SportReport AŠK Pezinok
Log in
updated 1:46 PM CEST, Sep 9, 2019

Dolomiten Radrundfahrt 2012

  • Published in Cestná cyklistika
Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

01
Prší, prší, len sa leje, dlhá trasa ma zahreje! Tento hit som si spieval niekoľko dní pred pretekmi aj cestou do Lienzu.

Predpoveď počasia bola už týždeň dopredu zlá, v sobotu začalo pršať niekde pred Grazom, ale ako zázrakom 10km pred Lienzom vyšlo slnko a priateľsky ma privítalo. Vďaka tomu som si nemusel zanôtiť ďalší vypalovák Prší, prší, len sa leje, nepostavím stan, budem spať na umyvárke, sucho bude tam :-) Ovplyvnený predpoveďou som strechu nad hlavou začal totiž hľadať trochu neskoro a všetko nablízku už bolo obsadené. Ale aj tak na tú umyvárku skoro došlo, večer sa rozfúkal silný vetrisko a zlomil mi v stane jednu tyč. A tak som pokľačiačky naprešovaný pod hornou plachtou jednou rukou držal stan a druhou sa snažil stanovými kolíkmi a izolačkou spojiť a spevniť zlomenú tyčku. Musel to byť zábavný pohľad, padajúcu stranu stanu som ešte podoprel balíkom minerálok, MacGyver aj s Patom a Matom by ma určite brali do partie všetkými desiatimi :-) Čo sa týka pretekov, toto bol 25. ročník, môj 5-ty v poradí a bol som pevne rozhodnutý, že konečne pôjdem dlhú trasu, aj keby traktory padali. Ak ste čítali aj predchádzajúce 4 reportky a lezú vám už tieto moje kecy o „dlhej“ na nervy, ani nečítajte ďalej. Prezradím dopredu, znovu som ju nešiel.

02
Pritom všetko začalo celkom sľubne, okolo 8-mej ráno prestalo pršať, na štart som do svojho koridoru prišiel medzi prvými a chvíľami dokonca vyšlo aj slnko a prikúrilo cez 20 stupňov. Hnaný svojim predsavzatím som odštartoval čo najrýchlejšie a prvých 11km som zachytával rôzne vláčiky a hľadal si svoj balík. Potom som sa udomácnil v dosť veľkej skupine, rýchlosť sa na tomto miernom dolukopci znížila zo 45km/h na pohodových 38-40km/h, vyzeralo to na príjemnú jazdu po prvý kopec. Žiaľ opak bol pravdou, na 16-tom kilometri sa spustil riadny lejak, podľa pichania v ňom možno boli aj menšie krúpy, cesta bola zrazu plná vody a viacerí začali zastavovať pri krajnici a navliekali pláštenky. Mne sa veľmi zastaviť nechcelo, ale podľa pochmúrnej oblohy to nebola iba prehánka, navyše vo vreckách som mal mobil aj foťák a na drese iba vestu so sieťkovaným chrbtom, tak som sa ešte skoro 2km odviezol a na malom parkovisku už dosť premočený zastavil. A hneď som si na seba aj zanadával, pláštenku som mal zazipsovanú normálnym aj tromi suchými zipsami a úhľadne poskladanú v ďalšom, tiež zazipsovanom vrecku. Kým som všetko rozbalil, nejaké to vedro vody na mňa ešte padlo, asi musím prestať jazdiť so ženami, poriadkumilovnosť je zrejme prudko nákazlivá :-)

03
Po ďalších necelých 2km som odbočil do prvého kopca. Tento som v minulosti prirovnával k Pezinskej babe, teraz som vďaka novému compu videl aj jeho sklon. Pohyboval sa od 4 do 7% a išiel sa mi celkom dobre, vízia dlhej trasy ma poháňala dopredu, musím makať už teraz, aby som do cieľa neprišiel za tmy :-) Horšie to už bolo v zjazde, spúšťal som sa s rešpektom, keďže spomienka na minuloročné Mondsee bola ešte dosť živá. Dubák mi síce tvrdil, že som mal vtedy určite staré brzdové gumičky, čo bola aj pravda, ale teraz som mal fungláče a aj tak to bohvieako nebrzdilo. Predbehlo ma aspoň 20 ľudí, ktorých som predtým urobil do kopca, ale veľmi ma to netrápilo. Hneď po zjazde začínalo stúpanie do ďalších kopcov a stratu zopár miest veľmi rád obetujem, ak ma to zachráni pred opätovným ochutnávaním asfaltu. A začali sa hupky. Ak poznáte cestu z Vrbového do Trstína, ktorá nás pravidelne ničí na Karpaťáku, tak toto je niečo podobné, akurát vo väčšej nadmorskej výške a so strmejšími stúpaniami. Začína na 700m a končí na 1509m nad morom, má cca. 40km a stúpania od 5 do 11%. Koľko tam tých hrbov je, to naozaj neviem, chcel som ich spočítať, ale hneď druhý má 2 dlhšie úseky s 11 percentami, tak ma táto zábavka veľmi rýchlo prešla. Na rozdiel od prvého kopca ma už teraz začalo štvať, že v zjazde ma predbehne skoro každý, kto mi do kopca vôbec nestíha. Viac rizika som nebol ochotný podstúpiť a začala ma zamestnávať myšlienka, ako to bude v mokrých zjazdoch na troch kopcoch dlhej trasy, ktoré mali mať až 13%-né stúpania. Veď tam hádam pôjde aj o krk. A najhoršie že o môj :-) Toto bol prvý klinček do „dlhotraťovej“ rakvy.

