logosr

RSS
updated 3:11 PM, Oct 19, 2023 Europe/Bratislava

Trnava – Rysy 2011

Citrón lepí Bakyho
Už chodím na túto akciu tak pravidelne, že ma „trnaváci“ začnú brať ako povinnú výbavu. Stále však neviem bez problémov, podobne ako BA-Jasná, rozchodiť ranné jazdenie. Po prvú prestávku je to skrátka psycho. Potom to už ide stále lepšie a keď padne 200 km hranica, kedy sa už neoplatí ísť nazad domov, vtedy to ide samo. Horšie je, že tá 200 je pod Čertovicou. :-)

  • Napísal: Robert Juhás
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 4615

Časovka ku hviezdam 2011

Na štarte
Tento rok som sa rozhodol ísť tvrdo za víťazstvom. Podmienky sa zdali byť ideálne, síce nie vďaka mojej excelentnej forme, ale kvôli chýbajúcej konkurencii. Keď som si pozrel, kto ma predbehol na posledných dvoch ročníkoch, mal by som mať teraz cestu na vrchol vydláždenú zlatom. Julo Bugár ani prekliato rýchli železničiari nemali prísť a Ivan je tiež mimo hry, lebo znovu predstiera strašne smrteľnú chorobu. Uznávam, dosť čierny humor aj na moje pomery, ale kto poznáte Ivana, dobre viete ako to skončí. O rok dofičí už ako duplovaný Armstrong a nohy bude mať rovnako rýchle, ako mal teraz „klapačku“ pri rozprávaní do megafónu :-) Nenechal som ale nič na náhodu a absolvoval aj tréning priamo na trati. Prvýkrát niekedy začiatkom mája, turistickým tempom za 24 minút. Celkom ma to potešilo, keď pôjdem naostro, určite budem mať výborný čas. Naostro som išiel asi v polke júna, stupák popri Zoške som ledva vytiahol na poštárovi a čas som mal okolo 22 minút. To som sa už veľmi netešil a keďže ďalší tréning mi znemožnilo boľavé koleno po páde na Mondsee, musel som nájsť inú motiváciu. Pokúsil som sa presvedčiť Peťa Majdu, aby víťaz dostal aj hotovosť, aspoň 50 evri. A keď náhodou nedajú sponzori, riaditeľ takýchto prestížnych pretekov by predsa mohol dať aj z vlastného vrecka. Z nepochopiteľných dôvodov nesúhlasil :-) Skúsil som ešte zaútočiť na city, ako jediný som sa zúčastnil všetkých ročníkov, takže by sa patrilo adekvátne ma odmeniť. Bol to len bluf, nie som jediný, ale aj tak som dostal odpoveď, že to až na 25-tom ročníku. V poriadku chlapci, ale potom zacvakáte aj za nový rekord trasy, lebo pri ťahaní do kopca sa už budem odrážať aj francúzskymi barlami a určite budem nadopovaný liekmi na všetky možné choroby. V tom lepšom prípade aspoň Viagrou :-))

A cieľ
Keď som sa s Monikou – mimochodom striebornou medailistkou a spolu s našimi dvomi vymakanými juniormi svetlou nádejou klubu – blížil k Modre, predbehli nás dve skupinky a pri pohľade na nich som ihneď stratil aj posledné ilúzie. Asi by som si ich nerobil ani vo sne, keby som tušil, že až traja to zajazdia pod 17 minút a ďalší šiesti pod 18. U víťaza mi vyšla priemerka skoro 27 km/h, ako som sa v cieli zhodol s Marianom, to máme niekedy problém urobiť aj na rovine. Chlapi teraz úplne vážne, aké motorčeky používate? Kľudne mi to napíšte do komentára, mlčím ako hrob. Momentálne sú moderné reči o wattových výkonoch, tak som sa pokúsil narvať do sedlovky 35-kilový motor z požiarnickej elektrocentrály, ale trochu teraz šúcham zadný ráfik o asfalt a štartovacia šnúra sa mi motá do prehadzovačky, tak potrebujem poradiť :-) Okrem wattov ma telka zblbla aj infoškou, že pred časovkou sa treba poriadne rozjazdiť, tak som sa po zaregistrovaní trocha povozil, trocha čo-to pofotil a konečne aj odštartoval. Bolo skôr chladno ako teplo, čo mi celkom vyhovovalo, ale fúkal nepríjemný protivietor. Až po zastávku pod Zoškou to išlo celkom dobre, potom začala kalvária. Mám to šťastie, že som si na rôznych pretekoch a dovolenkách mohol odjazdiť zopár ťažkých kopcov, aj niektoré slávne z Gira a Tour, ale tých 9% bolo aj tak stále 9%, vôbec sa ma nezľakli a dali riadne zabrať. Možno sa dopočuli, ako mi nedávno Zoncolan zničil tajné sny, dal pár faciek a s kopancom do zadku poslal po necelých 4km späť do auta :-) Miesto zhodenia na malú pílu som použil taliansky (alebo španielsky?) prevod – vpredu veľká a vzadu najľahší – a ako-tak tým udržal rýchlosť. Viem že sa to nemá, že to bicyklu nerobí dobre, ale veď nedávno kvôli troche dažďa trucoval a dokonca sa ako malé decko za jazdy praštil o zem, tak nech konečne pochopí, kto je tu pán :-)

