Senec Sprint Triathlon 2009

október 27, 2012
máj 23, 2009
Napísal: Roman Rybanský
Published in Triatlon

Senecký triathlon už tradične otvára triatlonovú sezónu a dá sa povedať, že športové leto. Tento rok nás o tom zase presvedčil. Pieklo pekne, aj keď pofukoval vietor. Voda nesklamala, bola mokrá ako obyčajne, ale hlavne celkom teplá (21 st.) a tak sme neoprény mohli nechať pekne v skrini. Pre mňa je tento šport hlavne o plávaní, ktoré neustále musím zlepšovať, lebo som pôvodným povolaním bežec a to má ďaleko od plávania. V tomto prípade je to presne 20 km, teda malo by byť, ale mne ten tacháč nameral zase 21.6km. To bude asi tým bočným vetrom :-) Tento rok sa zmenil organizátor a poňali to velkolepo. Okrem Saifu-moderátora, pozvali aj celú slovenskú a českú triatlonovú špičku. V dejisku pretekov na južnej strane Slnečných jazier robili riadny humbuk. Nečudo, že sa prišla pozrieť kopa divákov. Dokonca ho uprednostnili pred sladkým vylihovaním a kúpaním v teplej vodičke. Ani sa im nečudujem. Hluk tam bol taký veľký, že by nebolo počuť ani výstrel štartovej pištole. Radšej to odmávali a Saifa odpočítal. Celkom mu to išlo. Škoda len, že si to najprv skúšal na divákoch pre tlieskanie. Niektorí nabudení pretekári veru už aj do vody šli.

Ale, aby som sa nepredbiehal. Začnem po poriadku. Plávanie som trénoval celý rok! Pozornému čitateľovi iste neunikne moje plavecké umiestnenie :-) Tak sa zatiaľ nesmejte, lebo idem na to metodicky postupne a venoval som sa hlavne zlepšeniu štýlu. Viem, že za to sa body nedávajú, no v plávaní sa štýl na rýchlosti určite odzrkadlí. Biku som veľa nedal zabrať, šanoval som zadný plášť, ktorý je už úplne hranatý. Aj tak som ho na treningových 140 km pichol. Behal som značne, ako sa na bežca patrí, ale hlavne na bostonský maratón v apríli. Potom som bežecky relaxoval.

Rozcvičku som si dal klasickú - bike, beh, plávanie. Časovo mi to všetko pekne vychádzalo. Nedal som sa znervózniť ani zrýchleným príchodom na preteky, ani Saifovými rečami a hlasitou hudbou. Pred štartom sa treba sústrediť na rozcvičku a uloženiu všetkých artefaktov do depa. Tentokrát mal každý svoje miestečko aj škatulu v depe, tak nebolo treba hľadať to správne miesto. Každého pretekára osobitne predstavili a to pekne po poradí. Mne pridelili št. č. 71, mysliac si, že aj tak dopadnem ako veterán amatér, veď mne podobných tam bolo iba 15, z toho jedna žena, ktorá sa musela zaradiť k nám do kategórie, aby ju vôbec mohli odmerať. Stúpali sme na štart ako králi po koberci, aký to komfort!, no nebol červený, ale modrý, lebo to už by veru celebrity neprežili a sťažnostiam by organizátori, len ťažko čelili. Na štartovnej čiare mal každý svoj štvorec, skrátka dokonalosť blížiaca sa nemeckej. Žiadne také, že hlúčik pretekárov a hop do vody a kto nepočul, tak má smolu.

Countdown a šup do vody. Stopky som stlačiť nezabudol. Žiadne kopance, každý má svoju pomyslenú dráhu. Zatiaľ aj dosť vzduchu, tak sa bilaterálne vytáčam, myslím na nádych. Vo vode nič okrem rastlín nevidno, tak musím občas vykuknúť, či mám ten správny smer. Zatiaľ aj pozíciu. Predo mnou zopár pretekárov vpredu. Plávam v hlavnom balíku, aj keď vlnu mi nikto nerobí. Nevadí aspoň nie je stres. Postupne už aj dych dochádza, tak dýcham na istotou - unitárne. Teraz som zase preplňovaný vzduchom ako Turbo Diesel. Nevadí, hlavne, aby som sa neutopil. Pláva sa mi dobre, v pohode. Nohy pracujú nezávisle, moc ich ani necítim, sústreďujem sa na záber rúk. Za prvou bójkou ma niekto opaľuje. Asi mu zavadziam v dráhe. Pomaly to odsýpa k druhej, ale zase nie tak nudne.

Stále mám kontakt s ostatnými. Druhá bójka, režem ju pekne krajom. Voda je opäť plytká, treba vytýčiť správny smer, aby som neskončil na plytčine na brehu. Vôbec netuším, kde v poli pretekárov sa nachádzam. Nevadí, hlavne, že ukladám ruky do vody. Po pravej strane ma nejakí obiehajú. Ani som nevedel, že som taký dobrý, že ešte boli aj za mnou. Plávam svoje tempo. Sústreďujem sa na doplávanie k poslednej bójke a potom už som za vodou. Už je tu, stáčam sa doľava, o okamih sa dno nebezpečne priblíži tak sa staviam na nohy. Bežať sa ešte nedá, tak sa ešte raz hodím a už sa brodím von. Pozerám na stopky, no pokojne merajú iba svetový čas, len nie môj. Tak som plával iba tak pre radosť. Približne štvrť hodinky:-) Na kobercovom výbehu ma povzbudzuje Silvia a spol. Po ceste dávam dolu čiapku a okuliare. Tretry nechcú ísť na mokré nohy. Prilbu som nezabudol. Odvesujem bike. Bežím vedľa neho a za čiarou môžem nasadnúť.

