Logo

MTBO Bratislava Koliba 1.5.2003

Pripravujem saFurt som tŕpol, či mi stihne Luboš poskladať nový bike. Ej veru, nestihol. Tak som si požičal bike od sestry. Okrem toho, že mi je malý, má aj páčkové radenie čo je pre mňa ortodoxného gripšifťáka strašný problém. :-) Už len aby som sa prihlásil do nejakej babskej kategórie. :-)

Ráno mi poslal Dušan V. esemesku, či pôjdeme do centra pretekov spolu. Prekvapila ma jeho aktivita ale nedbám, tak sme išli. Chcel som ísť po trati, kade viedla jarná časovka RCP. Takto spolovičky mi to pripadalo celkom fajn. Tvrdý začiatok a koniec, inak pohoda. Tak sme teda spoločne dorazili a trošku ma prekvapila hojná účasť účastníkov. Pozvítali sme sa samí starí známi na otvorení cyklosezóny. Rasťo spolu so mnou ochotne dávame rozumy Dušanovi, ako to celé funguje. Nakoniec sme ho presvedčili, aby sa predsa len prihlásil na preteky.

Ja som sa prihlásil už dávno, takže som si išiel iba pre číslo a zaplatiť štartovné. Už mi chceli prideliť 13 čo som rázne odmietol. Ešte k tomu na čiernom podklade. No určite. :-) Štart mám celkom skoro. Iba 9 minút po odštartovaní pretekov. Taký Rasťo zhnije, až príde jeho čas, čo je síce tiež pravda, ale teraz sa bude hodne dlho nudiť.

Puco ako prvý štartujúci vraví, že v profi pretekoch je nevýhoda štartovať prvý. Lebo nikto nie je pred ním, kto by ho motivoval dupať do pedálov. Najlepšie je to niekde v strede. Nakoniec to zaklincoval, že v takýchto pretekoch je to aj tak jedno, lebo o nič nejde. :-)) Tak si teda odfrčal a ja sa tiež chystám. Predo mnou ide ešte Lunatic. Potom už ja. Juchúúú.

