Tak o tom to maratóne idú chýry, že je jedným z najlepšie organizovaných. V "ponuke" majú aj trať so štyrmi(!!!) okruhmi (spolu takmer 120 km) a ja, kedže som tu takmer ako doma (na chalupe) sa rozhodujem, že si to vyskúšam.
Dosť odvážne....
Ešte mám v živej pamäti spomienky Jula Bugára, takže opatrne. Štyri kolečká, to bude "psycho", no proste výzva... Pred týždňom som si kúpil CamelBak M.U.L.E. a bol som ho vyskúšať na dvoch menších akciách dokopy cca 120 km... Poznáte ten pocit? Je taká známa fráza:
"Vôbec nechápem, ako som bez toho mohol existovať...". Tak som to cítil ja keď som to dal na chrbát.
Paráda, cuckám si kedy chcem a koľko chcem, žiadne naťahovanie sa za flaškou, dole kopcom sa to nedá, lebo sa ide príliš rýchlo, hore kopcom je zas človek udychčaný, zablatený vrchnák a trasúce sa ruky, cha!, zabudnite!
Nastupujú moderné technológie!
Niečo podobné som zažil len keď som bol prvýkrát v zime bežkovať oblečený do "funkčného" spodného prádla (Moira,Klimatex a pod.) Každopádne ideme na ťažký maratón a ešte k tomu je hneď od rána pekne teplo, takže piť bude treba často. Kto na to zabudne, má po vtákoch. Na štarte sa nás nazbieralo len asi tridsať, na polovičnej trati (hlavná kategória) asi 150. Ale tí idú až hodinu po nás, takže sa budeme pekne mínať.
Pár mesiacov dozadu som sa rozprával s Rasťom o odjazdených akciách cyklomaratón (Author Panda) a pezinský (Vezikulák). Vadilo mu opakovanie sa trate, pretože ísť už druhýkrát tú istú trasu, stráca svoje čaro. Málokoho baví jazdiť stále dokolečka. :-) Tak mi dal link na cyklomaratón Horal Alto 2001 ktorý sa poriadal v auguste s tým, že sa nič neopakuje. Keď som to prvýkrat videl tak ma zamrazilo. 112 kilometrov, to je pre mňa veľa. Časom som sa však rozhodol, že pôjdem. Len sa musím na to nejako pripraviť. Mesiac pred pretekmi som však ochorel. Najprv som si myslel, že to je len obyčajné prechladnutie. Pil som vtedy veľa studenej kofoly. Po dvoch týždňoch hltania tabletiek, potenia sa v posteli, napchávania sa vitamínov a neviemčoho som už bol zúfalý. Už bolo jasné, že to obyčajné prechladnutie nie je. Zobral som poslednú vec, čo som ešte nepoužil. Stopangin. Strekol som si to do gágora a na druhý deň sa už cítil, podstatne ale podstatne lepšie. Sláva, zabralo to. Síce, keby som vedel, že to nie je prechladnutie, tak idem rovno k lekárovi po antibiotiká. Na to už bolo aj tak neskoro.
15. ročník 1.7.2001
Ale aby som neodbiehal, Duchonka je tu a treba sa sústrediť na ňu. Po minulotýždňovom cvičnom páde typu TIGER som asi dostal tichý defekt. V nedeľu som si chcel len tak naľahko vybehnúť a akosi mi čudne reaguje bike. Pozeram čo sa stalo s rajdami a nič zaujímave som nezistil. Naraz kuknem dole na dušu a zistím, že je bezvládne spľasnutá. Večer som s neustálym bohovaním na adresu výrobcu plášťov vybral dušu a zalepil. Potom som ju vrátil nazad a v stredu bola mäkká. Znovu som ju vybral a dokonca aj tatko skúšal pod vodou a žiadnu dieru nenašiel. 
16.6.2001 Bratislava - Jasná, 301 km, 10. ročník 
Po prichode do Pezinku som chvíľu blúdil, ale nakoniec som miesto štartu našiel. Odstál som si rad na prihlásenie a po zbežnom pohľade na profil trate som zapochyboval, či som nespravil chybu. Počasie bolo mierne pesimistické a tak som sa radšej vybavil na mokrejší variant trate.
19 mája 2001 týždeň po úspešne zvládnutom cyklomaratóne Author Panda som si spravil vlastný cyklomaratón v Malých Karpatoch v oblasti medzi Račou, Kačínom, Mariankou, Borinkou a Košariskami. Na konci neho sa mi podaril neplánový pád na asfalt, keď som nezbadal zákerne schovanú jamu na ceste. Chvíľu som nevážil nič a dokončil to takzvaným tigrom. Iróniou celého pádu bolo, že som si chvíľu predtým hovoril v duchu aký som fasa bajker, že jazdím bezpečne, jazdím tak rýchlo aby som mohol zastaviť pred prekážkou. Mno a takto to dopadlo. Nabudúce si budem vsugerovať, že som debil. Hádam to pomôže. 
9.6.2001 Pezinok, 1. ročník 
2.6.2001 Trnava, 1. ročník. 
Read more: Horal 2001