V centre pretekov
Vojaci používajú na prekonávanie ťažkých terénov BVP (preklad pre modroknižkárov - bojové vozidlo pechoty), podľa Wikipédie ho sovieti nazývali BMP (bojevaja mašina pechoty), ja v takýchto kopcoch využívam BNP (bolesť, nadávky, pot :-)) Mám už overené, že dobre načasovaná séria správnych nadávok dokáže výrazne zvýšiť výkon, lenže teraz som mal pocit, že mi roztrhne pľúca, bol som rád, že môžem vôbec dýchať, nieto ešte nadávať. Keď som to konečne zvládol a na krátkom miernejšom úseku lapal dych, čakali ma ešte 2 hupky. Tí čo ste to prešli za 17-18 minút sa teraz asi čudujete, o čom to rozprávam. Verte mi, naozaj sú tam ešte dva kopčeky, cítil som ich každý rok. Tých 16-minútových presviedčať nebudem, tí by mi neuverili ani to, že cesta na Zošku je do kopca :-) Po hupkách nasledoval krátky zjazd, ostrá zákruta doľava a posledný plazák do cieľa. Tu treba pozbierať posledné zvyšky síl, nakopnúť motorček a upaľovať čo to dá. Veď som aj chcel, ale ako by povedal Peter Velits, nemal som už dobré nohy :-) Nepozerali ste náhodou na Eurosporte Giro d´Italia? Keď jednu z etáp vyhral John Gadret, Bakalář si z neho ešte niekoľko dní robil prdel, že ako to mohol dokázať s tými „hubeňoučkými“ nožičkami. Lenže John Gadret má 58kg, ja mám o 15 viac a miesto nôh rovnaké špáratká, to by som chcel fakt vidieť, či by s mojou postavou robil frajera aj na tomto svetoznámom stúpaní :-) Už počujem ako niektorí hovoríte, že máte ešte o 15 kíl viac ako ja a ako vás to v kopcoch znevýhodňuje a bla bla bla. Lenže tým pádom máte aj oveľa viac sily, tak nevymýšľajte a makajte :-))

Tohtoroční víťazi jednotlivých kategórii
Teraz si určite myslíte, že som nevyhral. Nie je to celkom pravda, vo svojej vekovej kategórii som skončil 11-ty, čo sa dá s prižmúrením všetkých očí interpretovať aj ako dvakrát prvé miesto :-) Ale viacej ma teší čas, iba o 6 sekúnd horší ako môj najlepší na prvom ročníku, lenže vtedy som ešte jazdil o kategóriu nižšie medzi „soplákmi“, takže tento má pre mňa väčšiu cenu. Najhoršie je, že sa mi pomíňali výhovorky, ak by ste mali nejaké dobré, hoďte mi ich do mailu alebo komentu, o rok sa isto znova zídu :-) Najprv som chcel použiť boľavé koleno, ale na rozdiel od chodenia, sedenia a ležania je bicyklovanie asi jediná činnosť, pri ktorej ma skoro nebolí. Preto mi vychádza, že dôvodom môjho neúspehu môže byť len zlá organizácia pretekov. Netvrdím že úplne všetko bolo zlé, oproti tým minuloročným párkom dovezeným priamo z Gumonky bola kapustnica naozaj parádna. Ale súťažné kategórie, to bol totálny omyl. Prosím pekne a kde je kategória lenivých skorocyklistov s tenkými nohami a iniciálkami DH? Aj keď pri mojom šťastí by určite prišiel nejaký namakaný podvyživený Džon Hgadret a zas by som vyšiel naprázdno. Ale som rád, že je demokracia a môžem si bez následkov dovoliť takúto konštruktívnu kritiku do vlastných radov. Ak budete onedlho čítať, že predávam svoje klubové dresy, tak to je len náhoda :-) Záverom už iba jedna výzva, kto tento rok ešte nespadol, príďte k nám do klubu. Ako to tak sledujem, túto sezónu sme už boli dole skoro všetci. Už sa teším na blížiaci sa Karpaťák, kde asi nebudeme robiť tradičné gruppetto, ale skôr lazaretto :-)

