Po kladných recenziách na minuloročné podujatie sme sa nechali zlákať a spolu s Tomášom sme vyrazili na dvojdňovku do Popradu.
Jarná klasika, to znamená cestný pretek v sobotu a MTB v nedeľu. Vybrali sme si kratšiu trať na ceste (115 km) len tak na rozvičenie v sobotu a dlhšiu na MTB (70km). Keďže v piatok po dlhom, suchom a teplom počasí sa aj pod Tatrami rozpršalo, mali sme obavu o celkový úspech podujatia. Našťastie, v sobotu nás ráno privítalo síce zamračené ale aspoň nie daždivé ráno. Prekvapujúco vysoká teplota a hmla či opar nás potom neopustil celé dopoludnie.

9.5.2002 - Schwechat, Rakúsko
Tentokrát to bol pre mňa úvod sezóny. Trošíčku skorý termín, ale dakedy treba začať. Prihlásili sme sa tam siedmi a nakoniec aj toľkí sme štartovali. Pred pretekmi som mal menšie extempore so včelou, ktorá mi pichancom do nohy a následnou alergickou reakciou optimalizovala tréning. Týždeň som sa nemohol obuť;-) Noha odpuchla noc pred štartom, tak mi už nič nebránilo ísť na štart.
Dorazili sme na miesto štartu dostatočne skoro, takže registrácia bola v pohode, aj čas na nachystanie bol dostčujúci. Poučení predchádzajúcim ročníkom sme sa natlačili dopredu na štart na takej 70 - 100 tej pozícii z takmer 1000 členného poľa. Počasie bolo veľmi slnečné, horúce a fúkal silný JV vietor. Tentokrát som nepochyboval, že sa budem spočiatku pohybovať vpredu. Akurát, že termín o mesiac skôr a počet najazdených kilometrov mi naznačovali, že predné pozície budem ťažko atakovať. O 9. hodine bolo odštartované a celé pole sa pohlo z areálu pivovaru smerom do mesta. 

S Rasťom sme sa v piatok dohodli na malom cyklovýlete. Netušil som, kade sa pôjde, výber trasy som nechal na neho. V sobotu som si zajazdil okolo Karpatov. Pezinská Baba, Lozorno, Stupava, Železná studienka, Červený kríž a domov. 88 kilometrov v celkom svižnom tempe. V nedeľu som bol udatne zmorený a veľmi sa mi teda nechcelo na ďalší výlet. Aj som si vravel, že to včas seknem keď to bude vyzerať na nejaký dlhý brutál.

Stretko sme si dohodli v Grinave na križovatke. Odtiaľ vyrazíme smerom na Slovenský Grob.

Pre veľký úspech sme si s Citrónom znovu zopakovali jazdu do Gabčíkova. Prvé dni v týždni nedávali veľké nádeje na dobré počasie ale už vo štvrtok začalo počasie krásnieť. Tak sme sa teda vo štvrtok dohodli, že si znovu vyrazíme na tréningový výlet. Skúsim zavolať Rasťa a Jura. Uvidíme, či prídu. V piatok o 11 však dobehli obaja a prišiel aj Miro, tieňový Rasťov sparingpartner.

Pár minút po 11 vyrážame teda smerom na Gabčíkovo. Citrón zavolal Kántryho a ešte jedného kamoša a v Hamuliakove sa pridal ešte jeden. Takže sme boli v dosť hojnom počte. Prvé zábery na hrádzi boli dosť mierne. Dokonca ma Juro prekvapil otázkou, že sa nejako vlečieme. Nejako si to neuvedomujem, lebo minule sme išli rovnako pomaly a postupom času sme pridávali na tempe. Každopádne však ideme na poveternostné podmienky naozaj pomaly. Bicykluje sa ľahko a s obavami hlásim, že naspäť to už také jednoduché nebude. Juro ma chlácholil, že dnes vietor nebude, že je čistá obloha, vysoký tlak a podobne. Veď uvidíme. Prvá zástavka je ako minule v Hamuliakove. V krčme, reštaurácii či čo to tam je. Doslova cítim Rasťové otázky, prečo sa zastavujeme. Nemám odvahu mu vysvetliť, že je to prvá slopacia zástavka pre Citróna. To ešte Rasťo možno nevie, že určite bude chcieť chlastať aj vo Vojke. Tak sme si teda dali v Hamuliakove nejaké pivá, streky. Vyťahujem mapu a Rasťo sa diví už nahlas, že prečo stojíme, veď sme ešte nič neprešli. Pokecali sme si zážitky z minuloročných cyklomaratónov, popili, dopili a vyrazili. Malé pivo so mnou robilo zaujímavé pohyby a než som ten alkoholický opar rozjazdil, už znovu futašujeme po hrádzi.

Citrón mi vo štvrtok zavolal, že či nepôjdeme v sobotu na tréning po hrádzi. Nebol som proti, tak som sa opýtal, či mu nebude vadiť, ak si zoberiem cesťák. No keď ho už mám, tak ho snáď aj využijem, no nie? Nerobilo mu to problém tak sme sa rýchlo dohodli.

