Netrpezlivo som sa tešil na Drásala, nech si s ním konečne vybavím minuloročný nevybavený účet. Odjazdený čas ma práve dvakrát nenadchol. Je pravda, že som nemal bike v poriadku a bolo dosť teplo. Kondička tiež nič moc. Ale aj tak.
Idem teda na druhý pokus. Problémy s bikom a kondičkou som už viac-menej vyriešil, ostáva len počasie, ktoré neovplyvním a ktoré môžu organizátori vybaviť.

V piatok poobede meškáme, stresujeme sa ale konečne makáme do Holešova. Na hraniciach pred Sudoměricami nám slovenský colník robí problémy. Asi ho vytočila Citrónová bezstarostná nálada. Berie papiere od auta a hrá sa na vysoko znepokojenú zložku štátu, teda orgánu. Už sme rozmýšľali, že žiadny Drásal nebude. Nervy si vydrásame už na hraniciach a zadarmo. Keď si colník Citróna dostatočne "vychutnal", vrátil doklady od auta tak sme rýchlo makali na českú stranu. Tam sme sa popýtali, čo máme urobiť s bikami, aby nám nerobili problémy pri návrate cez hranice. Aby to nebrali ako lopaty. Dobrosrdečný český colník, ktorý trošku pripomínal Michala Tučného, nám poradil, aby sme spísali na papier čestné prehlásenia o tom, že si vezieme biky na preteky a blablabla. Vybavené a ešte dodžubávame Citróna, že sa nechoval k slovenskému colnikovi dostatočne submisívne. :-)
Do Holešova sme prišli asi o pol deviatej. Svetla ešte dosť, odprezentovali sme sa, kukám do tašky, čo nám zabalili. Ty vole, dve tričká, to tu ešte nebolo. :-) Carbosnack, nejaké propagy, drásalovské bony. Strašne som sa tešil, že tam bude aj čelenka, ktorú som dostal minulý rok aj s fľašou. No nič, hádam bude nabudúce.

Author Extreme bike maratón - Duchonka 28.6.2003
Tak už do tretice sa chystám absolvovať Duchonku. Nejako som ju pôvodne ani nemal v pláne, predsa len, trať sa už ustálila na čosi pod 50 km, na dve kolá sa mi nechce ísť (resp. na to nemám) a terén už neprinesie žiadne prekvapenia, ale nakoniec možno aj kvoli vidine víťazstva v tombole celej Author série, pridal som sa k štartujúcim.

V sobotu ráno sa Tomáš , Citrón a ja nakladáme do Citronoveho Seatu Inca (inak úžasné auto, 4 biky plus batožina vnútri), berieme Boba z Rače a jucháme na diaľnicu. Na Duchonke je o pol ôsmej ešte všetko ospalé, máme kopec času sa nachystať, akurát skonštatujem, ako sa registrujeme, že už do nás páli nemilosrdné ranné slnko, ... hm... toto bude zase jeden horúci deň. Lenže trať je oproti FSM predsa len podstatne viac schovaná v lese, takže dnes jedno kolo by malo byť bezproblémové.

Parťáci ma usilovne lámu na dlhú trať, dokonca pri registrácii ma takmer znásilnia a prehlásia na dlhú, lenže ja mám na viackolové maratóny od Banskej Štiavnice jednoznačný názor a tak odolávam.

Ej veru, dlhé bolo rozhodovanie, či vôbec pôjdem na tieto preteky. Minuloročný úraz sa mi ani náhodou nechcelo zopakovať. Svoju časť viny som už nejako duševne rozjazdil, ale ak mám jazdiť medzi mamľasmi, čo neuhnú z trate alebo robia voloviny na trati, musím niečo vymyslieť. Na jazdu v špici štartového poľa, kde by som sa im vyhol, nemám výkonnosť ani kondičku, nech si mudrlanti hovoria čo chcú. Mám poctivé zamestnanie a nemôžem permanentne trénovať ako niekto. :-)
Tak som sa teda prihlásil do kategórie stovkárov. Štartujúcich je všehovšudy ledva 50 kusov, takže si zavadzať v žiadnom prípade nebudeme.