Tomáš1. Kontrola je postavena na jasnom mieste. Lenže ja mam problém sa zorientovať. Až keď som prešiel popod vedenie vysokého napätia tak som pochopil, že idem blbě. Hodně blbě. Skúšam sa dostať o úroveň nižšie ale darí sa mi akurát tak pekne poblúdiť. Ešte chvíľu jazdím, spomaľujem, spomaľujem, analyzujem podľa mapy, kde asi som, Vraciam sa nazad a vyzerá to, že som sa asi našiel. Skúsim odbočiť vpravo a potom vľavo. Keď to tam nebude, tak som v onej.
Tfujha, trafil som aj keď netuším poriadne, ako som sa tam dostal a nemám z toho dobrý pocit. Asi preto sa ani v ďalšom postupe nevyznamenávam. Dvojka je na mieste kdesi pri sanatóriu. Viem kade tam pojdem ale zaboha neviem nájsť nejakú šikovnú cestičku ako sa na ten ťah dostanem.
2. No fasa, totálne pomrvený postup. Dúfam, že tá mapa bola v tých miestach dobrá, lebo som to jaksi nepoznal podľa mapy kade som išiel dole. Dostávam a na žltú turistickú značku a rozjasní sa mi v hlave kde som. Ja som ale drbo. Zhučal som do hlbokej doliny a teraz tlačím bike v nešlapateľnom stupáku hore. Potom stočím kormán doprava a už sa pomaly dostávam na Štefánikovú magistrálu. Idem po nej, ako najdlhšie sa po nej dá rýchlo ísť a potom stáčam doľava na obchvat. Celkom rýchlo sa blížim k 2 kontrole. Dole doľava a hore tlačiaca pretekárka signalizuje, že som odbočil dobre. Orážam a utekám nazad hore. Dobehol som ju ešte pred odbočením. Pokračujem teda ďalej a lúštim, kde to môže byť tá trojka. Jaksi to vyzerá blbo nakreslené. Jednu zákrutu identifikujem ale kde je tá prvá? V tých miestach je len taká divná krivá čiara. Na dosť ostrú zákrutu ktorá je v tých miestach to ani náhodou nevyzerá.
3. Oproti ide Lunatic a vidím, že je tiež nejaký domotaný. Len prefičím, lebo tuším, kde bude treba odbočovať. Na ceste, ktorá by mala viesť ku kontrole zastavujem, aby som sa uistil, či je to naozaj ono. Lunetic dobieha a tiež nechápe, kde je. Ja tiež hundrem ale idem dole. Prichádzam na kontrolu pred ním, lebo sa nejako šmudlá na tom ťažkom zjazde ktorý mimochodom vybral on. Ja som chcel ísť rovno. Tak mi treba, nechal som sa strhnúť. :-) Tak teda orážam a ťahám hore.
4. Vraciam sa na červenú a poďho čo najrýchlejšie k vojakom. Je to rýchly ťah ako sviňa. Rýchlosť pod 30 neklesá. Našťastie skoro žiadni turisti takže vôbec nemusím brzdiť. Dorážam na 4 a nevidím razítkovač. Len samé špagáty a jaksi to nemôžem nájsť. Potom ma napadne, že tu je to také viac frekventované, možno sa na to ktosi ulakomil a ukradol to. Pohľadám na zemi papieriky s číslom kontroly, pchám do kapsy a makám znovu nazad.
5. Už keď vidím kde tá 5 kontrola je a kde je umiestnená, čakám chyták. Aj minulý rok tam bola kdesi umiestnená kontrola. Dvojnásobná pozornosť sa vyplatila a stihol som zabrzdiť včas pred odbočením. Tu to našťastie poznám, takže od 2 kontroly sa presúvam vo fakt diabolskom tempe. :-) Som zvedavý, či mi Maťo Pilka znovu napíše svoj postup, nech je jasné, ako jazdia profíci. :-) Makám teda na 6.
6. Osvedčená Štefániková magistrála. Pre niekoho možno prekvapujúci postup ale celý som ho prešiel po červenej až pod Kamzík. Obchvaty sú možno menej namáhavé ale je to predsa len úzka cestička a ak tam bude čo len jeden turista alebo biker, rýchlo postrácam energiu na brzdení a pridávaní. Nakoniec sa mi výber červenej vyplatil. Išlo to naozaj rýchlo. Horšie to bolo s kontrolou. Bola umiestnená z môjho pohľadu za vežou a ešte k tomu na miestach, kde som v živote nebol. Takže napľuť do rúk a ideme na to. Rozhodol som sa pre postup po lesnej ceste z južnej strany veže. Z parkoviska vedie hore po stráni lesná cestička. Jednokoľajka. Ako tak idem, neustále mapujem, či idem dobre. Naraz len vidím pred sebou chodník, čo križuje moju trasu. Kuknem do mapy, kua kde to som. Žiadny chodník tu nevidím zakreslený. Skúsim pokračovať ďalej. No nejaký prudký ohyb tu vidím ale nejako sa mi to nepozdáva. Aj tu je nejaký chodník dole? Kde to doprr...le som? Nadávam a vraciam sa na chodník, ktorý som križoval. Skúsim ísť po ňom dole. Ak sa ním dostanem na asfaltku, tak sa s časom môžem pekne rozlúčiť. Jednu blbú kontrolu ešte hádam nejako dokážem dohnať v rozumnom čase ale teraz som mapovaním a pobehovaním postrácal kopec času. Deprimovaný idem teda dole a dostávam sa na asfaltku. Ešte tak zistiť, na ktorom mieste. Keďže z mapy sa to vyčítať rozhodne nedalo. Odbočím doprava v smere, kde je tá 6 kontrola. Nejaká odbočka doprava na poľnú cestu. Zase mam dojem nepresnosti. Potrebujem nutne jednu tutovku aby som nabetón vedel, kde som. Okolo ide jeden pretekár a tak sa zavesím na neho. Už mi je to jedno. Naozaj, doviedol ma na tú šestku.
vrrrrm7. Šestku mám orazenú a podľa toho kde je 7 a kde som sa motal na začiatku, tak som presvedčený, že teraz už blúdiť nebudem. Zhučal som po Somárskej lúke dole a behom chvíľky som dorazil kam bolo treba. Na malej križovatke stretávam zúfalého Rasťa, ktorý je evidentne v koncoch a ani netuší, kde je. Ukazujem mu malíčkom na mape kde je. Tuším sa mu rozjasnilo v hlave a ja pokračujem. Orážam sedmičku a už len po trase RCP časovky beriem poslednú kontrolu cestou.
8. Osmičku mám a zostáva cieľ. Zašpurtoval som čo sa dalo, nech už nejako dôjdem.