V sobotu o 10 volá znovu, reku či ideme. Informujem ho, že či mu nevadí, že vonku prší. Síce už bolo po daždi ale nebolo isté, či sa znovu nespustí lejak. Tak sme to odložili na neurčito. O 12:10 mi volá a musím uznať, že už to na dážď nevyzerá. Tak si dohodneme stretko na Bajkalskej pri Rotunde. Ešte sa musíme vrátiť do jeho roboty, lebo má nejaké špice úplne voľné. Aspoň trochu ich dotiahnúť. Potom už môžeme vyraziť. Je 3/4 na 2 a jacháme popri prístave smerom k hrádzi. Na tých rozbitých prístavných chodníkoch a cestách nedávam poriadny pozor a schytávam tvrdé rany po jamách.
\"Kua, dúfam že nechytím defekt.\" nadávam a Citrón mentoruje, že mám dávať pozor. No to skoro hovorí. :-)

Nitriansky cyklomaratón 1.ročník, 6.10.2001 - Jedliny pri Kostolanoch pod Tribečom, 140km

Začiatkom septembra mi zamejloval Juraj Vrbik, že sa koná nový maratón pri Nitre. Keďže sa nekoná Fatransko Strážovský maratón, považoval som to za dobrý dôvod na ukončenie cestnej sezóny 2001. To som vtedy ešte netušil, že september bude totálne anticyklistický a že začiatkom októbra ma načne viróza. Ale predpoveď počasia a lobbovanie kamošov ma nakoniec rozhýbali. Tak som nakoniec podvolil.
V sobotu s časovým sklzom sme vyrazili v aute štyria. Okrem mňa Miro Pilka, Ivan Červenka a Robo Juhás ktorého to bola cestná premiéra. Zasa mal oproti nám výhodu, že sa udržiaval na horáku. Krátko po 9 hodine sme dorazili na miesto štartu, kde nás už čakali aj Haluškovci a Maroš Mališ. Štartovné bolo tučných 500 a nakoniec sa nazbieralo 80 štartujúcich, z toho jedna žena.

Tak som si predsa len kúpil od Maroša ten cesťák o ktorom sme už dávnejšie hovorili. V stredu som ho kúpil a hneď som nabehol do obchodov pohľadať nejaké nášlapné pedále lebo kým si kúpim nejaké tretry s SPD a mohol tak údajne plnohodnotne využiť tieto pedále, tak to nejaký čas potrvá. Nikde som tie náhrady pedálov nenašiel. Takže to vyzerá tak, že kým si nekúpim tie tretry, tak budem musieť šliapať do tých okýptených pedálov SPD obyčajnými teniskami. Chcel som si teda ten cesťák kdesi poriadne vyskúšať a dohodli sme sa s Rasťom, že pôjdeme na Trnavskú časovku. Robil som ešte drahoty, lebo to počasie vyzeralo s prepáčením na figu. 

15.9.2001 - Trnava, smer na Malženice
Ako už po viac rokov, aj tento, počas konania Trnavského jarmoku sa konala cyklistická časovka na 6666 m. Tento rok september športu neprial, tak v deň akcie bolo zima s hrozbou dažďa. Na bicykli som nesedel od časovky na Neštich, tak som bol zvedavý, ako ma to poznačí. Z domu som vyrážal spolu s Jurajom Haluškom a aj Robom Juhásom, pre ktorého to bola prvá akcia na cestnom bicykli. Do Trnavy sme šli po vlastnej osi a hneď po pár kilometroch mi bolo jasné, že si svoj čas z roku 99 nezlepším.

Prišli sme do Trnavy dačo po pol dvanástej a už keď som sa registroval, dostal som číslo 64. Podotýkam, že nebolo štartovné. Prvý štartoval o 12. hodine a interval štartov bol pre mňa dlhá minúta. Opäť sme sa stretli viacerí z partie, tak sme si aspoň kecaním krátili chvíle štartu. Prvý krát tu boli Roman Kučera a Julo Bugár. Bolo dosť zima, cca 14 stupňov. 

1.9.2001 - Svätý Jur, 7 km, prevýšenie 420 m
Tak je tu ďaľší ročník čoraz obľúbenejšej časovky Neštich - Malý Javorník. K jej obľúbenosti prispieva nielen atraktívna poloha blízko Bratislavy, ale aj pekná 7 km trasa aj keď s čoraz horším povrchom, a aj dobrá organizácia a špecifická tombola v štýle ak si vylosovaný vyber si čo chceš.

Po problémoch vlani s výsledkami, čo sa podarilo vyriešiť, na tento ročník organizátori - Cyklo Slovakia Bratislava, zabezpečili časomieru a novinkou bolo aj vyhlásenie víťazov a tombola nie v priestore cieľa, ale na konci Neštichu.

Tak teda je tu 1. september, podarilo sa mi nahovoriť po prvý krát aj môjho spolusediaceho kolegu Romana Kučeru a zopár ďaľších. Ráno však počasie nebolo dobré. Po nočnom daždi bolo hmlisto a vyzeralo to ešte na dáku prehánku. S Mirom Pilkom sme sa dohodli, že pôjdeme spolu a ešte sa vyvezieme na Slnečné údolie, čo však v mokru sa nám nechcelo. Na miesto štartu sme prišli o 9.30. To tu už bolo dosť veľa ľudí a na moje prekvapenie v tomto počasí štartovalo vyše 100 účastníkov. Na schladenie sa práve na začiatok časovky spustil drobný dážď, čo je aj vidno na radarovom zázname z SHMÚ, kde bol cieľ pretekov (čas 10.15). Pozn.: zelená znamená drobný dážď.

Časovka Neštich - Malý Javorník
1. september 2001
alebo
"Ako som neobhájila posledné miesto"

Už začiatkom tohoto roka som si nezabudla predsavziať, že sa na túto časovku zodpovedne pripravím a určite si tak zlepším výsledný čas voči tomu vlaňajšiemu, minimálne o 5 minút. Svoj starý bicykel som preto trápila aj počas zimy a naháňala som na ňom zimou roztrasené kilometre. Niekedy v júni nastal čas vymeniť ho za lepší stroj. Vtedy som si to o ňom aspoň myslela. Voľba padla na značku Schwinn. Dá sa povedať, že keby nebol tak poruchový, bol by celkom dobrý. Ale teraz k veci.