sa konať 21.5.2006“. Napriek tomu, že všetci okrem Dušana sme cyklistami viac dušou ako telom, súhlasili sme, že pomôžeme s organizáciou. To s tým telom a dušou myslím vážne, asi preto členov nášho klubu nazval jeden kolega cyklista „bicyglistami po týteši“ (poznámka autora: týteš = hrádza postavená popri rieke Váh). Takže sme súhlasili.

Dušan sa toho chytil a začal vybavovať všetky povolenia, podporu mesta Sereď, podporu kolegov z iných oddielov (tam nepochodil) a mnoho ďalších vecí. Osvedčil sa nielen ako vizionár, ale aj ako veľmi dobrý manažer a organizátor. Musím povedať, že na realizáciu svojej vízie vynaložil nesmierne množstvo energie, času a peňazí (aj svojich). Keď sme videli jeho neúnavnú aktivitu, postupne sme sa začali aktívne zapájať aj ostatní. Naraz začal čas bežať rýchlejšie, naše stretnutia boli častejšie a problémov čoraz viac. Všetci sme podľa svojich schopností, možností a známostí začali oslovovať predstaviteľom miest Sereď, Hlohovec a Piešťany, policajné orgány, zdravotnícke zariadenia atď. A začali sme počítať náklady. Keď náklady tak aj príjmy. Ale kde ich vziať. Začali sme oslovovať potenciálnych sponzorov, viac či menej úspešne.

Len pre tých čo si myslia že ide o zárobkovú činnosť niekoľko skúseností:
1. veľké firmy sa s pomerne neznámym klubom ani nebavia,
2. miestne menšie firmy berú požiadavku na sponzoring ako žobranie – ak niečo náhodou dajú, tak len to čo už nevedia inak upotrebiť,
3. nadšenci cyklistiky aj keď nie veľmi bohatí dajú čo môžu, sláva to ale nie je.

Tieto zážitky ako aj iné sme teda prežili a zohnali sme s pomocou mesta Sereď a pár nadšencov cyklistiky niekoľko tisíc Sk. Niečo dali tiež ŽSR pre svojich cyklistov. Zrátali sme predpokladané výdavky (propagácia, dopravné a cena benzínu, občerstvenie a darčeky pre účastníkov, sanitka, zapožičanie priestorov a aparatúry kultúrneho domu, trofeje, telefonovanie atď.) a zistili sme že ak príde viac ako 150 účastníkov budeme po vybratí štartovného „na svojich“. To už bolo do dňa konania pretekov len pár dní.

Takže začala finálna príprava. S Dušanom sme pretelefonovali spoločne aj niekoľko hodín denne (používa mobil, tak neviem či sa to neprejaví na jeho zdraví). Miro pripravil perfektný plán zabezpečenia nebezpečných miest – tu musím trochu odbočiť – zabezpečenie vykonal len s dvoma autami a so šiestimi ľuďmi spolu s vodičmi. To len pre kritikov, ktorým sa zdala zle zabezpečená odbočka pri Piešťanoch na Hlohovec. Táto bola zabezpečená dokonca policajtami z Piešťan, mohli ich však vidieť len tí., ktorí sa pohybovali cca 15 - 30 min za hlavným balíkom. Potom už sorry...... .

Nastal teda deň D . Ráno o 7.00 sme sa v pôvodnej zostave zišli pred kulturákom v Seredi. K starej zostave sa pripojili Darinka, Dušan, Ľudo a Peter. Všetko sami „srdcoví“ cyklisti, tých aktívnych si predsa musíme „šetriť na preteky“. Spočiatku bol priebeh pokojný, Ivan a dievčatami pripravili kanceláriu, ostatní sme pripravovali priestor Štart – Cieľ. Postupne prichádzali účastníci a potom to začalo.
Prišli rozhodcova a vyslovili požiadavky: nebudú traja ako bolo v rozpise ale štyria. Rozhodcovské nehradí SZC ako je to uvedené na jeho oficiálnych stránkach. Nestačia im dve autá ale potrebujú aspoň tri okrem zberáka, v ktorom rozhodca sedieť nebude. Mimochodom - podľa pravidiel SZC má v zberáku sedieť rozhodca ale... Takže rýchle riešenie. Na štarte pripravených 188 cyklistov, Dušan už bol oblečený v cyklistickom úbore a pomáhal rozhodcom riešiť situáciu na štarte (alebo oni jemu?) Ja som sa musel rozlúčiť s pôvodne plánovaným príjemným postom spoločníka VIP a sadnúť do auta spolu s jedným rozhodcom. Druhého naložil Peter. Tretie vozidlo si zabezpečil hlavný rozhodca.

S odstupom času však nechápem prečo vlastne boli traja rozhodcova v troch autách. V ďalšom slede už môžem popisovať udalosti ako priamy účastník (aj keď len v aute). Dobiehali sme jednotlivých pretekárov, rozhodca si zapisoval čísla tých za nami. Zrazu „môj“ rozhodca povedal, že má príkaz od hlavného merať horskú prémiu na Havrane. Nepochopil som kedy ho dostal, ale asi telepatia...

Predbehli sme celý peletón, dobehli sme hore a tam stojí Peter so svojom rozhodcom a tiež chytali HP. Bolo mi divné prečo dvaja, ale asi to tak má byť. To isté bolo i na rýchlostnej prémii v Koplotovciach. Zastavili sme obidvaja, čakali kým príde prvý pretekár a potom zložito predbiehali cyklistov pred nami. Neskôr mi Peter povedal, že tiež počítali pretekárov a zapisovali si čísla. Naozaj neviem či to bolo nutné robiť dva-krát a to ešte neviem či to nerobil aj hlavný rozhodca.

