Svätojurský MTB maratón 2008
- Napísal: Robert Juhás
Musím si do debilníčka zapísať, že na začiatku sezóny si nemôžem na
biku nakladať to isté čo na konci v predošlej. Teda 100 km maratóny a
podobne. Zvlášť, ak jazdím na biku iba 6 mesiacov v roku. Neviem aká prozreteľnosť mi teda vnukla, že na 88 km trati Svätojurského maratónu zaručene zdochnem, nech sa chytro prehlásim na polovičnú trať. Podobne uvažoval aj Milan. V cieli sme si potom gratulovali, že to bolo jedno z mála rozumných rozhodnutí, čo sme v tom čase spravili. :-)))
Ale pekne poporiadku.
Na štarte krátkej trate vládol chaos, lebo organizátori riešili príjemné starosti s počtom účastníkov. Resp. so štartovými číslami. Mihi trímajúc špagátiky len čakal na to, že sa nejako dostane aj k číslu. Takto to dopadne, ked si bikeri nechávajú takéto veci na poslednú chvíľu a ani zdražené štartovné s nimi nepohne.
Nakoniec sa odštartovalo v rámci normy a už sme makali do prvého asfaltového stúpania. Trošku mi to pripomínalo môj prvý maratón Panda. Tiež tam štartovalo také veľké stádo bikerov a tiež v duchu "urrraaaa, takto sme tých boľševikov hnali. Párdon, fašistou."Mihi vystrelil dopredu jak guma, tak som ho začal stíhať, reku kam sa drbe, šak sme sa predsa dohodli, že ideme pohromade. Opáčil rovnakou mincou. Ale ja som neplánoval zdrhnúť.
Pred odbočením na lesnú cestu som teda nechal Mihiho ísť a počkal na Milana. Ten sa dopachtil asi o minútu a pokračovali sme spolu ďalej.
V lese už bolo blatíčko ale vďaka tomu, že sme boli v druhej vlne, tak nám to tí z dlhej trate vyjazdili. Jazdilo sa mi zatiaľ dobre. Nohy stíhali, pajšle tiež, tak no problémo. V zjazde po doline sme sa rozbehli po celkom dobrej a rýchlej lesnej ceste. Velice sa tam predbiehalo ale radšej som sa držal na uzde. Nemal som chuť sa kvôli nejakému blbovi vytrieskať v 50km/h.
Na chvíľu sme sa ocitli na asfaltke a znovu hore, potom dole a už len dlho dlho hore cez Krkavec. Stúpanie je také konštantné a vcelku prijateľné. Dá sa chytiť tempo a búšiť. Chvíľami sa mi vpredu ukazoval uniknuvší Mihi, ktorého som definitívne dobehol na prvej občerstvovačke. Dal som si červenú malinovku, banánik a vyrazili spolu ďalej. Kúsok dole a potom parádnym serpentínovým výjazdom hore na paralelnú zvážnicu. Tento výšľap sa mi páčil zo všetkého najviac. Treba však povedať, že to bol jeden z mála úsekov, ktorý som nepoznal. Inak to bola takmer identická kópia RCP maratónu ale opačným smerom, čo však rozhodne nebolo na škodu. :-)
Nasledovný postup po Štefánikovej magistrále už bola v podstate rutina. Pre bratislavských bikerov celkom určite. Ale na jednom úseku, kde sa bežne ide 30-35 km/h však hodil držku biker pred nami. Po pravej strane bol na zemi takmer neviditeľne zamaskovaný starý, hrdzavý plot z obory. Tak na tomto sa zdrúzgal a dobre si nabil držku. Dioptrické okuliare zlomené a na pravom oku dobre mastná podliatina. Zastavil som s MiHim a zisťovali, či mu treba s niečim pomôcť. Bol trochu v šoku, nadával ale bol pojazdný, nič zlomené. Odpratali sme s MiHim ten hrdzavý plot smerom k lesu, aby sa ešte niekto na tom zákernom mieste nevytrieskal. Potom sme pokračovali ďalej.
Mne táto krátka prestávka veľmi nesadla, lebo som stvrdol. Po Biely kríž som sa už trápil. Aj MiHi mi zdrhol. Začal som byť hladný. Normálne som sa začal tešiť do cieľa nie preto, aby som spravil čas ale aby som sa už konečne najedol. Nohy mi však prestávali pracovať. Srdce aj pajšle OK. Len nohy nepochopiteľne prestávali fungovať. Neskôr som zistil prečo.