Niekoľko fotiek: http://picasaweb.google.com/dusan.hodur/CasovkaNaZosku2011

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 3601

Mondsee Radmarathon 2011

01
Opakovaný kanadský žartík už väčšinou nebýva smiešny a jeho autor riskuje aj jednu-dve rany medzi zuby. Konkrétne odo mňa. A ešte konkrétnejšie ten rakúsky dažďový vtipálek, ktorého určite vykopli z Olympu a teraz si lieči komplexy z niektorej germánskej hory. Na tomto maratóne totiž znova lialo, pršalo alebo aspoň mrholilo, od piatku do nedele som slnko videl asi len raz. Trochu mi to kazilo náladu a hlavne turistické plány po okolí, v piatok po rozložení v kempe som sa peši vybral do cca. 8km vzdialeného Mondsee a behom pár sekúnd prišla taká prietrž, že som zmokol až na kožu. V sobotu bolo aspoň doobeda iba zamračené, tak som to využil na jednu lanovkovú a jednu naozajstnú túru. Tá naozajstná viedla na horu Drachenwand a bola pekná aj dosť náročná, so strmými stúpaniami, rebríkmi aj lanovými úsekmi. Škoda, že som sa dostal asi len do jej polovičky, lebo by som nestíhal registráciu na preteky, ktorá bola iba od 14 do 18h. Nedá mi to a musím si trochu zafrflať, pri tom množstve prihlásených mohli kľudne registrovať aj v piatok, prípadne aspoň v sobotu už od rána. Všetko by som v pohode stihol a ani by som nemusel stáť v rade.

02
Prihlásený som bol na trasu B, 140km a 900 výškových metrov. Po túre na Drachenwand som riadne vyhladol, tak som sa po zaregistrovaní postavil do rady na rakúsku špecialitu – Kaiserschmarrn. Neviem či toto jedlo poznáte, je to vlastne strašne sladké palacinkové cesto rozmlátené na kúsky, pocukrované a k tomu kompót alebo detská výživa. Celkom dobrá kalorická bomba, adrenalínové typy ju ešte zapíjajú mliekom na zlepšenie šprintérskych schopností :-) A znova idem frflať. Moja mama je stará prešpuráčka, takže „šmorn“ poznám aj z domu a aj keď som totálny kuchyňový analfabet, viem že jeho príprava trvá 15-20 minút. Oni to robili „live“ na jednej veľkej panvici, po 15 min. čakania som sa v rade posunul asi o 10cm, potom sa im pokazil šporák a po ďalších 15 minútach ma od uhynutia nakoniec zachránila blízka pizzeria. Ale pri tom čakaní som aspoň zistil, aký je svet malý. Stretol som tam svojho nemeckého kamaráta z Amadé, asi bol tiež dosť hladný, lebo znova prišiel od Mníchova na bicykli. Ale tentokrát to mal o nejakých 50-80km bližšie, tak som sa už tváril cool, že no a čo, veď normálka, nie? :-) Samozrejme takto dobre rozjazdený nemal problém ísť na druhý deň 200km trasu A. Nie som si tým úplne istý, ale na lanovkovej túre som asi videl aj rodičov toho zime a vodeodolného mutanta z Dolomiten Radrundfahrt. Podľa informačnej tabule bolo v dedine 13 stupňov a na vrchole Zwölferhorn iba 4 stupne. Hneď som dal otočku do auta, zobral ešte jednu bundu a po vystúpení z lanovky mi v ľadovom vetre bolo tak akurát. Títo dvaja Eskimáci nemali problém, on iba v tričku a v kraťasoch, ona s holými nohami v plážových šľapkách. Gratulujem, ľadové medvede by určite pukali závisťou :-)

03
V noci zo soboty na nedeľu stále pršalo, ráno tiež a tak som sa do Mondsee odviezol autom, aby som bol aspoň na štarte suchý. Intenzita dažďa sa menila, trasa A štartovala pol hodiny pred nami, vtedy len mrholilo a vyzeralo to celkom nádejne. O chvíľu ale začalo znovu silno pršať, natiahol som teda kompletný kúpací úbor a odišiel na štart. Pri štartovom výstrele to už opäť bolo trochu lepšie, ale aj tak som bol po kilometri totálne mokrý. Aj na ceste bolo dosť vody a zo zadných kolies nepríjemne plieskala do tváre, preto som si od balíku nechával menší odstup. Na piatom kilometri sme išli mierne dolu kopcom, tacháč mi ukazoval 45km/h, mal som asi 10m medzeru a trochu som pridával, aby som sa dotiahol bližšie. Zrazu počujem výkriky. V tých spŕškach vody som mal hlavu aicky viac sklonenú a možno som sa práve pozeral na comp, policajti by asi povedali, že som sa dostatočne nevenoval riadeniu a neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu vozovky. Začal som brzdiť a hneď som vedel, že už je neskoro. Videl som, ako pár ľudí predo mnou padá, jedinou šancou bola medzera medzi dvoma chlapmi, tam keď prejdem, tak to možno ešte ustojím. Keď som bol na ich úrovni, tak ten chalan vľavo trochu uhol doprava, brzdou som mu vpálil do baranov a už sme obidvaja ležali. Ja dole, on na mne. Chvíľu mu trvalo, kým sa vyplietol a popri tom zľahka nadával. Reku čo pindáš, veď som sa šľahol pod teba, aby si bol na mäkkom. Aj keď ja som vlastne dosť kostnatý, tak asi mal dôvod :-) Našťastie sa mu nič nestalo a za chvíľku pokračoval v pretekoch. Nahodil som reťaz a začal kontrolovať škody. Na sebe som nenašiel nič, na bicykli roztrhnutá omotávka, pokrivené obidva košíky na fľaše a odtrhnutá podsedlová kapsa. Na sekundu som zauvažoval, či mám ísť ďalej, ale slabá bolesť v kolene zavelila na návrat. Na mieste sme ostali traja, chalan s krvavou nohou nasadol do zberáku, jedna babenka a ja sme pomaly vyrazili na spiatočnú cestu. Bolesť začala byť pri niektorých pohyboch dosť silná, preto som sa rozhodol že balím a čo najskôr pálim domov.