04
Ďalší, oveľa väčší klinec som zatĺkol v okamihu, keď mi začalo byť zima. Počasie sa veľmi nemenilo, viac pršalo ako nie, nohy som mal vo vodou nasiaknutých ponožkách, veci na tele buď mokré od dažďa alebo presiaknuté potom. Mám síce kvalitnú bielizeň, ale pod igelitom to je asi jedno. Na začiatku kopca bolo 13 stupňov, teraz 11, v compe som nakoniec našiel minimum 10,4°C. Tretí megaklinec prišiel vtedy, keď som sa chcel napiť a zmrznutými prstami som nedokázal stlačiť fľašu. Našťastie na viacerých miestach stáli pri ceste decká alebo usporiadatelia, ktorí za jazdy podávali pohár vody, banán, kúsok müsli tyčinky a pod. Minulé roky som ich ignoroval, teraz som na nich už z diaľky kričal a pískal a bral všetko, čo mi podali :-) Celkom zaujímavý zážitok som mal aj na najvyššom bode stúpania, kde som sa konečne zastavil na cikpauzu. Prsty úplne bez citu, ako keby to ani neboli moje ruky, keby som 5 minút zúfalo nehľadal v gatiach, mohol byť z toho aj pekný erotický zážitok :-)) Definitívne som dlhú trasu pochoval, keď som zistil, že posledné 6%-né plazáky už točím na druhom najľahšom prevode. Neviem, aký veľký vplyv na to malo toto psie počasie, ale musel som sa zmieriť s tým, že dnes by som už ostrejšie stúpania asi fyzicky nezvládol. Našťastie my profíci sa vieme vyrovnať aj s takýmito neúspechmi :-)) Pre Ivana Lendla bol zakliaty Wimbledon, pre mňa tieto 3 kopce navyše. Ešteže máme obidvaja plno iných hodnotných úspechov. Neviem, už som v niektorej reportke písal, že som bol strieborný na časovke na Zošku? :-) Veru bol, ale radšej to nespomeniem ani slovom, lebo to by zas iný Ivan frfláááál :-)) Že Ivanko, ale veď tento rok to je len prvá zmienka :-)

05
Ostával už len posledný zjazd, v ktorom mi znova zdrhla menšia skupinka, posledná hupka, ktorú som prekvapujúco vybehol na veľkej píle a potom už len posledných cca. 25km v dosť nepríjemnom protivetre. K týmto trom posledným pridám ešte svoje posledné sily, ktoré som v bezpečnej vzdialenosti šetril v balíku, aby som sa ani len náhodou nepriblížil k jeho špici. Neviem či ešte pršalo, alebo všetka tá voda už išla iba spod kolies, ale bol som rád, keď sme sa slušnou rýchlosťou konečne dotrmácali do cieľa. K novému compu bol aj hrudný pás, nikdy som také niečo nepoužíval a ani sa v tých tepových zónach veľmi nevyznám, ale teraz som bol šťastný, že ho mám. To číselko vedľa vyobrazeného srdca sa ma totiž stále snažilo presvedčiť, že som ešte nažive :-) Zrejme si to myslela aj dievčina, ktorá mi podala pohár s ionťákom. Nohy žili, ruky ešte nie, polka pohára skončila na pláštenke, ale snáď ma kvôli tomu nevylúčia z distingvovanej spoločnosti :-) Nasadol som na bike, odfrčal do kempu, zhodil mokré handry a rýchlo utekal do sprchy. Keď tak nad tým rozmýšľam, znova sa mi asi vypomstilo, že som si v minulej reportke rypol do triatlonistov. Bicykel bol, vody viac ako na Ironmanovi, teraz ešte aj tento beh, veď ja som vlastne tiež triatlonista :-) Už sa teším, ako sa mi najbližšie vráti tá narážka na Pata a Mata :-) Ešte podotknem, že po príchode do kempu začalo svietiť slnko. Vieš čo, Oskar, vieš čo mi môžeš? A kľudne aj dvakrát! Našťastie ako som vyliezol zo sprchy už zase pršalo a potom ešte niekoľkokrát, pekné počasie by som teraz nerozdýchal ani s podporou hrudného pásu :-)

