Logo

Makado 2008

Hodnotenie používateľov: 5 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívne
 

ImageMyslím že nie je verejné tajomstvo, že som telom a dušou cestný cyklista. Mal som zopár sezón kedy som koketoval s MTB maratónmi ale hrubé gumy si ma nezískali. Až na jednu výnimku – občasná účasť na orientačných pretekoch a na najvyššom mieste tróni disciplína štýlu bike adventure, na základe ktorej sú organizované verejné orientačné preteky MAKADO.

Na túto akciu som bol ochotný prísť aj v nepriaznivejšom počasí. Nielen tým aké je to športové odvetvie ale najmä tým, s akým veľkým srdcom a oduševnením je organizované. Takže tam šťartujem rád. Dokonca aj počasiektoré nebolo priaznivé sa sklonilo pred týmto srdcom a tesne pred pretekmi sa zmenilo k pomerne priaznivému a aj keď sa dalo očakávať blato v teréne, nesmel som chýbať.

ImagePre tých neznalých o čo ide? Sú to preteky dvojíc v cykloorientácii. Za 3 (5) hodín tímy musia vyzbierať čo najviac kontrol ale nie počtom ale svojou bodovou hodnotou. Tá bola od 0 do 120 bodov podľa náročnosti nájdenia, dostupnosti terénu a vzdialenosti od cieľa. Kontroly boli klasické orienťácke bielo oranžové lampióny s raziacimi kliešťami a číselným označením. Toto označenie bolo aj na orienťáckej mape kde na veľkej A2 ploche v podobe krúžkov s číslami. Mapu kde sú podrobne vykreslené lesné cesty aj s prestupnosťou sme dostali pri registrácii ale ako boli obodované bodmi sme dostali až v momente štartu. Akonáhle sme dostali bodové lístky, najprv bolo treba zakresliť si hodnoty a vybrať stratégiu, ktoré kontroly pôjdeme vybať, lebo všetky by sme do časového limitu 3 hodiny nestihli. No a vyhráva ten čo zozbiera najviac bodov.

Do tímu som bol s Romanom Kučerom a nazvali sme sa poeticky „pupkoši“. Ako hovorí náš názov tímu, našou silno stránkou nebola rýchlosť na bicykli ale ak, tak skôr šikovnosť v naplánovaní a potom na amatérov aká taká schopnosť navigácie v teréne. Navyše Roman je podľa mňa najrýchlejší mtbo-čkár pri tlačení bicykla. Z našej partie sa zúčastnili ešte tímy Nepupkoši, Dezorienteering a AŠK Pezinok.

ImageZáklad úspechu sa tvoril hneď po rozdaní bodových lístkov. Bolo treba zvoliť optimálnu trasu vzhľadmon na vlastné schopnosti a bodovú žatvu. Tu sme sa s Romanom vzácne zhodli, poberieme čo sa dá v okruhu Jur, Biely kríž Rača. Akurát smer sme mali každý iný ale argumentoval som že radšej poďme do kopca na Biely kríž a zvyšok sa pôjde už ľahšie. Predsvedčil som Romana a už sme šli k bicyklom , založili mapy a vyrazili. V podstate medzi poslednými, ale pevne sme dúfali, že sme to dobre naplánovali. Nepupkoši sa ešte radili.....

1.       Kontrola – bod 24 nad parkoviskom pri lese na ceste na Biely kríž. Roman vyrazil a ja som sa ledva za ním dotiahol. Našťastie potom sa znormálnil a vegetným tempom sme prišli na parkovisko. Pred sebou sme videli Meda z AŠK ako ide strmšou variantou. Rovnako ako my. Na koci strminy sme ich prakticky dobehli ake vydali sa zlým smerom a Roman ma okríkol nech neblbnem. Poslúchol som a kontrolu sme mali.

2.       Kontrola – bod 23 - nad zjazdovkou. Od kontroly 24 sme šli dolu pohodlnejšou cestou a stretali sme asi 3 dvojice čo šli oproti. Zišli sme až k parkovisku a po asfaltke sme pomaly stúpali až k zjazdovke. Tam sme na Romanove odporúčanie sa vybrali hore zjazdovkou. Pre mňa to bola fuška tlačiť bike a Roman mi do kupca utiekol. Kým som vytači bike hore, Roman už našiel cestu a kontrolu. Bola to rýchlejšia cesta pre nás ako okľukou.

Image

3.       Kontrola – bod 25 – ľahká korisť, keď v stúpaní bolo treba kúsok odbočiť, veď aj mala máo bodov ale mali sme v pláne pobrať všetko po okruhu.

4.        Kontrola –bod 29 – tak orientačne ľahký bod ale výber trasy sme preferovali radšej okluku asfaltkou a potom pár sto metrov v teréne. Takže sme musel vybehnúť na biely kríž a pokračovať okolo Javorníkov cestou na Neštich a na yačiatku hlavného stúpania vpravo. Tých pár sto metrov bolo nenáročných vrstevnicovo ale riadne blato. Ešte dobre že sme šli po asfalte gro úseku. Nakoniec to bol hádam najúnavnejší úsek a určite najšpinavší. A mali sme skoro polku času za sebou. Ale odtiaľto som si už veril a ak nespravíme mapovaciu chybu, cítil som že to bola dobrá voľba.