04
Tak takto po 5km skončila moja premiéra na tomto maratóne. Pádov som už zažil dosť, veď aj moje lakte a kolená vyzerali pri narodení určite inak :-) Pred Meridou som 13 rokov jazdil českého Šírera a to som bol dole tuším každý rok, väčšinou kvôli vlastnej blbosti. Ten bicykel ale robil česť svojej vlasti, lebo bol ukážkový vychcálek. Ja som sa vždy váľal po asfalte alebo betóne, on spravidla skončil na mäkkučkej tráve, vedel by som o tom napísať tiež zopár historiek, vtedy bolestivých, teraz už smiešnych. Na pretekoch to ale bol prvý pád a dúfam, že aj posledný. Keď som v minulej reportke spomínal rýchlokurz kamikadze, netušil som, že sa dočkám tak skoro. Fakt si musím dať pozor, čo píšem, niekto sa mi tuším snaží všetky tie ftákoviny splniť :-) Áno, tipujem presne na teba a keď neprestaneš, možno tie rany medzi zuby nebudú iba dve :-) Našťastie na rozdiel od kamikadze som to rozchodil, aj keď momentálne nemôžem zohnúť nohu, presúvam sa ako doktor House a podľa chirurga tá bolesť naznačuje, že môžem mať poškodený meniskus. To by bolo blbé, lebo asi nestihnem jednu zaujímavú cyklo-dovolenku, ale zase ostatní chalani sa môžu tešiť, že im tam tým pádom určite nebude pršať :-)) Na záver si ešte raz trochu zafrflem. Doma si pozerám výsledky a vôbec v nich nie som uvedený ako DNF. Pre tých čo nevedia dobre anglicky, doslovný preklad tejto skratky je „Dušky Nabúral. Fuck!“ :-)) To čo má byť? Veď cez štartovú čiaru som prešiel, čo mi dali zlý čip? Nakoniec sa ešte budem tešiť, že som si ľahol, lebo keby som prešiel 140km bez času, to by ma dosť vytočilo. Moja SIS a CIA teória – rozšírilo sa, že som už uznávaný špecialista na mokré preteky a niekto sa zľakol, že ohrozím domácich favoritov. Predpokladám, že po terajšom výkone si to už nabudúce myslieť nebudú :-)

Na 5km sa nedá urobiť veľa fotiek a tie turistické sú väčšinou zamračené, ale zopár sa ich vydarilo. http://picasaweb.google.com/dusky96

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 3864

Bratislava - Jasna 2011

Časy sa zmenili. Už neriešime, či tradičný cyklomaratón, ktorý sa hrdí titulom najdlhší na SVK, zvládneme alebo nie. Či máme v nohách postačujúce množstvo kilometrov. Či sme zodrali dosť plášťov a roztrhali dosť reťazí. Či budú na Donovaloch cestoviny dávať radšej v tube. So všetkým by sme sa už vedeli zmieriť, čert to vezmi ale ostatné ročníky už len meditujeme, aby nepršalo. Teda, poznám pravidelného účastníka BA-JASNÁ v žltej čelenke, ktorý takéto daždivé veci nerieši, ale neradím pred ním nikomu hovoriť ani zo žartu o samozrejmosti jazde v daždi, lebo sa s vami okamžite skamaráti a bude vás považovať za jediného normálneho cyklistu. :-)

Na Senec
Takmer identický scenár ako minulý rok sa črtal aj teraz. Z predpovedí sme boli úplne domotaní. Bol som tak trošku zmierený s tým, že nás asi pokropí ale hádam sa to bude dať vydržať. Na štart sme sa z klubu postavili 9. Zvyšok si dal umeleckú prestávku.
Oproti predošlým ročníkom tento ročník ukázal viacero zlepšení. Prvým a viditeľným bola prezentácia v piatok na Zlatých pieskoch. Až som bol sám nesvoj, že či som neprišiel neskoro, lebo mi tá dlhočižná rada bicyklovania-nesúťaženiachtivých občanov chýbala.