06
Tak toto bola moja posledná účasť na týchto pretekoch, ale nebojte sa, o reportku neprídete. Najbližších 5 rokov budem písať o tom, ako som bol skalopevne rozhodnutý zúčastniť sa cyklomaratónu Bratislava – Jasná, ale žiaľ ... :-) Aj keď to možno tak nevyzerá, napriek upršaným posledným dvom ročníkom môžem účasť každému iba vrelo odporúčať. Trasa je zaujímavá a organizácia na vysokej úrovni, akurát keby vedeli rozkázať aj počasiu. Je to síce trochu ďaleko, ale ak sa preteky spoja s malou dovolenkou, v okolí sa dá urobiť pekná turistika alebo cyklovýlety. Hmmm, keď to tak teraz po sebe čítam, niekedy sem asi znova prídem a tú dlhú už naozaj dám. Aj keby traktory padali :-))

Okrem štartu fotky z pretekov nemám, tak som použil aj niekoľko od organizátora zo stránky www.dolomitensport.at.

Odjazdená trasa: 109,94 km
Čistý čas: 4:12:40 h.
Priemerka: 26,10 km/h
Maximálka: 68,21 km/h
Poradie: 676 z 976 klasifikovaných, v mojej vekovej kategórii 106 zo 147

contentmap_plugin

Pridať komentár

  1. Zažili sme
  2. Vyskúšali sme
  3. Pochodili sme
  4. Organizujeme

Ötztaler Radmarathon 2019

Cestná cyklistika 01-09-2019

Pojem Ötztaler má medzi cyklistami cveng, patrí k najťažším amatérskym pretekom a preto aj kvalita tejto reportky by mala zodpovedať jeho náročnosti a legendárnemu sloganu „I have ...

Arlberg Giro 2019

Cestná cyklistika 04-08-2019

Kým minulý rok boli tieto preteky vrcholom mojej sezóny, teraz iba posledným testovacím tréningom pred ötzim. Hneď od začiatku som do nich vyrazil svižným tempom, ale nebola za tým žiadna prefíkaná ta...

Wachauer Radtage 2019

Cestná cyklistika 14-07-2019

Po viacerých predchádzajúcich pretekoch som si vždy povedal, že na tých najbližších už prídem na štart trochu skôr a postavím sa viac dopredu, aby som na prvých kilometroch nemusel naháňať balík ...

Garmin Edge Explore – predurčený pre cyk…

Športovec používa HW SW 10-01-2019

  Garmin Edge Explore je zjednodušená a zmenšená verzia vlajkovej lodi Edge 1030 a je pokračovateľom línie cyklopočítačov s navigáciou v podobe modelov Edge Explore 1000 či...

Test Garmin Edge 1030 - 3. záverečná čas…

Športovec používa HW SW 16-09-2018

Pokročilejšie funkcie, trénovanie, tréningové plány, segmenty Najväčším pokrokom Garmin Edge 1030 voči predchodcom je v oblasti moderovaného tréningu a automatického merania  a vyhodno...

Test Garmin Edge 1030 - 2. časť

Športovec používa HW SW 14-08-2018

Navigácia a jazdenie podľa plánu Nemohla by to byť GPSka, keby nemala bohatú škálu navigačných možností a funkcií. Všetky tieto funkcie prebrala z bývalej vlajkovej lode Garmin Edge 1000 ...

Profil stúpania Železná studienka - Hrub…

Kopce profily 14-02-2015

Alternatívne asfaltové stúpanie v bratislavskom lesoparku. Až po Kačín ľahké a vhodné aj pre menšie deti. Do druhej kategórie je zaradené kvôli záverečnému stúpaniu na Hrubý vrch.  ...

Profil stúpania na Kamzík

Kopce profily 31-10-2014

Známe a relatívne rušné asfaltové stúpanie z centra mesta až takmer k vysielaču na Kamzíku, čo viac dodať...  ...

Profil stúpania Pekná cesta

Kopce profily 07-09-2014

Známe asfaltové stúpanie z Krasnian (Rače) na hrebeň Malých Karpát a Bratislavského lesoparku. Charakteristické je svojim veľmi strmými úsekmi. Touto cestou sa dostanete na sieť spevnených ciest v les...

Výsledky Časovky Ivana Červenku na Zošku…

výsledky 28-07-2019

Ďakujeme všetkým  pretekárom, že prišli na našu časovku si zmerať sily. Rok 2019 dopadol nasledovne... Odkazy na fotogalérie sú na konci tejto výsledovej listiny.  

Propozície 2019 Časovky Ivana Červenku n…

Propozície 30-05-2019

Amatérsky športový klub AŠK Sportreport Pezinok Vás pozýva na cestnú cyklistickú časovku do kopca určenú všetkým nadšencom cyklistiky, ktorí si trúfajú zdolať nástrahy tohto kopca.   Cyklistick...

Výsledky Časovky Ivana Červenku na Zošku…

výsledky 29-07-2018

Ďakujeme všetkým  pretekárom, že prišli na našu časovku si zmerať sily. Rok 2018 dopadol nasledovne...  

next
prev