Horal 2001
- Napísal: Rasťo Trubač

Keď mi prišla mejlom pozvánka na tento maratón tak mi srdce poskočilo. Konečne maratón kde sa nekrútia kolečká ako veverička, Navyše lákadlo v podobe Kráľovej Holi.... tie výhľady a krásna príroda.. Asi na to pôjdem. Tak sa aj stalo. Nahovoril som partiu a vyrazili sme. Trasu som už mal dávno prečítanú, nahodenú v GPS a akurát ma trápilo či nebude moc teplo. Deň pred odchodom som sa rozhodol že nahodim namiesto semislikov dajake ine plášte, tak som nahodil svoje 5 rokov staré. Ešte stále zaberajú lepšie ako speedmaxy a mám v čerstvej pamäti ako som sa na Vezikuláku šmýkal. Jediná zrada mohla byť za mokra, vtedy moc nedržia stopu. Takže prišli sme do Svitu, zaregistrovali a ubytovali sme sa a zbehli na obligátne pivko s večerou. Nuž ale čo sa nestalo, zapršalo. Čo zapršalo, búrka bola, lejak a celú noc. Tak čo už, prinajhoršom nepôjdem.

Štart - 8:01 cca.. zo štadióna vychádzam na 3. pozícii... Hovorím si... Už to lepšie nebude. Svižne sme vybehli zo Svitu nejakou poľnou cestou sme dofrčali do Spišskej Teplice. A odtiaľ už do riadneho terénu. Prišlo prvé stúpanie, balík o 100 bajkeroch sa natiahol.


Keďže som to prežil, pokračujem ďalej.

Už dajako zídem do Telgártu a idem dedinou. Šli sme cez cigánsku osadu kde nas povzbudzovalo hádam 50 cigánčat. Hádam aj celé 2 rodiny ;-) Vďaka Rómom trocha pookrejem. Za dedinou cesta stúpa na štrkovej ceste. Nie som nadšený ale čo už.. na vrchu zas blato... Zatínam zuby a vchádzam do Šumiacu, dedinu pod Kráľovou hoľou. Občerstvovačka a treba ísť hore. V stúpaní mierne ožívam. Dlhé kilometre štrkovou cestou. Držím si tempo takých 7 - 9 a vidím ako sa proti mne občas rútia lepší bajkeri. Zrazu dakto ukazuje že treba ísť z cesty po modrej značke. Riadna strmina, kde každý tlačil.

Ale každá romantika raz skončí... Posledná fáza stúpania sa niesla v znamení úzkeho výmoľu v ktorom tiekol potok. Zasa som sa riadne premočil. Konečne Smrečinské sedlo. Dole sa šlo dákou pokosenou lúku a neskôr rozbitou lesnou cestou. Tu sa mi takmer rozpadla GPSka (zdravím výrobcu držiaka na bike), tak som zastavil a dával to dokopy. Vtedy ma dohnal Bobo, môj tieňový bajker na tejto štreke. Šli sme spolu dolu až sme prišli na asfalt. Konečne asfalt! Vykríkol Bobo. Skoro som spadol z biku. On pravoverný bajker a taký výrok..... Prší a my letíme cestou. Som zvedavý ako dlho. Vcelku dlho akurát že pred očami nám vyrástol strmý kopček za ktorým bola občertvovačka v Liptovskej Tepličke. Tam si mením baterky a pýtam sa domácich... koľko kopcov ste ešte na nás nachystali? Dostávam odpoveď: Ešte 22km (sedí) a 3 kopce (bolo ich tuším viac). Skoro mi GPSka vypadla. No nazdar.

Tak toto som ani vo sne netušil. Konečne som pocítil ako sa cítia motorkári na šesťdňovej. Potoky, blato, hmla.... KREJZI Presne to nazvali. Zaprisahal som sa že v takýchto podmienkach už v živote štartovať nebudem. Resumé? Za suchého a pekného počasia to musí byť fantastická trasa. Za týchto podmienok to bola tryzna. Je to možno na zamyslenie organizátorov či neurobia suché a mokré verzie maratónu. Škoda že okrem starostlivo a dobre označenej trate sa nedá vybrať aj počasie. Takže organizáciu hodnotím vysoko, mieru pudu sebazáchovy však Alťáci majú nizku;-)) Zároveň im týmto predkladám účtenku za brzdové gumičky 2 páry, Prevodník, reťaz a plášte do blata ;-))) A doporučujem cenu útechy pre tých čo nedokončili liečebný poukaz na blatový zábal ;-)))))
Ale nie.... Držím palce aj do ďaľších ročníkov a želám im veľa slniečka.