Račianská časovka 2011

Pedro správne poznamenal na registrácii, že pre mňa ako obyvateľa Rače už bližšie cyklistické preteky nemôžu byť. Bez väčších ambícii, s kopou jalových kilomerov na dunajskej hrádzi som si ani veľké nádeje na bedňu nerobil. Ale pre istotu som sa deň pred časovkou išiel poprechádzať s rodinkou, aby bolo jasné, čo za asfalt je po prvú a jedinú rampu na trase. Nebolo to bohviečo ale na cesťák sa ešte dalo. Nad kopcami viseli zlovestné mračná. Predpoveď hlásila dažde ale zatiaľ to vyzeralo ešte dobre.

Na štartovom čísle bol aj čas môjho štartu takže som ho využil aj na rozjazdenie do Svätého Juru a späť. Bolo vidieť, že takto uvažovali viacerí. Tak sme si aspoň mávali oproti. :-) Ale vypočítal som si to celkom dobre, lebo na štart som sa dostavil asi 5 minút pred termínom. Aspoň som sa stihol vydýchať a prehodiť reč aj so štartérom. Vraj ma odhaduje na taký 15 minútový čas. No optimista. Budem rád, ak to dám do 20 minút.

Úvod po rampu som nešiel naplno ale pohľad na hodinky ukázal, že mi už k maximálke veľa nechýba. Tak som to teda držal ešte v rezerve, kým nedôjdem na najstrmšie stúpanie, ktoré má okolo 17 %. Tam som sa vliekol už ledva 9 km/h ale ten úsek našťastie nie je dlhý. Len ho treba nejako rozkúsať cez zadýchané pľúca. Po odbočení na Červený kríž bol asfalt miestami znovu rozbitý. Ale nie až tak, ako úvodných 500-700 metrov. Hlavne som sa znovu vydýchal po tom lomcováku a znovu nabral nejaké tempo. Zvyšok trasy je aj o taktike. Kopček hore, krátky zjazdík, mierny plazák, kopček dole, rovinka a dlho hore s krátkym záverčným krvákom ako stvoreným pre Fantozziho, kde každý láme kľuky ako sa len dá.

Mne to dalo 19:47 čím som si splnil cieľ. V začiatkoch, keď som asi pred 11 rokmi začínal s kondičnou cyklistikou, tak som sa vyštveral od Troch zajacov na Biely kríž asi za 30-40 minút aj s prestávkami na vydýchanie sa. A to je tuším kratší kopec ako táto časovka. Radosť nášmu klubu urobili závodné zajace Pažitný a Kanka. Dúfam, že v chrtení budú pokračovať. :-)

Centrum pretekov bolo na moje prekvapenie presunuté do priestoru cieľa. Nič príjemné, lebo tí čo neprišli so sprievodom, museli vláčiť svoje veci hore so sebou. A vjazd na BK je osobným autám bez povolenia zakázaný. Ale inak bola časovka fajn. Možno trošku lepší asfalt by pomohol kratším časom. Kapustnica chutila a ale len čo sa ukázali prvé kvapky, mašíroval som domov, aby som nezmokol.

Zmokol som. :-(

Ale neprechladol som. :-)

Takže som nezdo...

...šak viete.