Na RP som navrhol „môjmu“ rozhodcovi, že je zbytočné aby sme opäť dvaja merali HP Šianec a presvedčil som ho aby sme sa radšej presunuli do cieľa. S krátkou vynútenou prestávkou, keď si rozhodca musel odskočiť sme sa dostali do Serede a ja som myslel že najťažšiu časť dňa mám za sebou. Omyl. Pretekári prichádzali do cieľa v balíkoch, rozhodcova ich nechytali a tak vznikli neskôr zmätky pri určovaní poradia. To však už vedia všetci. Ako organizátori sme sa spoľahli na rozhodcov, veď ich úlohou je určiť poradie. Naša technika (počítač, tlačiareň) boli pripravené, len ich nakŕmiť údajmi o časoch. Ale to sme sa načakali! Nervozita stúpala, my sme to videli ale od rozhodcov výsledky stále neprichádzali.

Snažil som sa zachraňovať situáciu predlžovaním vyhlasovanie tomboly ale moje sily a počet cien nestačili. Všetkým, ktorých som mojim vystúpením spôsobil traumu sa ospravedlňujem, naozaj som v podobnej pozícii vystupoval po prvýkrát. Dušan a ostatní sa zatiaľ snažili vydolovať od rozhodcov poradie, pripravovali ceny a potroche nervózneli. Napokon to Dušan nevydržal a rázne požiadal rozhodcov o výsledky. Dostal tie, ktoré som následne ako náhradný moderátor vyhlásil.

Takže som si „vyžral svojich 5 minút slávy až do konca, výsledok videli všetci zúčastnení (nebolo ich až tak veľa). Potom sme to už len zbalili, upratali priestor a šťastní, že sa z hľadiska úrazov nič vážne nestalo (až na kolíziu pilotného auta s víťazom pretekov v cieľovej rovine) sme sa pobrali do najblišieho šenku.

Naše poďakovanie za spoluprácu patrí predovšetkým nám, ďalej predstaviteľom mesta Sereď, Hlohovec a Piešťany ako i obcí na trase okruhu. Nezištne a na vysokej odbornej úrovni pomohli pri regulácii dopravy hasiči z Cífera, v mestách Sereď. Hlohovec a Piešťany nám výdatne pomohli policajti a mestská polícia.

Ešte niekoľko odkazov ako reakcia na prebiehajúce diskusie:

- pre cyklistov z Trnavy a Piešťan:
Naozaj by ste mohli v budúcnosti reagovať na výzvy Dušana Holbíka a aktívnejšie sa zapojiť do organizácie podujatia, ktoré sa cyklistickej obci zrejme páčilo. Ale na druhej strane značenie ciest bolo podľa ohlasov dobré, takže autorom patrí tiež poďakovanie. Možno sa tu nájdu aj priamo oslovení trnavský cyklisti, ktorých Dušan oslovil s požiadavkou na výkon moderovania podujatia a neuspel

- pre autorov príspevkov na www.sportreport.sk:
Regulácia bola zabezpečená cca 15 - 30. min po prechode hlavného balíka, sprchy v cieli by mohli byť, existujú mobilné, len neviem či by stačilo štartovné 1000 Sk, ale je pravdivé staré príslovie: „za peniaze aj v Prahe dom“....

- občerstvenie v cieli bolo zabezpečené dvojim spôsobom:
Bageta pri zápise (v rámci štartovného) a bufet pri štarte, kde sa dalo kúpiť nejaké jedlo a pitie. Bufet na Havrane bol z našej strany zle zmanažovaný, to uznávame. Možno keby sa zapojili členovia iných oddielov .....

- pre diskutérov o kvalite rozhodcov a ich odmeňovaní:
O kvalite som sa zmienil, nechám na posúdení SZC, odmeňovanie nie je naozaj sláva, skutočne sa pohybuje od 500 do 700 Sk. Je však dobré pripomenúť, náklady na rozhodcov nepatria k najvyšším v rámci organizácie takéhoto podujatia

- pre najvyšších funkcionárov SZC (ak toto vôbec čítajú):
Možno by bolo vhodné viac sa venovať organizátorom podujatí. Ja osobne som pociťoval totálny nezáujem. Podpora SZC pri organizovaní podujatia spočívala len v zverejnení v kalendári a delegovaní rozhodcov. Pri dnešnom marazme by bodlo pár korún, sľúbené a nesplnené preplatenie rozhodcovského nie je až také terno. Možno by pomohla aj nejaká osobná metodická pomoc pri organizovaní podujatí, nie len zverejňovanie dokumentov na vebovej stránke. A čo tak zakúpiť elektronické čípové zariadenie na meranie časov a zapožičiavať ho rozhodcom? Mimochodom, nečudujem sa že nedokázali chytiť miesta pretekárov, pri balíku 20–30 ľudí idúcich rýchlosťou 40–50 km/h je to bez osobitného zariadenia len ťažko možné.

- Pre organizátorov cyklistických podujatí:
Skúsme rozpútať diskusné fórum na tému skúsenosti pri organizovaní cyklistických pretekov – pozitívne i negatívne a podneta pre SZC.

To je všetko čo som chcel napísať. Som rád ak to niekto dočítal do konca. Snažil som sa podať pohľad organizátorov – robotníkov, ktorí si to oddreli, mali nervy pred i počas pretekov, počúvali pozitívne i negatívne reakcie. Tých pozitívnych je zrejme viac, čo v nás vyvoláva trochu uspokojenia z dobre vykonanej práce. Takže možno na „Sereďmaratóne 2007“ v máji budúceho roka.

sportreport.sk