Rasťo ma nahovoril na Karpatský maratón po asfaltových cestách smerom na Brezovú pod Bradlom a naspäť.

Tak som si kúpil nové plášte sliky. Celý výlet bude viesť asfaltovými cestami tak som chcel minimalizovať valivý odpor aspoň akým-takým vylepšením môjho bajku. Od ostatného cyklomaratónu Horal Alto som si ho musel poriadne opucovať od nánosov bahna ktorý bol prakticky všade. Vidlu rozobrať, vyčistiť, premazať a pri tej príležitosti aj zistiť ako vlastne funguje. Kúpil som si kalibrátor reťaze o ktorom hovoril Rasťo, že meria mieru opotrebenia a vyťahanosti reťaze. Kalibrátor prepadol úplne ľahko čo znamenalo okamžitú výmenu. Reťaze, nie kalibrátora, hoci ani to nie je zlý nápad. Načo mať vecičku ktorá ukazuje nepríjemné správy. Kua, ďalších 1000 korún v perdeli. V piatok, deň pred výletom bol bajk pripravený. Ešte opraviť tacháč lebo sa mi podarilo urvať kábel.

O tejto akcii som najprv vôbec nechcel písať, veď ju určite perfekcionalista Rasťo alebo Bobo popíšu vyčerpávajúcim spôsobom, ale keď som si prečítal Bobov príspevok a jeho výzvu, tak som sa podujal aj ja, samozrejme bez ambícií sa porovnávať s ich príspevkami čo do rozsahu alebo kvality. Idem len popísať zážitku tak ako so ich videl ja (MTB medzi cesťákmi). Takže ako to bolo....

V piatok sa mi do roboty domailoval Rasťo, že idú robit "taký sukromný cyklomaratónik" a ak mám chuť sa pripojiť k ich partii, tak môžem :-)). Priložený itinerár popisoval v podstate kolečko okolo Malých Karpát po asfalte. Kedže "Pezinčania" sú v podstate cestári, ktorí sem tam zbehnú na nejakú MTB akciu, bolo mi jasné, že aj keď nahodím sliky na svoj MTB, aj tak to bude s nimi fuška. Nevadí aspoň si zamakám a navyše ešte vo mne zotrvávala mierna depka z Horala , takže trochu asfaltu nezaškodí.... 

4. ročník - 18.8.2001, Pezinok
Tak konečne prišiel čas aj na moje aktivity. Pred pár rokmi som si vymýšľal eventuálnu trasu pre maratón v oblasti Malých Karpát. Nakoniec som dospel tak ďaleko, že sa už ako partia pravidelne v strede augusta stretávame a dáme si do tela ten môj výmysel. Vlaňajšok sa mi riadne vydaril. Zvolal som akciu na hádam najteplejší deň v storočí, cca 38 stupňov. Tento rok som si pozval aj ďaľších známych nielen z Pezinka. Bohužiaľ, väčšina odmietla účasť kvôli teplu. Mám však nové úlovky v podobe prvej ženy, čo sa na túto akciu dostala - Gabika Ondrovičová a dvoch MTB bikerov a internetistov Roba Juhása a Juraja Malatína.

Termín štartu bol 7.30 z Pezinka, ale o tomto čase som bol len s Mirom Pilkom. Nakoniec sme vyrážali z Pezinka šiesti. Ja, Miro, Julo Bugár, Miro Mizner, Rasťo Švec a Gabika. Tak sme aj vyrazili na Neštich. Na Bielom Kríži nás čakali Peter a Juraj Haluškovci. Pokračovali sme na Peknú cestu a do Rače. Tam sa pripojili Robo a Juraj na horákoch. 

