Logo

TT-Rysy 2015

Trnava - Rysy 2015 alebo ako som za dva dni nachytal 4 defekty.

Štvrtok

20150730 073417
Keď som po horúčavách skontroloval vývoj počasia na akciu o tri dni TT-Rysy 2015, tak som bol rozhodnutý, že si aj tento rok dám pauzu. Napísal som Citrónovi a ten mi rozhodnutie schválil. Asi aj kvôli tomu, že si dolámal kľúč na maratóne, takže aj on si dáva pauzu.
Ale v stredu kuknem na predpoveď a bola výrazne lepšia ako pred troma dňami. Takže sa ide. A neľutoval som.
Teda ak nerátam to, že som ráno našiel bicykel s prázdnou prednou dušou. Pre istotu som zobral tri rezervné. Stále to bolo lepšie ako u Škodovky, ktorý našiel bicykel s obidvoma prázdnymi kolesami.

Vo štvrtok ráno o 3:30 ma teda doviezla cicuš do Trnavy a ja som už len nasadol a vyrazil s ostatnými do sveta. Asi prvýkrát na tejto akcii sa mi konečne dobre išlo. Doteraz som sa buď dusil alebo mrzol. Teraz čistá pohoda. Dokonca ani na Jašterovi som sa netrápil.

Aj som si hovoril, že celkom dobrý pelotón sa tu tento rok zišiel, lebo nebol žiadny pád. A tu ho máš. Ani sme nezačali poriadne šliapať na Veľké pole a už sa tam zopár cyklistov poskladalo. A vôbec. Už niekoľko ročníkov rozmýšľam nad tým, ako nepustiť na štart takých, ktorí buď nemajú kondičku, alebo doslova ani netušia ako bezpečne bicyklovať v pelotóne. A len tak zozadu vidím expertov, ako robia nečakané myšičky. Z ľavej strany krížom cez peletón na krajnicu a skočí na brzdy. Reku treba cikať. O tom, že niektorí bez problémov jazdia aj v protismere, hoci idú v protismere autá ani nebudem hovoriť. To už ani moja hlava neberie.
Chápem, že organizátori chcú túto akciu otvoriť všetkým, ale asi by bolo vhodné porozmýšľať aj nad tým, aby takíto lekvári-samoukovia zbytočne neohrozovali tých, čo už majú niečo za sebou.

20150730 084857
Jazdilo sa celkom svižne. Teda aspoň ja som zažíval vzadu v dôsledku klasickej harmoniky šokové zásahy, keď som dlhé kilometre šliapal takmer 35km/h a balík sa približoval len veľmi pomaly. A to si Ivo jazdiac za sprievodným autom sťažoval, že sa pomaly ide. Nuž, v tesnom závese za autom to musí byť asi fakt nuda. Valiť sa 25km rýchlosťou.

Na Strážoch bola obedová prestávka. Na výber bolo bohaté menu. Špagety, špagety alebo špagety. Nekompromisne som si vybral špagety.
Akurát sa mi po obede spustili tráviace procesy a bolo načim hľadať toalety. Pánske WC malo len jeden záchod. Babské 2. Rýchlo som spočítal počet báb v pelotóne a usúdil, že je tu istá disproporcia. Tak som sa rýchlo rozhodol.  Príroda donúti človeka robiť zúfalé veci od ktorých závisí prežitie. :-)

Obed v Strazoch
Cesta do Nemeckej prebehla bez komplikácii ak nerátam dlhočižnú kolónu áut, ktorá sa za nami od Banskej Bystrice nazbierala. Tak sme chvíľku pod Slovenskou Lupčou zastavili. A odtiaľ je to už do Nemeckej kúsok. Pivínko, palacinky.

Pri stúpaní na Čertovicu som trafil nejakú dieru na ceste. Zahrešil som a opáčil, že asi bude defekt. Chvíľu som pozeral, či sa niečo nedeje a nič. Za obrátkou, kde sa stúpanie dvihlo mi naraz okamžite spľasla zadná duša. Kua. Tak ideme prezúvať. Najprv som pozrel, čo to bol za defekt. Našiel som zboku na duši malú okrúhlu dieru. Asi povolil zvar. Servisné vozidlo mi zastavilo a chalani pomohli nafúkať koleso.
Tak som znovu nasadil tempo a asi 2km pred vrcholom úplne rovnaký typ defektu ako prvý krát. Znovu som pozrel dušu a skoro rovnaká diera. Pozriem komplet celý ráfik či tam nie je nejaký šuter. Plášť bol tiež bez zapichnutého čohosi. Ale zrazu som si všimol, že mám na jednom mieste z boku prerazený plášť. Takže to bola predsa len tá diera, čo som chytil pod stúpaním. Tak blízko a tak ďaleko. Važec.
Cez prerazený plášť sa vydúvala duša a pri prvom kontakte s kamienkom okamžite praskla. No ešteže som na to prišiel pri stúpaní. Keby mi to takto prdlo v zjazde pri naklopení do zákruty, to by som si asi pekne zalietal.