Zlaté Piesky, pred štartom
Štart na Zlatých Pieskoch bol v pohode. Cesty suché, teplota vzduchu celkom vyhovovala. Bola mi síce zima ale to len preto, lebo stáť polhodinu ráno v cyklistickom nie je práve najpohodlnejšie.
Efa sa ma pýtal kde mám štartové číslo. Ukázal som mu na rám bicykla, kde som ho mal uhľadne a aerodynamicky pripevnené. Síce to zdiaľky vyzeralo, akoby som opleštil mokrú handru okolo tyče ale na druhej strane, moje číslo bolo na rozdiel od VŠETKÝCH, viditeľne stále a nie schované pod pláštenkou či dlhým dresom.

Pred Sereďou
Úvodné kilometre mi už čoraz častejšie na takýchto akciách dávajú zabrať. Hlavne morálne. Sú to nezáživné kilometre po rovinách vyšperkované dierami v asfalte. Niet sa na čom kochať a keby neboli na cestách už spomínané kolosálne diery, tak normálne zapnem autopilota a chrápem minimálne po zjazdík na Nitru.

Krefff
Pred prvou krátkou prestávkou na pumpe OMV prišiel prvý incident v pelotóne, kde sa zranil aj náš klubový Ježo. Videl pred sebou pád, chcel sa vyhnúť ale ten pred ním spanikáril a zostrelil aj Ježa. Odniesol si to šrám pod kolenom. Cechtilo mu z neho hektolitre kečupovej krvi. Kvalitu neviem, nechutnal som, mal som vlastný jonťák.

Cez krátku prestávku mu to ofačovali a pokračoval ďalej. Mraky stále zlovestne viseli nad nami. Fúkal výdatný zadný vietor ale bolo vidieť, že sa ešte nechystá pršať.

Dlhé džínové cyklisťáky
Za Nitrou som sledoval postup výstavby R1. Možno sme nevideli všetko ale zdalo sa mi, že tam ešte majú pred sebou veľa práce. No nech si švihnú, lebo niektorí vodiči musia byť z nás na tomto úseku určite na prášky. Potom to už bude pohoda. Rovnako ako donedávna „Žiarsky lievik“. Teraz je to tam samá cyklistická pohoda. Zaujal ma cyklista v pelotóne s džínsovými „cyklisťákmi“. V prvom momente som si pomyslel, že si len zabudol zobrať normálne cyklogate. Ale nechcel by som počúvať komentáre jeho prostaty.

Polhodinová pauza na Zubore mi pocitovo celkom dobre padla. Dáša nás kamerovala a my sme tlačili do seba bagety, pitie. Podaktorí aj pivo. Aj ja. Ale len trošičku. Na veľké pivo je ešte skoro. S Mariánom sme rozoberali najbližšie kilometre. Treba sa mať na pozore. Cesta od Kozároviec po Novú Baňu je totiž pre tento maratón seriózne pobosorovaná. Neprejde tam pomaly jeden ročník bez karambolu. Ostal som preto verný doterajšej jazde na chvoste, nech mám všetkých na očiach.

Hronský Beňadik, pohľad dozadu
Cesta odsýpala. Išlo to ľahúčko a miestami som mal aj vitálny pocit, že som dobre nabúchaný, keď si to svištím 35 a tepy mám na úrovni, ako keď idem vysypať smeti. :-) Pred Novou Baňou sa však zmotali snáď 4 cyklisti a už zdiaľky som videl, že je medzi nimi aj Citrón. Jeden z cyklistov zletel aj s bicyklom dole do rigolu. Do Hrona našťastie nie. Našťastie všetci vyzerali pojazdní, hoci som mal pocit, že toto bolo dosť vážne.

Zvyšok po Pohronskú Dúbravu už bez problémov po poloprázdnej ceste. Už sa normálne teším, kedy bude celá R1 hotová a cyklisti si budú môcť v pohode dávať diaľkoplazové výlety medzi Nitrou a Banskou Bystricou.

Pri Sliači, práve pristávajú stíhačky
Cez prestávku sme si oddýchli. Zase čosi popili, pojedli. Počasie stále nemastné-neslané. Občas slnko, častejšie mraky ale nepršalo. Takže som ani neuvažoval, že sa namastím opaľovacím krémom. Podstatné bolo, že nám stále fúkalo do chrbta a išlo sa naozaj dobre. Na Sliači práve pristávali stíhačky. Možno Efa zabezpečil, aby stíhačky rozohnali dažďové mraky a práve sa vracali z misie. Ktovie?
Za Banskou Bystricou pred Starými Horami nám trošku stiahlo zadky. Pred nami vo výške totálna čierňava. Tak predsa nás dnes dážď dobehne? Našťastie po otočení cesty na severovýchod bolo pred nami vidieť predsa len optimistickejšie vyzerajúce oblaky. Dokonca bola v diaľke vidieť aj lanovka. Hneď sa ľahšie šliapalo do kopca aj keď vidina pokračujúceho seriálu „varíme hnusné cestoviny na Donovaloch“ ma veľmi netlačila hore.

