Schwechater 2006
- Napísal: Robert Juhás
- Published in Cestná cyklistika
Tak sme si po Sereďmaratóne 2006 dali Schwechatera, ktorý už má, nejaký ten pátek, svoju tradíciu. Z našej partie išlo znovu početné zastúpenie, čo sa mi aj páčilo. Len tak ďalej. Registráciu sme si odstáli bez väčších komplikácii. Počasie sa ukazovalo ako aj po ostatné ročníky. Všetko ide tak ako má. Marián sa ma pýtal, či si idem zapretekať. Strelil čas 3:05, či ho budem atakovať. Aj som pokrčil plecami, reku uvidíme, čo deň dá. Odmietol som sa však kvôli tomu nakvartýrovať kamsi dopredu, ako to robia iní „profíci“, ktorých aj tak po pár kilometroch obiehame, ako lapajú vzduch s vyplazeným jazykom.
Na svoj premiérový štart sa postavili aj Milan, Peter a Barbara. Všetci sa samozrejme tešili na akciu. Vopred sme ich však upozorňovali, na isté zvláštne „špecifiká“ tohto maratónu, ktoré nebudem rozpitvávať. Skrátene povedané, v balíku sa treba mať dvakrát na pozore.
Odštartované bolo načas. Počiatočný chaos sa podarilo eliminovať a po chvíli som už radšej na Polar ani nepozeral. Akurát som periférne videl, že tam furt niečo bliká. Rýchlosť pod 40 km/h ani na chvíľu nepadla. Na to však nebol čas veľmi študovať. V kuse som sa doťahoval na nejaký roztrhaný minibalík. A čelo stále v nedohľadne. V tomto tempe sa dusíme asi 20 kilákov. Motospojka ukazuje stratu dve minúty na čelo. 
Kokso, mám pocit beznádeje. Miestami šviháme cez 50 km/h a tí blázni na špici majú už dve minúty náskoku? Neukazoval ten maník náhodou náš náskok pred prenasledovateľmi? Alebo koľko hodín máme do cieľa? Kuknem dozadu a za nami mračno cyklistov. Asi sa všetci podoťahovali alebo čo.
O 10 km neskôr som sa radšej presunul hlbšie do poľa, aby som orazil pred kopcami. Prvý kopec len mierne natiahol náš maxibalík ale na rovinke popri jazere Neusiedler sme predsa len utrhli časť balíka. Pochrúmal som trošku z tyčinky a psychicky sa pripravoval na hlavné stúpanie tohto maratónu. Po pravej strane som zahliadol Puškiho, ako sa práve nakladal na bike. Aj som si pomyslel, čo tu robí, veď som ho jaksi na štarte nevidel. Ale nevadí.
V tomto stúpaní sa balík začal masívne trhať. V diaľke som zazrel odpadlíkov asi z prvého balíka. Tých dorazili najrýchlejší z nášho. Mne chýbalo ešte asi 100 metrov a stúpanie už končilo. Fak-fak-fak. Peckoval som na plné gule dole a tie serpentíny, čo boli v zjazde, som rezal dobreže nie poležiačky. 
Márne, ten minibalík ide pohromade rýchlejšie ako ja. Stále boli predo mnou takých 100 metrov. A ja stále v nádeji, že ich voľakde dorazím.
V dvoch dedinkách balík mierne spomaľoval, takže som tam získaval, ale medzi nimi zase strácal. Nakoniec som sa kdesi za 2 dedinkou obzrel, či ma niekto nebude dobiehať a videl, že sa blíži väčší balík. 
Niekoľko kilometrov som bazíroval nad tým, čo ďalej. Jeden balík predo mnou, druhý za mnou a ja v strede ako taká uschnutá žuvačka. Balík predo mnou neviem ani zaboha doraziť a už to skúšam skoro 10 km. Ešte chvíľu som sa o dačo pokúšal, až som sa na to vyoné, vys....vyklobásil
Soplil som sa za balíkom 40 km/h a prd z toho. Počkal som teda na tých za mnou.
No to sa im teda pekne podarilo ma dohoniť, keď im špicu ťahala motospojka. Zaradil som sa do balíku a v momente 50 km/h. Znovu som mohol roztočiť hrubú vo frekvenčných obrátkach a hneď som cítil, že začínam relaxovať. Tepy pomaličky padali a už som len pozeral, ako mi pekne odsýpajú kilometre. 
Balík predo mnou sme nakoniec, aj čiastočne vďaka motospojke, dorazili. Nie som si však istý, či by sme ich bez motorky dorazili. A možno aj áno. Náš balík bol väčší a viac sa nás striedalo na špici.
Zvyšok až do cieľa bola pohodička. Vo frekvenčnom tempe som celý čas stíhal tých 40 km/h. Pár kilometrov pred cieľom sa tempo ešte viac zrýchlilo. Rozmýšľal som aj nad tým, že by som zašpurtoval ale pohľad na celý balík ma uistil, že bude lepšie ísť na bezpečnosť ako nejaký boj o 101 alebo 201 pozíciu. Keby išlo o bedňu, nepoviem, ale teraz to nemalo zmysel. Tak som sa iba trošku prebojoval dopredu, aby nebolo priveľmi husto a tak aj došiel do cieľa.
Stopky sa mi zastavili na 3:05, čo je môj nový rekord na tomto maratóne. Dosiaľ vždy iba 3:14. Asi som nechytil doteraz ten správny vlak. :-) Nabudúce by to mohlo byť trebárs aj to TGV.
Postupne došli aj ostatní parťáci, teda ak nerátam Joža. Ten asi išiel tým téžévé. :-) Všetci viditeľne spokojní. To je dobre.
V tombole vyhral Ivan 5 balíkov piva, takže sme ho nekompromisne zdanili spotrebnou daňou a musel to pivo medzi nás rozdať. Ale mal zaujímavú pripomienku, že keď minulý rok vyhral Rasťo bicykel, o ten sa už s nami nerozdelil. Kua. Kolesá, kľuky, sedlo, vidla, rám, barany, prešmykač, prehadzovač, každý by si rád niečo z toho zobral.... :-)))
Mne sa dnešný maratón išiel dobre. Myslím, že celkovo dopadol dobre. Nikto sa nevydrbal, hromadný karambol som nezaznamenal a to si myslím, že je v takýchto akciách asi najdôležitejšie. Takže o rok znova. Dúfam, že aj počasie bude aspoň také dobré, ako aj dnes.