Od Bieleho kríža je to v podstate stále zjazd až po druhú občerstvovačku, kde ma konečne dobehol Milan. Sťažoval sa, že všetko čo predbehne dole kopcom mu to rovnako vráti v stúpaní. :-) Napchal som sa hrozienkami a asi troma banánmi, zapil sladkým a opýtal sa Milana, či to tu komplet vyžereme alebo ideme ďalej. Všimol som si, že sa mi sedlo trošku pootočilo. Vyrovnal som ho, ale nevenoval tomu pozornosť. Mal som.
Počas dlhého výšľapu nás dobehol Diuso a aj Luciana. Tá si ani nevšimla, že na ňu pokrikujem. Asi mala odkrvenú hlavu alebo čo. :-) Ja som mal asi odkrvené nohy, lebo mi zdrhal Milan, aj ta baba z Trnavy. Diuso sa mi zozadu stažoval, že ho deprimuje moje výletné tempo. :-) On už nachytal na niektorých úsekoch svoju dávku kŕčov.
Na jednej jame som zistil, že mi sedlovka padla úplne na doraz dole. Ahááá, preto mi to prestalo ťahať. Neustále klesanie sedlovky malo za následok, že sa do efektívneho šľapania zapájalo čoraz menej cyklistických svalov. Diuso ma predbiehajúc pozdravil šťastným,
"Bobo, predbehol som ťáááá", niektorým stačí k šťastiu málo. :-)))Vybral som náradie a opravil som si to. Pomohlo to síce, ale do kopca sa mi ťažko zregenerovávalo, takže som len horko-ťažko dobiehal ostatných. Ale na miernych úsekoch to už boli mohutnejšie skoky. Takto som teda znovu všetkých dobehol a zrazu vidím, že Mihi tlačí na miernom kopčeku bike. Hneď na prvý pohľad som ho zhodnotil, že mu došlo palivo. No bodaj by nie, keď ho vytyčkoval na trikrát kamsi do potoka. Vliekol sa ako na poslednom ťažení. Tak mu treba, keby sa nehnal na vlastnú päsť dopredu a išiel s nami spolu na pohodu, tak by sa mu to nestalo. :-)
Ostávalo ešte posledný krváčik vyšliapať. Diusovi predo mnou som sa vyhrážal, aby okamžite nasadol a netlačil bike, inak ho odfotím a bude mať ako ostrieľaný biker hanbu na celú sezónu. :-) Potom to už išlo. Chytil som konečne slinu a po zvlnenom teréne rýchlo napredoval. Nemal som pred sebou nikoho, kto by ma brzdil takže ma vidina jedla v cieli magneticky priťahovala.
V záverečnom zjazde som ešte jedného bikera predbehol a nasledoval záverečný finiš. Postupne za mnou Diuso, Milan a zdechnutý MiHi. Neskôr sa dovalil aj Dušan. Po štyroch hodinách sa ukázal v cieli aj náš kolega Jaro, pre ktorého to bol prvý súťažný MTB maratón. Na "začátečníka svátečníka" slušný čas. "Jakože dobréé, kámo."
Trasa maratónu bola celkom dobrá. No bodaj by nebola, veď skoro polovicu z nej som mal na starosti ja na RCP maratóne. :-) Slušne zabezpečená aj označená. Povrch bol podľa mňa ideálny. Ani sa neprášilo a ani to nebol úplný humus, tak akurát. To si myslím, že je po niekoľkých výdatných dažďových prehánkach, prijateľný výsledok. Absorbčná schopnosť tejto oblasti je z tohto pohľadu veľmi dobrá. Pokiaľ sa tam samozrejme nezačnú preháňať ťažko naložené nakladiaky drevom, motorkári a podobne.
Teplota bola celkom fajn, aj keď sa k obedu výraznejšie ochladilo. Čo sa aj prejavilo búrkou po pretekoch. Preteky boli OK, aj keď si myslím, že toto je dosť náročný maratón takto na začiatok sezóny bez najazdeného objemu. Ale to už je náš problém. :-) S Milanom sme si vtedy vraveli, že sme dobre spravili, že sme sa prehlásili na krátku trať. Inak by naše biky alebo my skončili kdesi v potoku. :-)
Takže sumár je OK. Dobrá práca organizátori. Len tak ďalej. :-)