Pohoda na Donovaloch
Aké bolo naše prekvapenie, keď nás nasmerovali na konci stúpania do iného hotela. Normálne do garáže sme si mohli odstaviť tátoše a z garáže rovno do „první světové skupiny“ kde nám dali šmakóznu polievku a špagety. Verím tomu, že rovnako to vnimali aj ostatní cyklisti. Proste úplne iná liga. Takto napapkaní sme sa išli ešte prevetrať von voľačo popiť a pripraviť na zjazd do Liptovskej Osady. Odtiaľ nasledovala posledná časť dnešného maratónu. Od Ružomberka do Liptovského Mikuláša a potom už len hore. V Ružomberku som zastavil pri koľajoch, lebo tam komusi utrhlo podsedlovú tašku. Než som ju zobral, pelotón už bol dávno v čudu. Ale stihol som ho ešte pred výjazdom na diaľnicu dobehnúť a znovu sa v pohode prevetrávať v zadných radoch.

S 250 km v nohach už tých pár hupiek do Liptovského Mikuláša dalo dosť roboty každému. A komu čo ostalo v nohách, s tým musí ísť do finále. A to som si robil v Liptovskej Osade srandu, že či si mám nechať neprefuk vestu, aby ma v stúpaní do Jasnej neprefúklo. No ale mohol som si ju predsa len zobrať, lebo pred Partizánskou Lupčou začalo miernučko popŕchať. Ale našťastie iba chvíľočku. Pred Liptovským Mikulášom už bol pelotón kompletne roztrhaný. Nie som si istý, či organizátori náhodou nezmenili na poslednú chvíľu dojazd do cieľa bez krátkej cikpauzy na parkovisko kvôli blížiacemu sa dažďu. Balík bol proste roztrhaný na cimpr-camp. Prvý krát počas celej akcie som totiž prechádzal cez nezabezpečené križovatky. Ani policajti na motorkách ani motorkári, proste nikto. Už som sa necítil dvakrát bezpečne, keď som prechádzal cez križovatku na červenú hoci som zdiaľky videl, že autá ktoré majú zelenú, stoja a čakajú, kým všetci cyklisti prejdu ale keby sa medzi nimi našiel jeden iniciatívný blbec, tak neviem neviem.

Posledné kilometre. Mračná sa zbiehajú.
Chvíľku som skúšal potiahnúť Mariána ale už mlel z posledného, tak ma poslal dopredu pripraviť pre neho pivo v cieli. H-h-h. :-) Počas stúpania som obiehal kohosi, čo už tlačil bicykel hore. Alebo boli dokonca dvaja? Mne to išlo naštastie v pohode. Teda, bývali aj horšie ročníky, čo som v najprudších stúpaniach váhal, či tiež nepotlačim. :-) Ale veď keď točím väčšinu kopca na 17 pastorku, tak mám ešte do 23 dosť rezervy na tie steny, čo sú tu. Rozhodne som však stihol prísť do cieľa dostatočne včas na to, aby som nezmokol. Pol hodinu po dojazde sa slušne rozpršalo. Takže zrýchlený dojazd do cieľa ukázal dôvod. Takto skoro sme v cieli ešte nikdy neboli, čo si moja deravá hlava pamätá.

V cieli sme si pogratulovali čo sme boli, čosi popili a už som nemyslel na nič iné ako zaľahnúť do postele. Konečne sa môžem vyspať ako bolo kedysi strašne dávno bežné. :-)

Na druhý deň som chcel ísť na bicykli domov. Počasie znovu povedalo nie. Akože velice pekne ďakujem. Ale na druhej strane, ak má pršať v nedeľu na úkor soboty, tak radšej takto.

Akcia dopadla celkom dobre. Len tie úvodné kilometre mi každý rok robí čoraz väčší problém psychicky rozchodiť. Aspoň občas tú trasu zmeniť cez Pezinok-Trnavu alebo spodom cez Zlaté Klasy :-).

O rok hádam zase na rám číslo si dám.

  • Napísal: Robert Juhás
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 4229

Sereďmaratón 2011, moja prvá stovka tento rok. :-)

Na Sereďmaratón má väčšina nášho športového klubu skôr negatívne referencie. Počínajúc dobabranými výsledkami za ktoré aj organizátor maratónu Dušan Holbík schytal plné vedrá nadávok zo štvrtej cenovej, končiac „starostlivosťou“ o všetkých súťažiacich, kde sa menej výkonní bežní hobbíci stretávali s úplným nezáujmom na trase. Nezabezpečené križovatky, žiadne jedlo na občerstvovačke (áno Andy, nezabudol som na tvoje oprávnené požiadavky :-) teplé pitie a podobne. Tak toto sme sa dnes rozhodli otestovať, či nastalo aspoň mikroskopické zlepšenie.

