Ako som obhájil víťazstvo

Chystal som sa na dlhý triatlon(Ironman) a nemohol som vynechať tieto tradičné preteky.  Aj keď netradičné trate a štandardné objemy.  Štart a cieľ sa posunul do Ďanovej a všetci plávali 1500m, teda dospelí.  Nejak zvlášť som sa nepripravoval a šiel som v podstate z plného tréningu.  Dal som si iba 1 deň športové voľno.  Bol to už môj tretí TAT.  Tento krát sa pripojili aj 3 kamoši.  Som sa tešil, že sa hecli, aj keď nebolo isté, či ma čapicami nepobijú.  Totiž všetci išli stratiť triatlonové panenstvo a získať nové endorfíny.

Ako som sa stal rybkou a nie žabkou

Na môj tretí ročník nastupujem v pohodičke. Beriem to tréningovo-športovo. Teším sa, že odskúšam aj neoprénik a nebudem zimu trieť. Na tradičný senecký šprint triatlon sa chystá aj vychádzajúca hviezda a klubový kamarát Milan, tiež starý triatlonista, avšak mladý vekom Martin- tréner. .

Prvý osobák na duatlone

Hoci som vždy chcel ísť pred triatlonom na duatlon, nikdy mi to nevyšlo.  Tentokrát som nemohol odolať, vzhľadom na blízkosť podujatia a dobrú referenciu od kamaráta.  Podujatie sa konalo v Parndorfe a blízkom okolí.  Objemy boli klasické 10-40-5km.  Teda bicykel obalený dvoma behmi.  Bežali sa 2,5km okruhy ulicami dediny a vozili sme sa na 2 okruhoch do Potzneusiedlu smerom na Gattendorf a späť.  Ako zaiste už tušíte, každý mal 20km.  V podstate rovina a tiež, ako obyčajne, v podstate "nefúkalo".  To len cyklistovi sa zdá, že fučí vždy a to oproti.  Predpoveď počasia hlásala občasný dážď resp. občasné polooblačno.  Doobeda to vyzeralo, že sa to aj splní, tak som bral aj zateplenie a s protivodným opatrením. Inak bolo pomerne teplo.

Ako som sa stal polovičný železný muž

V myšlienkach som sa veľmi dlho pripravoval na takýto tzv. stredný triatlon, aj keď je vlastne polovičný, lebo ironman je celý. Pôvodným povolaním som bežec, po niekoľkých maratónoch ma začal lákať triatlon. To som ešte nevedel, čo to všetko obnáša. Behám 8 rokov, bicyklujem 3 roky a plávam 1,5 roka. Toto bol môj piaty triathlon. Základom jeho úspechu bolo neutopiť sa. Toto mi najmenej ide, ale zlepšujem sa, teda myslím. Tréningové úsilie vyvrcholilo dovolenkou v Chorvátsku. Hlavne som chcel plávať. Našťastie som si vzal aj bike a tenisky. Podarilo sa mi najazdiť v kopčekoch 370km. Každý deň som naplával cca 2000m. Behať som bol iba 2 krát po 18km. Istotu, že to zvládnem mi dodalo preplávaných cca 1800m v kuse. Dovtedy som preplával najviac 1500m v bazéne.

Ako som vyhral hlavne nad sebou :-)
Pred rokom som položartovne povedal po pretekoch, keď som skončil štvrtý, že budúci rok vyhrám. Podarilo sa:-) Paradoxne som sa najviac zlepšil v behu, ktorý je normálne najlepší aj tak. No tentoraz ma menej pichalo v boku. Zlepšil som aj plávanie o viac ako minútu, ale hlavne kvalitatívne. Pripravoval som sa rovnako ako minulý rok, ibaže som starší a tak som aj lepší, ako víno:-) Každý deň som sa snažil niečo relevantné športovať, aby som na konci týždňa mohol konštatovať, že mi nič nejde, tak ako by sa žiadalo:-) Nuž ale asi taký je tréning na triatlon, keď človek trénuje popri práci a nie naopak:-)

