S blížiacim sa termínom tretieho ročníka Telecom Cup 2008 sa vo mne hromadila nervozita. Predchádzajúce dva ročníky hokejového turnaja hrali 4 celky a teraz sme pribrali do turnaja ďalšieho mobilného operátora O2. Ich zástupca Peter striedavo šedivel a ožíval podľa toho, ako sa mu na turnaj sľúbili a neskôr odriekli účasť kolegovia. Nakoniec sa mu podarilo nejako ukecať aspoň 8 kolegov. A to som chcel, aby sa do turnaja zapojil aj team od Nokie. Keď o rok znovu zaváhajú, možno im posledné voľné miesto na turnaji uchmatne Sony-Ericsson. :-)

Turnaj 4 amatérskych hokejových teamov v Bratislave, ktorý sme tento rok zohrali, nepatril medzi ten vydarený, ale zase ani úplna hanba to tiež nebola.

Dňa 24.3.2007 sa hral druhý ročník hokejového turnaja telekomunikačných firiem Telecom Cup 2007 v Piešťanoch. Proti sebe nastúpili teamy T-Com, Siemens, Orange a T-Mobile. Hralo sa systémom každý s každým 2x20 minút čistého času a na čistotu hry a pravidlá dozerali dvaja rozhodcovia s časomierou.

So spoluhráčmi v HK Tornádo, sme sa koncom roka 2005 dohodli, že zorganizujeme firemný hokejový turnaj Telecom Cup. Problém bol len nájsť vhodný termín a zladiť ho s pracovnými povinnosťami väčšiny kolegov. Na prelome rokov 2005-2006 to nebolo vôbec možné zorganizovať. Nebol ani voľný ľad a ani pracovné povinnosti väčšiny kolegov niečo také neumožňovali. Až sme sa nakoniec dohodli na záver hokejovej sezóny, keď sa na všetkých štadiónoch uvoľnil dostatočný časový blok na zorganizovanie turnaja 4 firemných družstiev. Nazvali sme ho Telecom Cup 2006 a zúčastnili sa ho výlučne zamestnanci štyroch telekomunikačných firiem, teda T-Com, T-Mobile, Orange a Siemens. Výnimka platila iba na brankárskom poste.

Musel som sa pozrieť do starších reportiek, aby som sa uistil, či sme na niektorom turnaji dostali väčšiu nakladačku ako na turnaji Strojtos v Přerově.

Ono sa s tým vlastne dalo aj počítať. Už po miniturnaji v Piešťanoch sa trúsili reči o tom, že dostaneme výprask. Moje obavy narástli po tom, čo som sa dozvedel, že väčšina zúčastnených mužstiev hrá (moravskú) záhorácku či inú amatérsku ligu. Kde by sme už len my mohli na nich vyskakovať?

Dostali sme sa do skupiny, kde hrali okrem nás aj Old Boys a Everes Tršice. Prvý zápas sme hrali o 8 hodine s Old Boys teamom. Hral sa celkom slušný a férový zápas. Nikto z nás tuším nebol starší ako najmladší od súpera. :-)

Na ich prvý gól ešte dokázal náš tretí útok odpovedať. Zo skrumáže vyšiel víťazne Šulo. Naša radosť však netrvala dlho a o chvíľu to už bolo 5:1. Neskôr pridali ďalšie dva a bolo po zápase. Zdalo sa mi, že náš brankár, ktorého zohnal Martin bol nejaký neistý. Dostával góly, ktoré by sa pri troške skúseností dali kryť. S morálkou našej obrany to poriadne zacvičilo.

Pred blížiacim sa turnajom v Přerově nám Gabo vybavil dva priateľské zápasy v Piešťanoch.

Ešte pred tým, než sme išli hrať, som si bol obzrieť ľad a interiér piešťanského štadióna. Po návrate v šatni som chalanom zahlásil, že sa mi zdá ľad menší ako v Ružinove a aj bránky nejaké menšie. Takže by sme mali byť kondične na tom lepšie ako domáci. Gabo mi na otázku, či náhodou nebudeme hrať proti hráčom bez výstroje len s robošskými rukavicami z plátna. Uistil ma, že nie. :-)

Prvý zápas bol s domácimi. Nebola celkom pravda, že hrali s plnou výstrojou. Bol tam tuším jeden hráč s brmbolcovou čiapkou a obranca so šiltovkou rapersky natočenou nabok. :-) No sranda.
Menej srandovné bolo, keď sme už prehrávali 3:0. Hrali sme tak nepochopiteľne k...tsky, až som začal mať pocit, že nás Jozef tým svojim antihokejom definitívne nakazil. Na ten náš hokej sa jednoducho nedalo pozerať. Všetci sme sa ponúkali, nahrávky nula bodov, korčuľovanie nula bodov. Obaja Martinovia boli častejšie na zadku ako na nohách :-). Chýbal nám pokoj na hokejkách. Alebo sme boli tak premotivovaní až sme boli strémovaní. Všimol som si, že ich brankár je nižšej postavy, takže som sa pri každej príležitosti staval pred bránku tak, aby čo najmenej videl.

Neviem čím to je, ale kedysi sme takéto problémy s účasťou na amatérskych hokejových turnajoch nemali.