  • Napísal: Robert Juhás
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 3586

Dolomiten Radrundfahrt 2011

01
Tento rok to už musí vyjsť a konečne si tu odjazdím extrémnu trasu. Rozdiel v dĺžke je oproti klasickej síce iba 11km, ale práve tam sú posledné 3 kopce, na ktorých sa navyše nastúpa 830 metrov a sú na nich 13%-né steny. Fyzicky to hádam nejak zvládnem a psychicky som sa pripravil, že do cieľa prídem asi posledný, takže už mi nič nemohlo stáť v ceste. Jedine počasie, na to som pripravený nebol. Predpovede boli znovu daždivé, ale už dlhodobo sa chválim, že ak ma zoberiete na hocijaké rakúske preteky, tak pršať určite nebude a doteraz to vždy vychádzalo. Lenže „štestíčko“ skončilo a teraz som si všetky tie slnečné maratóny vyžral až do dna.

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 3120

Schwechater radmarathon 2011

 

schw1
V našom kalendári táto akcia už má stabilné miesto. Nie je to ďaleko, jazdí sa na kvalitných cestách, ideálne na dĺžku, okrem dvoch menších kopcov v podstate rovina a často vietor. Ideálna skúška aktuálnej formy a vždy to býval test ako sme sa pripravili na sezónu. Nevýhodou akcie je dosť zradné počasie v tejto dobe a tak som sa rozhodoval či ísť alebo neísť až večer pred pretekom.

Dnešné počasie sľubovalo že nezmokneme, ale že nás dobre prefúka. A obe prognózy vyšli. Silný severozápadný vietor nás sprevádzal počas celej akcie. Z našej partie aj bez akéhokoľvek dohadovania sa na štart postavila slušná desiatka, a poniektorí sme sa videli po dlhom čase. Pre mňa to bola cestná premiéra tento rok. Paradoxne ortodoxný žiletkár ako ja už bol na dvoch mtb maratónoch a jednom orienťáku ale hlavná disciplína prišla na rad až dnes.

  • Napísal: Rasťo Trubač
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 2921

Ako som vyhral Schwechater

01
Nebojte sa, nemusíte ísť k očnému lekárovi a ani ja si zatiaľ nemusím dať liečiť hlavu, tento nadpis je absolútne pravdivý. Konečne som zúročil dlhé roky tvrdého, niekedy až neľudského tréningu, ignorovanie všetkých pozemských radostí, drastické diéty a liposukcie, zanedbávanie rodiny, detí a manželiek :-)) Všetka tá drina sa oplatila, vyhral som Schwechater!!! Už ste začali prehľadávať výsledkovú listinu a trochu vám to nesedí?

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 2746

Schwechater 2011 očami nováčika

Start
Podarilo sa mi konečne štartovať na Schwechateri. Roky som počúval oslavné piesne na tieto populárne preteky. Minulý rok som sa prihlásil, ale ochorel, tento rok to vyšlo. Taktiku som neriešil, ani či to zvládnem. Cieľom bolo absolvovanie v rámci tréningu. Chvíľu mi trvalo, kým som to našiel, naštastie na navigácii som objavil náhodou pivovar a už to bolo jasné. Prišiel som hodinu pred štartom, hlavné parkovisko pivovaru už bolo plné. Všetko riešilo parkovisko cez cestu, pri malom obchoďáku. Po biede som našiel miesto registrácie. Rozdávali ponožky, inak taška bola prázdna, ak nerátam propagačné materiály na iné preteky. Musím uznať, že ich majú dosť zaujímavých. Možno to niekedy absolvujem. Ako som prichádzal späť k autu, dorazili aj kamoši zo SportReportu. Bike sa mi podarilo zložiť, čip pripevniť, kliešte mi ochotne požičal sused, aby som sa nenamotal do vyčnievajúcich rýchlo pások. Posledný rébus bolo treba vyriešiť a to oblečenie. Bolo pomerne zima a fučalo. Vzal som iba letný dres a vetrovku. Napokon som zateplil bavlnovým tričkom pod dresom. Trocha som sa rozjazdil a šup na štart. Prišiel som medzi poslednými.