V sobotu ráno peckujeme v novej nádejnej zostave do Topoľčian. Citrón, ja, JM a Tomáš. Spoločne všetci lámeme JM, nech ide tiež medzi nás, stovkárov. Nech nie je lekvár, nech to zoberie ako tréning na Drásala, ktorý je už o týždeň, nech nie je smiešny, ťahať sa v takej krátkej trati. Že pôjdeme prvé kolečko spolu a budeme si robiť spoločnosť. Nič nezabralo, nedal si povedať. Mal som pravdu, je to lekvár. :-)
Na diaľnici som s hrôzou zistil, že som si doma zabudol Oscara s kompletným servisom, náhradnými dušami, foťákom, žrádlom, skrátka skoro so všetkým potrebným. No nič, Citrón vraví, že on má náhradnú dušu, takže ma zaistí. Fotiť nemusím tak čo. Traťovky si kúpim v obchode.
Ešte sme rozoberali jeden problém, kam dáme nový bike, ktorý vyhráme v tombole. :-) Vojde sa nám do auta?

alebo
"Ako som sa sprosto opálil"

Bolo to takto. Celý čas sa všetci tešili na tieto preteky a zároveň sa obávali predpovede počasia. Ochladenie, prehánky. Nálade nepridala ani lokálna búrka v Trenčianskom kraji, kde ľahli bahnom dve dediny. V piatok večer mi volá Rasťo, že on už je na mieste a že to vyzerá dobre.
"Ale čistí v cieli asi nebudeme" varovne dvíha prst v telefóne (dúfam, že nie ten prostredný :-).

Jacháme do Súľova, hádam to stihneme načas, aby sme sa stihli prezentnúť, zaplatiť zálohu za čip. Na prezentácii mraky ľudí. Našťastie je ten hadiaci sa rad na krátku 50 km trať. Ja s Citrónom ideme dlhú, takže sme vybavení prakticky okamžite. Polhodinu pred štartom sme obaja pripravení, vykakaní, oblečení s dobrou náladou a s očakávaním, čo na nás na trati pripravili. Predštartové chvíľky nám spríjemnil jeden šialenec, čo poskakoval na prednom aj zadnom kolese po aute a zaboha nevedel, ako sa dostane dole. :-).

MTB Fatransko-Strážovský maratón 7.6.2003
Fatransko-Strážovský maratón, respektíve jeho MTB časť bola tento rok po prvý raz presunutá do atraktívneho prostredia Súľovských skál. Na stránke organizátora spomínali okrem iného aj množstvo cykloturistických chodníčkov v okolí. Nuž ak toto vyjde, bude to paráda, povedal som si a prihlásil sa. V sobotu skoro ráno došiel ku mne Keťo a Citrón, ešte sme vyzdvihli Boba v Rači a vyrazili sme. Od rána bolo pekné a slnečné počasie, trochu s obavami sme sledovali ako za Piešťanami pribúda hmla, den predtým sa okolím Trenčína prehnala poriadna hrmavica, ktorá vytopila množstvo domov a narobila veľa škody. My sme sa len modlili aby mala "lokálny" charakter a viac na severe sme o nej nevedeli. Našťastie po príchode do Súľova nam organizátori potvrdili, že včera bola riadna búrka, ale až také škody nenarobila. Nuž uvidíme na trati.

5. ročník 7.6.2003 Súľov 52km
Hneď ako som obdržal pozvánku na tento maratón som ho zaradil do svojho kalendára. Dokonca som ho uprednostnil pre mojim obľúbeným cestným Trnavsko kopaničiarskym. A to pre atraktívnu polohu. Už som sa len bál o počasie ktoré ma skutočne vystrašilo. S kolegom Jozefom sme v piatok šli na Súľov a na diaľnici nás chytila poriadna búrka s ľadovcom že sme museli na diaľnici zastaviť. No tak toto by som nechcel zažiť na biku. 
Druhý deň sa počasie umúdrilo a tak našej "pracovno-bikerskej" partii už nezostávalo nič iné ako štartovať. Roman Kučera s novicom Jožinom Kubicom štartovali na \"detskej\" 28čke a ja som spolu s Jurajom Haluškom a Gabikou Podhorovou štartoval na "dospeláckej" 52jke. Na štarte už bol riadny hic a úvahy o včerajšom počasí tým pádom boli zažehnané. Na malom námestíčku sme sa tlačili na štartovnom koridore a čakali na štartovný výstrel, kým kúsok od nás \"strunkoval\" Spaceman s jeho neskutočnými kúskami.