V cieli čaká unudený Dušan a vraví mi, že som si naložil dobrú štreku. Tak veru. Dal som si do tela. :-) Potom sme ešte spoločne čakali na Rasťa kedy konečne dorazí. Jeden aj druhý. Skôr prišiel klubový Rasťo ale zato druhý sa kdesi motal. Evidentne mu ten chýbajúci mapník na pohode nepridal. Čo mám hovoriť ja? S požičaným bikom? Furt som sa s tým učil prehadzovať. Tomáš vyzeral po dojazde do cieľa celkom spokojný. Pozná to tu, tak nemal problém. Dušan vraví, že bol za 40 minút s jazdou hotový. Tiež bol šoknutý, ako rýchlo to celé prebehlo. Zato Rasťa niet a niet. Kde toľko trčí? Nakoniec sa doštrachal a veru, má toho dosť. Hneď po dojazde do centra si ide kúpiť mapník. Človek sa učí na svojich chybách.

Vo svojej kategórii som skončil ôsmy s časom, ktorý by mohol byť lepší, keby sa dalo na mapu viac spoľahnúť. Zatiaľ najslabšia, čo som tu v karpatoch jazdil. Škoda. Možno za to môže čoraz rýchlejšie tempo života tohto okolia, ktoré sa vzrastajúcou frekvenciou turistov, piknikárov, neustále mení. Mám dojem, že organizovať cyklopreteky na takom exponovanom mieste akým koliba nesporne je, je hlavne v týchto pohnutých časoch s ochranármi a blbcami, nevhodné. Dokonca aj samotný Kačín, ktorý bude dejiskom MTBO pretekov už o dva dni. No veď uvidzííme.



Aby to bolo nielen o tejto akcii všetko, pripájam aj pár mailov, co som si vymenil s Pucom. Puco mi po prečítaní (MTBO akcie 4.5.2003) na Kačíne totiž napísal čosi o cykloorientácii a tak vôbec..... možno si tam niekto nájde nejaké užitočné info.
Ahoj Sergej.
Len mala poznamocka k Tvojmu clanku o poslednych pretekoch v OC: (4.5.2003)
Podstatou tohto druhu sportovej orientacie (a ani tych ostatnych) nie je \"hladat\" kontrolne stanovistia. Rozhodujuci je vyber postupov!
Cize jedine spravne je, ak o umiestneni pretekarov rozhoduje to, kto ako rychlo dokazal vybrat optimalny postup a ako rychlo a bezchybne ho realizoval. Ak sikovneho, mysliaceho a rychleho pretekara zastavi nevhodne umiestnene kontrolne stanoviste, ktoreho hladanim pretekar strati minuty, je to na infarkt. V orientacnej cyklistike a v lyziarskom OB nema pretekar k dispozicii opis kontrolnych stanovist, cize umiestnenie navestia KS musi byt jasne citalne z mapy.
Aby som vsak uspokojil aj Tvoj hlad po hladani KS, v niektorych krajinach (ale naozaj uz iba vynimocne) su este odnoze tohto sportu s pravidlami podobnymi OB: pretekar ma opis KS a dokonca sa moze do 200 m vzdialit od bicykla. Taketo preteky som jazdil 2x v Rakusku. Capol som bicykel na cesticku a odbehol do lesa orazit jamu. Len som vzdy trpol, ci este bicykel najdem na odlozenom mieste, alebo ci sa nebodaj nestratim tak, ze miesto s odlozenym bicyklom nenajdem...

Zaujimava poznamka.
Hladat a vyberat su dva neoddelitelne pojmy. V pripade VYBERAT optimalny postup je zrejme, ze pretekar samotny teren a aj cesty pozna tak, ze uz z pohladu na mapu vie, ako sa tam dostane a ani nepotrebuje pozerat do mapy. V pripade ak to nepozna, musi hladat a porovnavat na zaklade toho, co vidi na mape a co vidi v reale. To je v podstate HLADANIE na trosku vyssej urovni. Nevies kde to je, ale mas navod, ako sa tam dostanes. Ak mapa nekoresponduje s realom, tazko sa moze pretekar zmysluplne orientovat v neznamom terene podla mapy. Ziskavaju len ti, co to poznaju spamati. Bohuzial, na tomto som stroskotal vo stvrtok na tejto akcii na kolibe. Nasiel som kopec nepresnosti na mape. Dufam, ze ma VAZkari za to nezabiju. :-)))
(mohli by, aspoň budem mať konečne pokoj) :-)