Doteraz si pamätám, ako sme boli pred prvým turnajom pred niekoľkými rokmi, nútení niektorým chalanom z partie povedať, že nás je veľa, že ich neberieme. Odvtedy je to z turnaja na turnaj čoraz biednejšie. Totálny extrém nastal minulý rok v auguste, keď išla na turnaj do Hradce len hŕstka chalanov. Ale za to sme si mohli aj sami, pretože sa to konalo počas dovoleniek.

Teraz to vyzeralo celkom nádejne. Termín rozumný, ani ďaleko to nebolo, tak čo? Nakoniec to v piatok vyzeralo náramne biedne nejakých 11 kusov vrátane brankára. Čo keď sa niekto zraní? 15-16 by bolo ideálnejšie.
Navyše nemám skoro nič natrénované, takže si nerobím veľké ilúzie o svojej hokejovej kondičke. Od začiatku sezóny som stál na ľade asi sedem krát a to je na nejaké väčšie výkony málo. Streľba nič moc a o korčuľovaní ani nehovoriac. Kašľať na to. Nejako bude.

Ako sme ne/obhájili minuloročné posledné 5 miesto
(a obhájili brankársky titul.)

Piatok - 22. 3. 2002
Upršaný a hnusný deň nás vítal pred odchodom na medzinárodný hokejový turnaj, ktorého dejisko sa oproti minulému roku, presunulo z Tábora do Jindřichovho Hradce. Chaos v prípravách na odchod pokračoval aj s určením času odchodu, hoci sme si ho ujasnili v stredu. Nejako sme sa teda zliezli o 5 pred štadiónom. Ako posledný prišiel klasický Notorik a po jeho príchode sme sa chytro podelili do áut a vyrazili smerom k hraniciam. Okolo Malaciek už začalo slnko pekne zapadať. Kochal som ako pako a tak to Keťo vzadu nafotil, aby mi urobil radosť. Po pravej strane diaľnice míňame vybúraný kamión v rigole. Ľahol si na pravý bok.
Pred hranicami som ešte potreboval natankovať a aktivovať roaming. Zbytok posádky si nakúpil na pumpe hovadiny aby mali čo jesť cestou.

Motto turnaja:
Hokej je krásný pořád, ženy podle toho, jak pijeme!

Už mesiac pred Vianocami sme vedeli, že pôjdeme na hokejový turnaj do Českej republiky, do mesta Uherské Hradište (alternatívne Zlín). Mali sme hrať s organizátorom turnaja SK (Sací Komando) Mladcová, ICE Bears a s policajtmi zo Zlína. Favoriti boli asi ICE Bears a od nás sa mohlo čakať čokoľvek. :-)
Trošku sme zmenili filozofiu zostavovania teamu a tento turnaj bude test, či je to správny smer. Ale o tom neskôr.

Najprv sme sa tam museli nejako dostať. Problém bol odvoz Martina z Trnavy lebo nemal ako ísť. Tak sme sa predbežne dohodli, že sa cestou z Blavy stavíme pre neho. Až v piatok poobede mi zavolal, že predsa len pôjde autom.
Aj tak sme išli nakoniec v sobotu ráno diaľnicou popri Trnave smerom na Trenčín, kde za Novým Mestom nad Váhom odbočíme na Uherské Hradište. Celé sa to ukázalo, ako zlá voľba. Na diaľnici v okolí Piešťan už bola cesta zaviata snehom a v jednom úzkom pruhu sa autá zoraďovali ako vláčik postupujúci sotva 60-80 km/h. Dokonca sme jedných nešťastníkov míňali, ako zišli z diaľnice do priekopy. Opatrnosť bola na mieste. V duchu som sa klepal nad prejazdnosťou cesty smerom na colnicu keď z tejto chabo upravovanej diaľnice zídeme. Nakoniec aj tak bolo. Cesta bola neodhrnutá a išli sme po poloujazdenom snehu pomaly na colnicu. Celý čas som sedel na zadnom sedadle a veľmi dobre cítil, ako zadná náprava "pláve" po snehu. Mal som, ako sa vraví "úzke srání". Konečne colnica a po chvíli pokračujeme ďalej. Na českej strane bola cesta upravovaná v rámci možností. Bolo to lepšie ako na slovenskej strane ale stále sme jazdili po snehu. Volá Filip a objasňujeme situáciu.

fAko to začalo?

Náš pokladník a spoluorganizátor Juro sa dohodol s istou partiou podobných bláznov ako sme my, že si vzájomne skrížime hokejky a tak porovnáme svoju výkonnosť. Stretnutie sme si dohodli na jeden sobotný večer a aby sa nám to aspoň tak ešte na druhý deň nejaký termín.

Sobota 17. 11. 2001

Ako to pokračovalo?

Tak sme sa teda s chalanmi dohodli na technických detailoch ohľadne dopravy, času, miesta stretnutia, odchod a podobné volovinky. Ešte som sa bál, že sa zase zopakuje scenár z Tábora a znovu mi bude zle od žalúdka. Nič také sa nekonalo a načas čakal pred starým zimákom. Nakoniec som sa dohodol, že pôjdem s Keťom v aute a zoberieme brankára Roba z Pétržky. O 20 minút už futašujeme von z mesta do Banskej Bystrice cez Nitru. 
trochu oplatilo tak ešte na druhý deň nejaký termín.