Je 13. august, slnko nemilosrdne pečie a ja práve odchádzam na túžobne očakávanú cyklodovolenku. Nie je dovolenka ako dovolenka. V minulosti som už síce absolvovala dve, ale ešte s mojím starým bicyklom a bežným nosičom batožín. Teraz mám nový bajk, na ktorý sa dá upnúť len špeciálny nosič. Je pripevnený iba o sedlovú trubku. Nemá bočné úchyty, lebo by sa nedali prichytiť k rámu bicykla skrutkami (rám na to nie je prispôsobený). Čiastočne som ich nahradila pružnými "gumicukmi", aby sa cyklotašky nedostali do zadného kolesa bicykla. Nebola to žiadna výhra, ale vždy lepšie ako nič. Ďalšou nevýhodou môjho bicykla boli plášte s horským dezénom, kým moji dvaja cyklospoločníci mali na svojich bicykloch takmer hladké plášte. A aby to nebolo také jednoduché, týždeň pred očakávanou akciou som sa dosť nešťastne vybúrala v lese z bicykla a okrem iných vylepšení môjho designu, som prišla k prasknutému rebru. Dva dni pred plánovanou akciou som ho šla otestovať do lesov, aby som sa dozvedela, či tú cestu vôbec vydrží. Prešla som približne 40 km a viac-menej ma výsledok uspokojil. Rebierko síce pobolievalo, ale dalo sa to prežiť. Denne sme mali urobiť len okolo 80 km a vychádzalo mi to pri obzvlášť slimačom tempe na 5 hodín jazdy na bicykli a množstvo prestávok. Trocha som sa prerátala …

15. ročník 1.7.2001
Plány na tohtoročné Dolomity boli striedmejšie. Do plánu sme si dali len predĺžený víkend s tým, že uvidíme ako nám dopraje počasie a čo všetko stihneme. Mali sme aj dvoch nováčikov, Zdena Ropôna a Gabiku Ondrovičovú, pre ktorých to bola pochopiteľne dlho očakávaná akcia.
Nakoniec to vyšlo tak, že sme v stredu podvečer vyrazili, do kempu dorazili vo štvrtok ráno o 2-hej. Po rozbalení stanov nás uvítala mnohoozvenová búrka. Pršalo až do obeda, tak sme alternatívne zaradili túru k neďalekému jazierku. Novici mali zmiešané pocity z počasia, ešte netušili, čo nás čaká. 

14.7.2001
Tak, konečne som si tento rok vyskúšal aj túto akciu. Raz dávnejšie som ju mal tiež v pláne, ale práve ten rok prišli záplavy a viacmenej z morálnych dôvodov som sa vtedy nezúčastnil. Tento rok ma nahovoril Miro Pilka a ešte sa pridal aj Julo Bugár. Keďže momentálne nedisponujem oslnivou formou, dopredu som sa rozhodol, že na 90 % pôjdem trasu strednú. Navyše, keď som vôbec nevedel do akého ternénu idem a aj z oficiálneho profilu sa vôbec nedalo nič vyčítať.
Tak sme vyrazili. V piatok sme sa ubytovali a šli zaregistrovať. Nečakane, nikde to nebolo napísané, sme v rámci štartovného dostali cyklistické rukavice. Bolo vcelku teplo, akurát však keď sme boli na registrácii, spŕchlo. Veď uvidíme ako bude na pretekoch.