Senecký triathlon už tradične otvára triatlonovú sezónu a dá sa povedať, že športové leto. Tento rok nás o tom zase presvedčil. Pieklo pekne, aj keď pofukoval vietor. Voda nesklamala, bola mokrá ako obyčajne, ale hlavne celkom teplá (21 st.) a tak sme neoprény mohli nechať pekne v skrini. Pre mňa je tento šport hlavne o plávaní, ktoré neustále musím zlepšovať, lebo som pôvodným povolaním bežec a to má ďaleko od plávania. V tomto prípade je to presne 20 km, teda malo by byť, ale mne ten tacháč nameral zase 21.6km. To bude asi tým bočným vetrom :-) Tento rok sa zmenil organizátor a poňali to velkolepo. Okrem Saifu-moderátora, pozvali aj celú slovenskú a českú triatlonovú špičku. V dejisku pretekov na južnej strane Slnečných jazier robili riadny humbuk. Nečudo, že sa prišla pozrieť kopa divákov. Dokonca ho uprednostnili pred sladkým vylihovaním a kúpaním v teplej vodičke. Ani sa im nečudujem. Hluk tam bol taký veľký, že by nebolo počuť ani výstrel štartovej pištole. Radšej to odmávali a Saifa odpočítal. Celkom mu to išlo. Škoda len, že si to najprv skúšal na divákoch pre tlieskanie. Niektorí nabudení pretekári veru už aj do vody šli.

Na tento triatlon som sa pripravoval nepriamo niekoľko rokov. Vlastne som o tom iba sníval a rozprával. Aj keď v skutočnosti bol aj tento senecký v kategórii prípravy na väčšie objemy. Prvý skutočný krok som urobil pred rokom, keď som si kúpil cestný bicykel a začal bicyklovať. Druhý krok bol tréning plávania tento rok v zime. Pravdu povediac skúšal som to aj každé leto, ba dokonca som sa chystal aj na Turčiansky Amatérsky Triatlon minulý rok, ale s nulovou plaveckou prípravou a malou cyklistickou. Najväčšia výzva bola pre mňa samozrejme plávanie, lebo napriek úsiliu a tréningu časy boli hrozné. Napr. najrýchlejsí čas na 50m bol 1:15 a 1000m 32min! Otvoril som si knižku a tá hovorila, že pokiaľ športovec nezapláva 400m za 8min a lepšie tak nemôže kondične trénovať a buď má zlú techniku alebo kondičku. Keďže kondičku zlú mať nemôžem, tak zrejme to bude v technike. Keď som bol v bazéne, tak som sa snažil odpozorovať plavcov, pozeral som internet a čítal akoby sa malo plávať. Veľmi mi to nepomáhalo. Čas sa nezlepšoval aj keď som vládal plávať omnoho dlhšie. Keď som sám už nevedel ako ďalej tak som sa odvážil osloviť priateľov plavcov. Po ich radách som sa začal zlepšovať. Podstatnou zmenou bolo lepšie zapojenie nôh a zlepšenie polohy. Bola to tak radikálna zmena, že som mal sprvoti dosť, aby som zaplával 50m. No časy sa rapídne zlešili a ťahali sa k 1min na 50m. Postupne som zvyšoval objemy a zlepšoval techniku. V tréningu som zaplával 1000m za 23min. 750m za 17:46. To ma tak povzbudilo, že som sa rozhodol skúsiť šprint triatlon 31.mája s objemami 0,750-20-5.

 

Bolo to pred siedmimi rokmi v Rajci, keď som prvý krát videl naživo preteky v maratóne. Pripadalo mi to zvládnuteľné a trochu som bežcom aj v duchu vyčítal, že trošku v cieli nepobehnú rýchlejšie. Rok na to už som absolvoval svoj prvý maratón vo Viedni. Také ľahké mi to už neprišlo a bol som rád, že som dokončil v čase 3:13:01. No a od vtedy som behal, aby som prekonal magickú hranicu 3 hodiny. Zatiaľ sa mi to nepodarilo a tak som s behaním neprestal. O pár rokov neskôr som videl v televízii nejakú dievčinu, ktorá sa chystala na Ironman na Hawaii. Celkom ma to zaujalo a povedal som si, že to musím niekedy skúsiť, aj keď možno v menšom. Dokonca som si požičal k tomu aj knižku, len akosi s tréningom som nevedel začať a hlavne som nevedel kedy a ako trénovať popri rodine a práci. Minulý rok na jar som bol na výjazdovom stretnutí a tam ma jeden kolega prekvapil, že by sa rád zúčastnil TAT.