Servisáci mi predali nový plášť aj dušu a konečne som bol zahojený. Defekty ma však tak zdržali, že som sa na Čertovici ani poriadne nenadýchal a už sme išli dole. Po Štrbské pleso sa už nič zaujímavé nestalo. Akurát sme pri Važci čakali na najpomalších. Zaujímavé. Na mňa sa tam nikdy nečakalo. :-)

Mal som dohodnutý nocľah v Liptovskom Mikuláši, takže po dojazde na parkovisko pod Štrbským plesom som sa naobliekal, rozlúčil a uháňal smerom na Podbanské. Slnko už vrhalo dlhé tiene ale veril, som, že to ešte stihnem za svetla. Stihol som. Akurát som posledné kilometre šiel mierne premrznutý. Teplota v priebehu posledných 10 minút padla asi o 7 stupňov.
Zatra idem domov, respektíve domov do Piešťan.

322 km / 3010 m


Piatok

Ráno som sa zobudil, najedol, napil, nejaké tie prírodné potreby a znovu zaľahol spať.
O pol 11 som sa znovu zobudil, najedol, napil, obliekol a vyrazil.

Nešlo sa zle. Fúkal premenlivý ale častejšie protivietor. Aj som za Ružomberkom nadával, že kde sú sakra tie kamióny, keď ich najviac potrebujem. Ale ako na porazenie, viac ich jazdilo v protismere. Takže tých pár osamelých vlkov ma z biedy nevytrhlo. Za Ľubochňou ma naraz predbieha jeden cyklista za druhým. A kukám, že majú nejaké známe dresy. Veď to su žochári zo včera. Oni idú tiež domov po vlastnej osi. A celkom ma to potešilo, lebo jednak išli celkom rezké tempo a jednak som sa s nimi mohol zviezť po celej ich trase, keďže do Piešťan idem práve cez Topoľčany. Tak som sa k nim pridal. Chlapci točili strašne dlhé špice. Kľudne zaradom niekoľko dedín pri tempe, kde by som ja stopercentne striedal už po kilometri. :-)

Mé divoké oře II.
Obedovú prestávku sme si dali v Sučanoch. Menúčko a nejaké to pivínko a kýbeľ starých ale dobrých frkov. Ani som sa poriadne nedokázal najesť, lebo som sa furt rehotal. Bola s nimi sranda.

Za Martinom sme otočili smerom na Kláštor pod Znievom. Namiesto hupákových zabíjačiek sa zvolila nekomplikovaná verzia "jeden kopec a dosť". A ja blázon jazdím roky ako blbec sedlo Vyšehrad. Toto bolo oveľa lepšie ako som čakal. Je pravda, že asfalt je tam už zrelý na rekonštrukciu ale jazdilo tam minimum áut. Takže si to zapisujem do interného itinerára. S Vyšehradom končím.
A toto rozhodnutie nezmení ani ďalší, v poradí už 4 defekt za 2 dni. Zase som trafil dieru. Ono je to niekedy dosť ťažké vidieť dieru pri zjazde, ked je na asfalte samý tieň a svetlo. Všetko sa to strieda a ako naschvál v jednom tieni bola skrytá aj diera.
Chvalabohu som nebol posledný, lebo s tou pumpičkou čo mám, by som to pumpoval asi do súdneho dňa. Musím kúpiť nejakú novú.

Zvyšok jazdy už bol v pohode. Žochári mastili parádne tempo a mal som pár krát na mále, aby ma voľakde neutrhli. Musel som si nejaké sily ušetriť na posledných 40km, ktoré ma čakali z TO do PN a ešte aj s hromadou hupiek a kopcom Havran.

Mé divoké oře II. Stúpame na Vrícko
V Nitrianských Opatovciach bol bufet. Pivínko, chleba s masťou a cibulou. Kolofa-alofok.

A potom zase besné tempo. Miestami aj 40km/h a viac. Ale v háku som sa udržal. :-) Žabokreky, Topoľčany, rozlúčka so super partiou a začal som znovu bojovať s časom, aby som stihol prísť do Piešťan ešte za svetla. Našťastie som nemrzol ako včera. Takže relatívne v pohode som dorazil v poriadku o pol deviatej večer. Už sa pomaly stmievalo a ja som sa už váľal v horúcej vani spokojný, že som si dobre zajazdil a dobre sa pobavil pri jazde s Topoľčancami. Dobre bolo.

240 km / 1020 m

sportreport.sk