  • Napísal: Roman Rybanský
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 2415

Amadé Radmarathon 2011

01
Tento maratón sa jazdí v kraji, kde si aj malé deti krátia čas výjazdmi na Grossglockner a kde som pred tromi rokmi zažil asi doteraz najťažšie chvíle na Samsonmanovi, preto som si zobral k srdcu svoju dosť biednu formu a 2 týždne pred štartom som zaradil do prípravy tvrdý horský tréning. V mojich pomeroch to znamenalo jedenkrát Pezinská Baba z obidvoch strán, jedenkrát Zochova chata až po hvezdáreň a jedenkrát bratislavský Kamzík tiež z obidvoch strán.

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 3284

Neusiedlerský maratón 2011

01

Pred tohtoročným maratónom som sa dosť obával, že nebude veľmi o čom písať. Veď okrem prvých 10km a záverečných hupáčikov to bude nudná rovina, o ktorej som už v minulých troch reportkách hádam napísal všetko, múza ma bude musieť riadne nakopnúť. Našťastie poznáme to všetci, keď nie je o čom, môžme sa baviť o počasí. A predpovede na nedeľu boli všelijaké, od mrholenia až po búrky, slnko ani náhodou.

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 3662
  1. Zažili sme
  2. Vyskúšali sme
  3. Pochodili sme
  4. Organizujeme

Dreiländergiro 2023

Cestná cyklistika 25-06-2023

Priatelia, podľa článku 69 mediálneho zákona vás musím dopredu upozorniť, že táto reportka nie je vhodná pre maloletých a citlivé povahy. Nebojte sa, nikoho som nezahlušil ani neprežil žiadnu div...

X-bionic Jasná 2023 a späť

Cestná cyklistika 17-06-2023

Jasná po ročnej prestávke Časy, kedy som pociťoval nervozitu pred štartom tejto slovenskej cykloturistickej kultovky sú už dávno za mnou. Pre niekoho výzva, pre niekoho príležitosť si zajazdiť s kama...

Leitha.Berg Radmarathon 2023

Cestná cyklistika 28-05-2023

Dnes to od rána vyzeralo na krásny letný deň. Už na štarte bolo horúcich 7 stupňov, na lícach ma sem-tam pošteklili osamelé snehové vločky, ale nočnú 20 centimetrovú nádielku stihli cestári odpratať a...

Optimálna zostava na cestný bicykel pre …

Športovec používa HW SW 31-07-2023

Pôvodne tento článok mal byť recenziou modelu Garmin Edge 840. Avšak som si uvedomil, že skutočný a zásadný zmysel moderného trénovania na bicykli nestojí na jednom zariadení. Tak popri odhalení ...

Garmin ClimbPro 2 darček pre vrchárov

Športovec používa HW SW 13-04-2023

Spolu s uvedením modelov Garmin Edge 840 a Garmin Edge 540 na trh, prišla zároveň aj nová verzia obľúbenej funkcie ClimbPro. Zatiaľ je len na týchto prístrojoch, ale čoskoro sa rozrasti...

Nová vlajková loď cyklopočítačov Garmin …

Športovec používa HW SW 17-03-2023

Koncom jari 2022 bol uvedený na trh najvyšší model Garmin Edge 1040. Oproti predchodcom bol v každej oblasti prepracovaný a ako nový majiteľ som vyskúšal, či sa z tohto modelu stala nová vlajková loď...

Profil stúpania Železná studienka - Hrub…

Kopce profily 14-02-2015

Alternatívne asfaltové stúpanie v bratislavskom lesoparku. Až po Kačín ľahké a vhodné aj pre menšie deti. Do druhej kategórie je zaradené kvôli záverečnému stúpaniu na Hrubý vrch.  ...

Profil stúpania na Kamzík

Kopce profily 31-10-2014

Známe a relatívne rušné asfaltové stúpanie z centra mesta až takmer k vysielaču na Kamzíku, čo viac dodať...  ...

Profil stúpania Pekná cesta

Kopce profily 07-09-2014

Známe asfaltové stúpanie z Krasnian (Rače) na hrebeň Malých Karpát a Bratislavského lesoparku. Charakteristické je svojim veľmi strmými úsekmi. Touto cestou sa dostanete na sieť spevnených ciest v les...

Výsledky Časovky Ivana Červenku na Zošku…

výsledky 31-07-2022

Ďakujeme všetkým  za účasť. Rok 2022 dopadol nasledovne... Odkazy na fotogalérie sú na konci tejto výsledovej listiny.  

Propozície 2022 Časovky Ivana Červenku n…

Propozície 19-03-2022

  Po Dvoch rokoch pokračujeme! Amatérsky športový klub AŠK Sportreport Pezinok Vás pozýva na cestnú cyklistickú časovku do kopca určenú všetkým nadšencom cyklistiky, ktorí si trúfajú zdola...

Výsledky Časovky Ivana Červenku na Zošku…

výsledky 28-07-2019

Ďakujeme všetkým  pretekárom, že prišli na našu časovku si zmerať sily. Rok 2019 dopadol nasledovne... Odkazy na fotogalérie sú na konci tejto výsledovej listiny.   ...

next
prev

Banner new