5.       Kontrola – bod 30 – Prečo dobrá voľba? To najťažšie za sebou a pred nami na malom úseku pekná kôpka kontrol a bodov. A to všetko v postupnom klesaní. Navyše túto asfaltku poznám dôverne, ak som tadiaľto nešiel 100x tak ani raz. Takže každú obdočku do terénu mám v hlave. Tak som odteraz vždy zbehol dolu k spravnej odbočke a čakal Romana ktorý kontrolne mapoval či náhodou nespravím fatálnu chybu. Tá neprišla. 30 sme zobreli až 3. Odbočkou do terénu keďže asfalt je dnes omnoho rýchlejší. Presne v polke časového limitu.

Image

6.       Kontrola – 35 – Jasné, vrátiť sa na asfaltku a prvou odbočkou vľavo za asfaltovou odbočkou do Limbachu treba vojsť do lesa. A odtiaľ klesákom dolu.Tuším sme tam boli rýchlejšie než kým tento bod píšem. Teraz aj Roman cíti že sme lepší ako vlani a tak nenápadne pridáva do pedálov.

7.       Kontrola – 32 pri mostíkoch nad Neštichom – Opäť správna a jasná voľba – od 35 cez les nenápadnou cestou po zvážnici. Potom asfaltkou dolu, na ostrej zákrute vľavo odbočiť na hradisko prekonať na asfaltke dva menšie vrcholy a zísť do Neštichu k doskočisku. Tu nastala dilema. Roman navrhol krížom po doskočisku, ja radšej na bikocho okľukou okolo potoka. Ideme po mojom. Náhodou krásny úsek v protismere pre bike. Keď sme opäť boli na doskočisku ale o 50m vyššie, ja som dokončil traverz ku kontrole a Roman si to švihol horom kolmo. Vyhral, bol tam skôr Tak sme oynačili kontrolu, dali cikpauyu, najedli sa a vzrayili sme na ďalší bod.

8.       Kontrola – 33 – úsek s najkrajšou orientáciou. Cítili sme sa ako skutoční orienťáci. Každých pár desiatok metrov kontrola pozície, samá zákruta odbočka. Z chuti sme si zamapovali a toto prehlasujem za orienťácky najkrajší úsek. A boli sme bezchybní. A to sme si hovorili že keď ho do 15min nenájdeme má smolu chlapec.... Posledná odbočka ku kontrole riadne zašitá ale kontrola bola naša. Teraz sme už vedeli, že tento ročník bude patriť k tým za ktoré sa hambiť nebudeme.

Image

9.       Kontrola – 34 – 120bodov a posledná kontrola v pláne. V podstate stačilo zozjazdovať dolu k hlavnej ceste. Zjazd som si vychutnal natoľko že som za sebou „zanechal“ Romana za sebou a pár desiatok sekúnd. No nemohol som si to nevychutnať. To sme už boli vo vinohradoch. Tak tam sa ozaj nemôžem stratiť keďže pochádzam z vinohradníckej a vinárskej rodiny. Akurát že prišla na mňa drobná kríza a tak Roman šiel neohrozene predo mňou. Nemusím dodávať že správne. Najvyššie cenená kontrola bola naša. Aj sme sa pri nej vyfotili.

 

Finále – Zozberali sme to v predstihu. Tak sme sa pomali vydali do Rače cez vinohrady. Oproti šli kolegovci AŠK - pokecali sme a pokjným tempom sme sa presúvali do Rače. Fúkal dosť silný bočak a ja som sa ešte hral s mapou reku či ešte niečo nezobrať. To skôr mi skoro vietor zobral mapu. Ešte sme si prebrali na električkovej zastávke možnosť výberu bodu 13 ale popravde už sa nám nechcelo. Museli by sme poriadne pridať. A napokon boli sme spokojní sami so sebou. Vybrali sme riadnu porciu bodov, plánovanie vyšlo skvele keďže na takom malom úseku nebolo okrem Marianky nikde toľko bodov a na záhorie pupkoši mohli hneď zabudnúť. To je na horské blchy.... V teréne sme šli bezchybne a na naše tempo si dovolím tvrdiť že aj optimálnymi cestami, tak spokojní sme prišli do cieľa 15 min. Pred limitom. Ešte sme si stihli aj umyť biky kým oficiálny limit vypršal.   

Takže nám už len zostávalo čakať na výsledky a ostatných, pokecať si, dať si vareného vína.... skrátka tú pohodovú stránku mince pretekov. Ešte som stihol neplánovane opraviť výsledky keďže v prvom nástrele medzivýsledkov sme mali dáko málo bodov a čuduj sa svete – v kategórii sme nenašli premožiteľa. To Roman hneď volal domov nech mu donesú slávnostný dres... Nás ešte pri duši hrialo aj celkové umiestnenie a hlavne vnútorný pocit s perfektne vydarených pretekov.

ImageA to nielen kvôli nášmu výkonu. K nemu nás poháňali naši súperi, ale aj naši parťáci Nepupkoši (Ivan Červenka a Marian Mališ) ktorým sme ukázali že aj pupky vedia bicyklovať, ako aj ďalší parťáci AŠK Pezinok (s precedom klubu a najťažším orienťákom Medom), či Dezorientíringom s naším precedom cyklooddýlu ktorým sme v celkovom poradí dýchali na chrbát. A v neposledno rade vďaka aj pani Královej, VAZke, či mapárovi Tomášovi za to že sme sa na ich akcii mohli blysnúť (zlatom)

 

Roman a Rasťo

http://picasaweb.google.com/rasto.trubac/2008_10_04_makado

http://picasaweb.google.com/roman.kucera/2008_1004_makado

 

O rok opäť....

sportreport.sk