ČakanieTrosku o orientacnych sportoch:
Sportova orientacia je druh sportu, v ktorom pretekar v neznamom!!!! terene absolvuje trat s urcitym poctom kontrolnych stanovist (vacsinou v stanovenom poradi), ktore ma zakreslene v mape, pricom si cestu medzi nimi vybera sam podla vlastneho uvazenia. Ako pomocku moze pouzivat buzolu a hodinky (tiez sporttester, cyklocomputer). O poradi v cieli rozhoduje dosiahnuty cas. Pretekar, ktory nema zaznamenany prechod vsetkymi kontrolnymi stanovistami na svojej trati je diskvalifikovany.
Ty sa pohybujes v terene, ktory Ti je v okoli BA doverne znamy a casto sa spoliehas na to, ze tu to poznas. Ja nie som z BA, pre mna je skoro vsetko neznamy priestor. Pretekar ma mapu, ktora mu sluzi na to, aby vedel posudit, co ho vlastne na najblizsom useku predpokladaneho postupu caka. Ja sa venujem orientacnemu behu 25 rokov a stale to neviem...
Po prvom kontakte s terenom okamzite sa snazi ujasnit si, akym pohladom sa asi dival mapar a urobi si obraz. Ak zisti urcite nepresnosti, snazi sa s tymto faktom vyrovnat aj v dalsich situaciach a vlastne kazdou dalsou minutou ma jasnejsie a jasnejsie v tom, co vlastne od mapy a terenu moze ocakavat.
Vazkarsku mapu i farmaceuticku povazujem sa skvele maparske dielka. Vazkarsku vsak hodnotim o cosi lepsie, na farmaceutickej je citit, ze je urobena pohladom orientacneho bezca. Niekolko chybajucich cesticiek a objektov su zanedbatelne fakty. (Este si nebol na pretekoch v okoli Kosic, taka Jahodna by Ta vyskolila, rucicky aj nozicky by si maparom z Vazky za ich mapu bozkaval, este aj pusu na celo dal a pokorne sa uklanal do konca zivota, ze si si dovolil mat vyhrady...)
Ja som si nevsimol nic, co by mi stazilo orientaciu. Jazdim pomalsie ako makaci, no pri konzultaciach zasnem, co vsetko si vsimli. Ja naozaj vidim dost malo a dost malo si vsimam. Snazim sa spolahnut iba na vyrazne veci a zapamatat si ich. Vela situacii, linni a objektov si nedokazem zapamatat. Ale pokial su jednoduche postupy, aj 3 dopredu. Neda sa to len tak lahko naucit, su to roky skusenosti a aj memorovanie mapy treba trenovat.
Dolezite odporucanie: Najistejsia orientacia je podla situacii, ktore je pretekar schopny vidiet vo svojom zornom poli. Vsetko co je skoro kolmo vlavo a vpravo, bicyklista v urcitej rychlosti nema sancu zbadat! Ver tomu, ze pretekar specialista by hravo porazil solidneho domaceho nadsenca spoliehajuceho sa na znalost terenu!
Podmienka: Trat nesmie stavat nadsenec, doverne poznajuci teren. Ak to tak nie je, taky stavitel ma presne ten isty pohlad ako znaly pretekar. Chce ho zaviest do jemu sa paciacich pasazi, o ktore mozno neznalec ani okom nezavadi. Aj o tom je tento sport. Urcite este vela tazkych no i stupidne lahkych trati absolvujem na pretekoch. Aj v tom je umenie pretekara, aby bol pripraveny na akukolvek eventualitu. Ti najlepsie pripraveni nemaju problem pri ziadnom charaktere pretekov, ci uz na rychlost, ci uz na orientaciu, ci uz na huzevnatost.
Orientacni sportovci sa nerodia s talentom v plienke. Orientaci si svoje schopnosti musia tvrdo vypestovat. Technika orientacie sa da naucit, no neda sa to za rok ani za dva. A mnohi sa to nedokazu naucit po cely zivot (a umieraju ako orientacni analfabeti, ale s pozitivnym vztahom k sportovej orientacii).
Puco
PS: Hladat vhodny postup v mape a hladat samotne kontrolne stanoviste v terene nie je ani zdaleka to iste...

Trosku by som nesuhlasil, ze teren v okoli BA "doverne" poznam. Polovicu az 2/3 z toho, co bolo v nedelu som nepoznal a v tych miestach som v zivote nebol. Uz len preto, lebo nebyvam v Zahorskej B.
Ze si si nic nepodstatne na VAZkarskej mape nevsimol moze byt sposobene aj tym, ze si jednoducho zvolil iny postup a tam bolo vsetko v poriadku. Vies, v neznamom terene ma akakolvek nepresnost vyvedie z istoty kde som, ze to co vidim v reale, akosi nesuhlasi s tym, co je na mape. Mas vsak pravdu v tom, ze pokial clovek neodjazdi vyrazne doprasene mapy, tak si nemoze vazit to, co ma, pretoze nema s cim porovnavat. Taka Jahodna je teraz po tvojom uisteni pre mna zarucene neatraktivna. :-)
sportreport.sk