Po ceste dopínam tretry a spúšťam stopky aspoň teraz a aby som videl aj rýchlosť na biku. Šlapanie mi zatiaľ veľmi nejde. Nohy sú akési mäkké z plávania. Nevadí, nemusím sa tak hnať, trochu potočím a potom sa do toho opriem. Postupne sa dostávam do tempa. Škoda, že predo mnou sú samí pomalíci, ktorých zľahka predbieham. Fúka dosť silný bočný vietor, ktorý za kruháčom stáva dosť protivný a ešte sa aj cesta zdvíha. Pred nadjazdom je ostrá štrková otočka, treba značne spomaliť a zase zrýchliť, berie to dosť sily. Dolu z briežka to ide dobre a nie je veľký problém udržiavať 41-tku. Chvíľu sa zaháknem za 2 borcov. Rozdiel v úsilí cítiť. Pre mňa sú dosť pomalí, tak ich obieham. Jeden sa na mňa zavesí. Prichádazame do oblasti základne. Tu je to na technické jazdenie úzkou cestičkou s veľkými zákrutami a kopčekom. Idem na hrane a šprintujem do kopca zo sedla. Chlapíka som striasol. Je ďaleko za mnou. Snažím sa piť, lebo je dosť teplo a počas behu to bude horšie. Až tak mi to nejde, lebo aj kyslík treba a utopiť sa na biku by bola hanba. Druhé kolečko sa veľmi od prvého nelíši. Prvá časť je opäť pomalšia.

Tu a tam stále predbieham. Po otočke hltám prach z poľa. Nejakému chlápkovi na SUV sa nepáčila uzavretá cesta, tak to švihol po poli. Samozrejme po náveternej strane, takže mrak prachu sa posúval na pretekárov. Keby sa mu náhodou niekto vyhol, tak to istil ešte aj traktor. Tomu sa hovorí tolerancia. Aspoň, že to išlo zvesela a v pohode. Konečne tretie kolečko. Po kruháči chytám parťáka do háku. Chvíľu sa za nim ťahám proti vetru, ale nevládze. Musím ho obísť, vietor fúka značne. Hecol sa a zahákol. To už vládal. Držal sa ma dosť dlho. Až ku kruháču. Lenže ja som ho jazdil naplno a to sa on zrejme bál, tak som ho striasol. Posledných 100-200m podraďujem, aby som oddýchol nohy. Pred dojazdom do depa sa snažím vyzuť z tretier. Nejde mi to. Tak nič, bežím aj s tretrami. Obúvanie zase veľmi nejde, aj keď mám gumenné šnúrky. Tie pomohli. Skoro som bežal v prilbe. Ešteže diváci na mňa dozreli.

Beriem vodu a začína moja najsilnejšia disciplína. Bežím na pocit. Musím zastať zo tri krát, lebo ma škriabe čip. Suchý zips je príliš tvrdý a odiera mi achilovku. Pomaly sa dostávam do tempa. Predbieham skupinku. Ľavú nohu skoro necítim. Je ešte utlačená z biku. Cítim tlačenie švov na teniskách, keďže nemám ponožky, ale nič to nie je. Beží sa mi dobre a zľahka, aj keď je na môj vkus značné teplo a slnečná páľava. Nemám potuchu ako rýchlo bežím, veď km značené nie sú. Zdá sa mi to dosť pomalé, ale primerané na triathlon. Prvé kolečko mám za sebou, cestu som našiel a ešte aj bike skontroloval. Veselo bežím do druhého kola. Zdá sa mi, že sa dosť flákam, ale pulzmeter ukazuje 176 úderov za minútu, čo je dosť slušné. Tu a tam niekoho predbieham. Ale títo všetci sú dosť pomalí.

Blížim sa do finále, len neviem, kde je vlastne cieľ. Chcem ešte zašprintovať. Síl je dosť. Prebehnem znova depom a potom to pochopím, že je vpravo za ním. Je tam nejaký bežec. Nasadím tempo a hravo ho predbieham v cieľovej rovinke. Teším sa. Výsledný čas 1:17:05. Beh bol nakoniec excelentný za 18min.

Celkovo som sa zlepšil oproti minulému roku skoro o 6 min. a to vo všetkých disciplínach. Pocitovo som bol na tom omnoho lepšie. Vládal som aj s rezervou. Som rád, že som dal osobák, aj keď som to nečakal. V kategórii som bol dokonca druhý. Teším sa, že som zrýchlil plávanie. Bolo to super podujatie. Stretol som kopu kamarátov a známych. Škoda, že bolo dosť vysoké štartovné a zrejme odradilo viacero hobíkov.