Už dávno som nebol tak nervózny pred pretekmi ako teraz. Dal som si poskladať nový bike a čakalo sa už len na vidlu. Privezú, neprivezú? Znovu si budem musieť požičať sestrin bike? Na stokilometrovej trati to bude s jej bikom peklo. Nakoniec všetko dobre dopadlo a v piatok večer o 10 mám bike pripravený. Takže na preteky hneď s neodskúšaným, neskamaráteným bikom. No fasa. :-)
V sobotu ráno už jacháme s JK do Novej Dubnice. Dorazili sme v pohode a v rezerve. Odprezentovali sa a pýtam sa slečny na prezenčke, ako vyzerá trať, či je blato. Nech viem, akú si dám gumu. :-) Mám nahodené semislicky. Vraj je trať v pohode, akurát jeden úsek veľmi blatový. Asi viem, kde to bude. Na to netreba traktoráky. To sa nejako prežije. Ideme sa prezliecť do pracovného. Medzitým mi volá Citrón, že kde som. Dohodli sme si stretko až na štarte.
Na štarte sa stretávame a naraz vidím Luboša. Ty vole, nevravel si na Pande, že na Dubničák nejdeš? Pomyslím si. Asi ho tie bolesti v chrbte prešli. Ktovie. Alebo, žeby pomohli tie rehabilitačné cviky, čo som mu poslal? Tak sme pokecali čo a ako a pomaly sa pripravovali na štart. Prvýkrát sa na Dubničáku používa čipová technológia. Dokonca bez zálohy. Zaujímavé. Asi kvôli zaradeniu pretekov do Velo série. To zaručuje, že sa na pretekoch objavia cyklistickí mimozemšťania. Aspoň nám, amatérom sa to tak javí.

Po iné roky som oficiálne otváral svoju cyklosezónu práve na Pande. Lenže som ju predbehol minulotýždňovou akciou v ČR Šela maratónom. Aj tak sme sa vybrali s JM na túto, pomaly klasickú akciu na začiatku sezóny do Topolčianok. Prihlásili sme sa vopred na nete a tak nemuseli mať stresy s prezentáciou. V aute sme debatovali o počasí, či nebude mokro v lese po včerajšej búrke aj trošku o hokeji. Dorazili sme načas len tak tak. Utekali na prezenčku a ohlásiť sa. Prišiel nás pozrieť aj Rasťo C. Teraz však pomáha s organizáciou akcie, nebude pretekať. Rozprávali sme sa o včerajšej búrke. Chvalabohu za dážď, inak by sa prášilo ako na divokom západe. No len aby.

Je večer pred pretekom. S Ľubom sme práve dorazili do Zlatých Moraviec. Prespíme u Peťa, no ten je ešte niekde v Považskej Bystrici a tak nám nechal kľúče vo firme. Vrátnik o ničom nevie, tak sme sa rozhodli využiť čas na registráciu v 3km vzdialených Topolčiankach. Na štadióne sú rozložené asi tri stany, z ktorých jeden zdobí veľký plagát http://www.extremebike.sk/. Zvyšok osadenstva sleduje hokej, teda lepšie povedané nejaký zašumený signál z éteru, na ktorom sa dá horkoťažko rozoznať hráč, nieto puk. Registrácia prebieha bleskurýchle. Dostávam tašku plnú prospektov, tričko a lístok na guláš a pivo. Neviem prečo, ale som úplne pokojný a v pohode. Žiadna predsúťažná nervozita ani nič podobné. Až mi je divno. Začína sa blýskať. Po chvíli už leje a dokonca vypadáva elektrina. V Bratislave vraj pred chvíľou padali krúpy. No dúfajme, že to nevydrží do rána.

Budia ma slnečné lúče prepichujúce okennú tabuľu a mobil s nápisom na displeji: "Vstávat a cvičit!".

Tak a už je to tu zasa. Oficiálny začiatok série MTB maratónov. Takmer referenčný pretek. Tá istá trať. To isté počasie. Do prčic týmto Topolčiankárom to furt vychádza na jednotku, už to začína byť otravné!
Tentokrát s Bobom a rodinkou vyrážame znamým smerom. Včera v Bratislave poriadna búrka prerušila dlhé obdobie sucha. Aj keď by som sa nemal (ako biker) tešiť tomu dažďu, ale ja som juchal ako male deco. Naozaj to už bolo špatné, nielen polnohospodári nariekajú, že také sucho tu už dávno nebolo, ešte aj v lese sa na cestičkách práši ako niekde v púšti. No proste pár hodín dažďa vypije les ako nič a akurát sa bude lepšie dýchať. Nakoniec minulý rok deň pred pretekmi tiež pršalo a až na pár poriadne zablatených úsekov sa to dalo ísť v pohode.