Logo

Sereďmaratón 2019

Sereďmaratón 2019
alebo
ako som sa spálil na pretekoch, hoci som čakal, že zmoknem.

sered
Minulý rok som bol celkom spokojný so svojím výkonom, tak som si to zopakoval aj tento rok. Jediná vec, z ktorej som bol nervózny bola, že som sa vôbec nestihol aspoň porovnateľne pripraviť. Minulý rok som o tomto čase mal o 500 km viac najazdeného a aj výškových km o polovicu viac ako teraz. Ale zase na to, že som sezónu začal v apríli, to hádam dám.

Na prezenčku som išiel tentokrát o dosť skôr, aby som mal čas a nestresoval sa. Všetko som stihol, aj si vypočul príhovory, popozeral bicykle účastníkov. Niektorí mali bicykle, že by sa za ne dalo v pohode aj slušné auto kúpiť.

Štart aj celý priebeh až po ostrý bol presne taký, aký som očakával minulý rok. Aj napriek tomu, že sa ešte neodštartovalo naostro, vznikali stresujúce situácie. Normálne jak divé zvery,  jazda po celej šírke vozovky hoci organizátor v príhovore hovoril, aby sa nikto nikam neplašil. Budú mať dosť času si to rozdať na celej trase. Škoda reči. Nabudúce môže kľudne prečítať jednu stránku telefónneho zoznamu a efekt na pretekárov bude úplne rovnaký. :-)

"Pozor pozor, školní hlášení, neolizujte železné zábradlí, neolizujte ani namrzlé kliky dvěrí, konec hlášení."


Za Patou je dlhé a tiahle stúpanie. Tam sa začal celý ten balík cyklistov trhať. A to ani nešiel na plné gule. Ale keď chýba tréning v nohách, treba sa zaradiť, tam, kam patríme. Na chvost. Pozbierali sme sa asi 20 a viac-menej sme išli pohromade cez všetky tie dedinky, Jašter až do Piešťan. Tam skončila tá naša smiešna cykloturistika a išli sme sa hrať na cyklistiku. Nohy ma nepustili, tak som cúvol dozadu a pekne piánko na istotu hore na Havran. Hore nabrať vodu, banán do huby a sklopil uši. Akurát som nechápal načo si brali na občerstvovačke tie flašky, keď to po jednom hlte šlahli na cestu. Pozahadzované fľašky minerálky počas celého zjazdu. Ahá, zabudol som, predo mnou sú ťažkí profíci, ktorí jazdia za ťažké prachy, po nich to určite niekto bude zbierať.

Za Radošinou je až po Hlohovec postrach cyklistov, ktorí prepália prvú polovicu trasy alebo išli prepálení (prípadne nedopálení) už na štart. Rollercoaster pre cyklistov ako vyšitý. Hore-dole-hore-dole-hore-hore-ku-va-koľkoešte?-hore-dole :-)

No nebudem napínať, v Hlohovci ma už seriózne brali kŕče do stehien. Darmo, kopcovú prípravu kecaním neodrbem. Zvoľnil som tempo a nohy si dali povedať. Tak teda dobre, do cieľa ešte dačo vydržíme. Častejšie som logal z fľaše a nejako som ten blackout zažehnal. Nie ako ten, čo som ho videl pri Tepličkách vysileného tlačiť bicykel do jedného z tých hrozných jedovákov. Bŕŕŕ.

Aj sa teda popodarilo. V kľude som sa doteperil do cieľa. Nohy totálne našrot. Výsledný čas o 10 minút horší ako minulý rok. Ale všeobecne bol tento ročník pomalší. Viacerí sa v tom zhodli. Na druhej strane, zranených bolo určite oveľa menej. Čo je podľa mňa výborný výsledok pre organizátorov.

Ako som avizoval už v úvode, čakal som že na pretekoch zmoknem.
Namiesto toho som si musel doma natierať spálenú hlavu, ruky aj nohy Panthenolom. :-/

Ak sa zadarí dobre potrénovať, tak pôjdem aj o rok. Dúfam. :-)

sportreport.sk