16.6.2001 Bratislava - Jasná, 301 km, 10. ročník
Prišla polovička júna a s ňou aj už klasická akcia, Rock FM cyklomaratón. Efa - Jozef Tóth, zorganizoval túto akciu už po desiaty krát. Boli ročníky horúce aj daždivé a bol som zvedavý ako vyjde tentokrát.
A ako to prebiehalo? Deň pred maratónom nám bol Miro Pilka vyzdvihnúť štartové čísla a dresy. Pri pive sme si ich rozdelili. Podľa abecedy na mňa prischlo pekné číslo 200.
Horšie bolo ráno, budiček pred treťou a na bicykel som nasadal pred pol štvrtou. Spolu s Mirom sme šli z Pezinka na Zlaté Piesky na bicykloch. To je už naša tradícia. Krátko po 4 hodine rannej sme dorazili na štrat. Takmer súčasne prišli aj ostatní z partie. Nebolo zima, ani vietor nefúkal. Krátko pred pol piatou bol štart. Šli sme najprv cez Vajnory, Slovenský Grob, Chorvátsky Grob, Senec a potom smerom na Sládkovičovo. Medzi Grobmi sa mierne zdvihol vietor a vyšlo Slnko. Hneď sa nálada pozdvihla. Stále rovinou sme sa presúvali ďalej, aj nepríjemným úsekom v okolí Sládkovičova, kde bola betónka. Za ňou sme sa dostali na diaľnicu smerom na Nitru. Tuná už nám zafúkal vietor do tváre a asi bolo najchladnejšie z celej štreky. V prvých prednitrianskych stúpaniach v protivetre už poniektorí maratónci sa začali prepadať dozadu. Medzi nimi aj jedna naša Gabika. Druhá Gabika sa statočne držala aj keď bolo vidieť, že riadne bojuje. 

2.6.2001 Trnava, 1. ročník.
Vlani sa mi náhodou dostalo do uší, že bude nultý ročník tejto akcie. Bol som na nej a páčila sa mi veľmi nielen organizácia, ale aj dobre vybratá trasa. Tak na tohtoročnom prvom oficiálnom ročníku som nesmel chýbať. Keďže z Pezinka do Trnavy je to skokom, s Julom a Mirom sme nasadli ráno na bicykle a hybaj na štart do Trnavy. Tam už bolo živo a kopa ľudí sa už chystala na štart. Tak sme sa zaregistrovali, pofotili a pokecali so známymi.
Špecialitou tejto akcie je, že až po Košariská sa ide limitovanou rýchlosťou cca 30 km/h pokope. Štart bol v centre Trnavy, kde sme sa presunuli o 9. hodine. 

24.5.2001 - Schwechat, Rakúsko.
Konečne moja prvá asfaltová akcia. Rovinatý profil a aj predchádzajúce skúsenosti dávali predpoklady, že sa pôjde vysoko nad 30, tak uvidíme. Pre tento rok modifikovali trasu a poslali nás až k Neusiedler jazeru. Podarilo sa mi nahovoriť kopec kamošov a aj jednu zástupkyňu nežného pohlavia. Tento maratón má zopár špecifík. Je kratší. Tento rok 118 km, nie až taký náročný, sú tuná veľmi dobré ceny do tomboly (avšak nič sme nevyhrali). Ďalej, štartujú tu väčšinou hobbíci nám rovní, tak máme možnosť sa presadiť, ale hlavne rakúšaci asi nemajú čo robiť, a tí menej výkonní sú už aj hodinu pred štartom na čiare a čakajú na úvodný výstrel. Takže keď sme prišli na štart 20 min pred, stáli sme až v poslednej tretine vyše 800 členného balíka. 

Čo tomu predchádzalo. Zúčastnil som sa aj na minulom a celkom sa mi to páčilo. Až tak, že som si povedal, že pôjdem aj na budúci ročník. Ak sa bude konať, samozrejme. Na tých správnych miestach boli vycapené pozvánky.

Asi dva dni pred časovkou som si ten kopec išiel obzrieť a "ohmatať". Nič hrozné to nebolo. Niečo ako stúpanie z Rače na Biely kríž. Občas niečo strmšie, občas miernejšie. Dalo sa. Spokojne som sa spustil domov a bol zvedavý, aký čas to len dosiahnem. To som ešte nevedel, že sa nerobí žiadny rozdiel medzi galuskármi a horskými bicyklami. Galuskárov bola drvivá väčšina. Ako som nakoniec skončil, je vidieť. Lenže je tu nový ročník a s ním aj reportáž z diania na časovke.

Ráno som sa zobudil vyspinkaný ako bábätko. Teda aspoň myslím, že tak, lebo som si nie celkom istý, či sa aj oni budia so svalovicou v nohách. Možno. Možno so svalovicou od cucania.