Cyklomaratón BA-Jasná 2009

Človek by povedal, že ísť 5 krát tú istú akciu rok čo rok po tých istých cestách musí byť strašná nuda. Blbosť. Vždy sa nájde niečo nové a vždy ma sem ťahá späť tá atmosféra. Atmosféra mokrej rite pri ceste na Zlaté piesky v noci po mokrých cestách, atmosféra mrznutia a nervozity na štarte, harmonikovitého efektu balíka, obštiavania okolitých polí... :-). A tento rok sme sa zišli z klubu opäť veľká partia. Aj preto som sa tešil viac ako obvykle.

Len 2 hodiny spánku v noci mi rozhodne nestačili. Som len čakal, kedy dostanem mikrospánok. Veľmi som sa tešil, ale zároveň sa mi veľmi nechcelo šliapať po spomínaných mokrých cestách po nočnom daždi. Našťastie obloha je už jasná a je jasné, že dnes už pršať nebude a prídeme suchí do Jasnej :-). A naozaj, cesty začali pomaly schnúť a už v okolí Senca už bolo takmer sucho. A hlavne, vynikajúco sa šliapalo. Keď má človek dostatočne najazdené, ani neregistruje, že je na bicykli a dá sa tu pokecať lepšie ako pri pive :-). Aj keď, ako som si všimol, každý vníma jazdenie inak, niektorí sú nalepení na cyklistu pred sebou a celý čas nespustia oči z jeho zadného kolesa. Ja som si chcel tento rok trochu aj vychutnať jazdu a okolie, tak som si nechával väčší odstup, nemusel mať stále oči „na stopkách“ a zároveň sa tak rapídne zmenšuje harmonikový efekt. Aj tak fúkal silný vietor do chrbta, čiže sa išlo tak či tak v podstate „zadarmo“.

Tento rok som ináč začal trošku upravovať jedálniček a telo si tak zvyklo, že aj počas celého dňa mi stačilo o dosť menej jedla ako obvykle. A keďže tento rok boli občerstvovačky ešte bohatšie ako minule, ani zďaleka som nezjedol všetko, čo nám dávali. A vôbec, prečo by som sa mal skoro ráno tak napchávať? :-).

Jazda pohroním klasika. Každý si odgrgáva a poprdkáva po raňajkách, pohoda, útlm, kolízne situácie, našťastie ani 1 pád. Za Žarnovicou sme povzbudzovali robotníkov pri stavbe rýchlostnej cesty, nech si pohnú, aby sme budúci rok už mohli ísť po prázdnej ceste. Netreba mať však obavy, pán premiérko si určite dá načas, aby mohol pred voľbami strihať pásky :-).

Za občerstvovačkou pri Hronskej Dúbrave zrazu utíchla vrava v balíku. Z doterajšieho vetra do chrbta sa totiž po Bystricu stal protivietor a už to nešlo „zadarmo“. Dokonca sa niekomu namotala akási páska do kolesa, na čo doplatil Dušan, ktorý šiel za ním a bolestivo dopadol na bok. Našťastie to bol tuším za celý deň jediný pád, čo je na toľko cyklistov (220) a takú dlhú jazdu pomerne dobrý výsledok.

Za Bystricou vystriedal protivietor kopec Donovaly. Teda, kopec, asi som bol príliš ospalý, aby som ho poriadne zaregistroval. Tento rok to museli strašne skrátiť :-). Opäť som išiel taktiku, ako minulý rok a rátal som predbehnutých cyklistov. A keďže som bol na začiatku stúpania na konci balíka, počet predbehnutých cyklistov bol 40 v môj prospech, dokonca s čistým kontom. O to lepšie sa mi šlo. Asi preto sa mi to zdalo tak krátke :-).

Obed musím tentokrát pochváliť. Teraz boli naozaj cestoviny (teda, snáď som to rozoznal konečne dobre, nie ako minulý rok :-), obsluha bola tiež rýchlejšia a dobre mi to padlo. Pri čakaní v rade som ešte pokecal s Dzurindom, ktorý mal najazdené tento rok iba 900 km a pochvaľoval si, ako dobre sa mu ide. Ale, samozrejme, je to iné, keď má 900 km niekto, kto bežne beháva maratóny a niekto, kto nič iné okrem bikovania nerobí. V balíku bol vraj dokonca aj Dodo Kopold, známy horolezec, ktorému stačilo na pohodlné zvládnutie maratónu len čosi nad 400 km. A ešte sa sťažoval na príliš hustý vzduch :-).

Zjazd z Donovalov bol opäť viac rozbitý. A až do Ružomberka som mal až nepochopiteľne nízke tepy. Ako už kdesi písal Bobo, kebyže šoférujem auto, tak mám viac :-).

Kopčeky na Liptove ma však z ničoho nič začali ničiť. Na každý z nich som vyšiel hore mokrý, aby ma potom v zjazde ofúklo. A tak som po tých 6 kopčekoch bol zrelý na ďalšiu prestávku. Potreboval som do seba niečo kopnúť, nech mi hoci aj balík zdrhne. Videl som, že aj Rasťo už má toho dosť, tiež si šiel pre veci, tak som ho počkal. Do kopca si aj tak každý šliape za svoje.

Balík teda vyštartoval a začal som ťahať Rasťa. Ten sa však za chvíľu ozval, že mu cez pauzu tak vytuhlo koleno, že to balí. Zavolal som naše  sprievodné vozidlo a vydal sa stíhať ostatných. Tí však už boli príliš ďaleko, aby som dobehol aspoň našich z cykloklubu. Napriek tomu som začal  celkom svižne obiehať posledných. Tým, že som konečne šiel svoje tempo a nechladol som v klesaniach sa mi začalo opäť dobre šliapať a rovnomerným tempom s vysokou kadenciou som vyšiel až do cieľa. Ten trojprevodník vpredu na biku bol fakt dobrý nápad. Oveľa lepšie sa s ním šliapu stojky a nemusím v nich doslova „lámať“ bicykel. Aj keď, najviac spravil určite rovnomernejší tréning, ako minulé roky, hoci som mal menej najazdených kilometrov od jari a váha mi tiež rozhodne neklesla.

Večer už klasika, pivečko, sprcha, pivečko, večera, pivečko... :-). Bobo, MiHi a Milan ma ešte nahovárali na zajtrajšiu cestu späť. Veľmi rád by som šiel, avšak nemôžem si to dovoliť. V pondelok ráno mám skúšku a ešte som učivo ani nevidel :-).

V nedeľu ráno som nahováral chalanov, čo ostali, na Chopok. Nenahovoril som, tak som šiel sám. A bolo asi najkrajšie počasie, čo si pamätám. Jasno, hore ešte nedávno napadnuté zvyšky snehu, kamzíci a ďaleký kruhový výhľad. Nádhera.

Na záver by sa patrilo poďakovať Efovi, že naďalej organizuje túto akciu a nenechá sa znechutiť typickými ohováraniami všetkého možného aj nemožného. Podľa mňa žiadna hobby cyklistická akcia nemá na Slovensku takúto úroveň, ako tento maratón. A tak, ak vyjde čas, teším sa na ďalšie ročníky.