Leitha.Berg Radmarathon 2024

Túto reportku som naozaj nechcel písať, pri 10-tej účasti sa už o dvoch 40 km okruhoch nedá vymyslieť nič nové, ale je dobrou zámienkou, aby som sa mohol pochváliť - mám svojho vlastného Edgara. Nie, nie je to môj privátny domestik, ale nadupaný Garmin Edge 840. Ak si pobavene ťukáte na čelo, že načo je cyklistovi mojich kvalít takáto mega mašina, máte pravdu, prišiel som k nemu tak trochu náhodou. Skoro 12 rokov som spokojne používal staručký comp VDO, ktorý mal senzor ešte na kábli, ale pri jednom tréningu som do neho nešťastne zavadil rukou a ako už mal mierne „vyjazdený“ bajonet, vypadol z držiaku na cestu a kým som sa stihol vrátiť, prešiel ho autobus. Šoférovi som rôznymi gestami ukazoval, kde leží a nech sa mu vyhne, ale zrejme ich pochopil ako výzvu na jazdu zručnosti a musím uznať, zvládol ju bravúrne. Trafil ho kolesom na každej z troch náprav, totálne na kašu, R.I.P. starý kamarát. Bol som z tohto obdivuhodného jazdeckého výkonu uchvátený a chcel som mu zagratulovať, ale zrazu som zneistel, či pochvala „si jednotka“ sa určite ukazuje prostredníkom, aby aj toto náhodou nepochopil inak a nabudúce som neštudoval dezén jeho pneumatík ja :-)

V dávnych časoch, keď zem ešte bola guľatá a ľudia netrávili život na asociálnych sieťach, na už neexistujúcom Samsonmanovi som mal od Rasťa požičaného jeho prapradedka Edgara 750, už ten mal množstvo pre mňa zbytočných funkcií a predpokladám, že aj pri tomto novom väčšinu z nich nikdy nevyužijem. A najlepšie je, že bez okuliarov na čítanie a navyše cez tmavé cyklistické sklá aj z tých zvyšných skoro nič nevidím, na jednej obrazovke som si nahodil pár najdôležitejších údajov vo veľkosti pre slepcov a ostatné často len tipujem :-) Takže super investícia, našťastie vďaka benefitom vo firme som ho kúpil skoro zadarmo, tak reku prečo si neurobiť radosť? Pôvodne som chcel jednoduchší a lacnejší, ale Rasťo ma presvedčil na tento a aj keď hlavným argumentom bola výdrž batérie, mám takého tušáka, že ako skúsený cyklista postrehol obrovský skrytý potenciál, ktorý vo mne stále drieme a správne vyhodnotil, že hocičo obyčajnejšie by ma mohlo iba uraziť :-) A najviac si ho samozrejme pochvaľuje moja Meridka, na každom výjazde si blažene mrmle popod barany, že konečne vezie aj niečo inteligentné :-)

Predsa pridám aj pár viet o pretekoch, lebo veď málokedy sklamem a aj jednotvárnu jazdu dokážem urobiť zábavnou, väčšinou na vlastný účet. Minulý rok som si musel vymeniť vodičský a nový mi už nedali s neobmedzenou platnosťou, lebo vraj sa blížim k veku, kedy už budem mať v hlave možno iba piliny. A asi som predbehol dobu a okamžite by mi mali zakázať bicykel. Prvé stúpanie začína zľahka v dedine a pritvrdí až na jej konci za pravou zákrutou, vždy tu zhodím na malú a snažím sa chytiť tempo. Urobil som to aj teraz a zrazu ležím na zemi. He? Nechcem obviňovať Edgara, mám zapnutú funkciu ClimbPro a možno som sa zadíval na zobrazený profil, alebo som sa len trochu dlhšie vydýchaval so sklonenou hlavou, no nejak som vrazil do staršieho pána, ktorý zastavil pri krajnici. Trikrát som sa mu ospravedlnil a pýtal, či je OK, neodpovedal a iba frfľal, že predsa nemôžem do neho naraziť takto na kraji cesty. No ako vidíš, v mojom svete je možné všetko :-) Našťastie to bolo pri malej rýchlosti a jemu sa asi nestalo nič, ja som si len trochu rozbil lakeť. Výhodou bolo, že mám skoro nulovú pamäť na tváre a zrejme aj na oblečenie, lebo ak som ho neskôr ešte stretol, vôbec som to netušil. Táto extra schopnosť ale nesúvisí s pilinami, mám ju od mlada :-) A vlastne aj na pád som hneď zabudol a spomenul si až doma, keď som nechápal, prečo ma po 80 km bolí na ľavej strane celý človek. Najväčšie stresy mal určite Edgar, dve tretiny displeja vyfarbil na čierno, asi pohreb, zvyšok bol červený a niečo tam aj napísal, možno parte, keby som ho mal spárovaný s mobilom, isto by už volal záchranársky vrtuľník a informoval ambasádu :-)

Kopec sa mi išiel dobre a použil som minuloročnú taktiku, v ňom aj v zjazde som si spravil čo najväčší náskok a balík ma dobehol v najbližšej dedine presne na vrchu plazáku, kde som len pohodlne zapadol do háku a odviezol sa až pod druhé stúpanie. Keby to neboli preteky, ale natáčanie filmu Peter Pan, určite by som hral Kapitána Hooka :-) Za tie roky už viem, že ideálne je nájsť skupinu s párikom chalan + baba a držať sa ich ako kliešť, on väčšinou ťahá svižné tempo, ale také, aby ona uvisela a tým pádom aj ja. A ak sa podarí skočiť do háku hneď za ňu, býva to celkom príjemná jazda :-) V tomto balíku boli ľahko rozpoznateľní v rovnakých ružových dresoch, v kopci mi najprv trochu ušli, ale zabral som a v zjazde som už bol ich najvernejší follower, aspoň na zostávajúcich 40 km. V plazáku popri cieľovej rovinke ma ale prekvapilo množstvo energie a odtrhol som sa spolu s ružovým a ešte jedným týpkom, lenže obidvaja odbočili na občerstvovačku, tak som v miernom klesaní počkal na zvyšok už neružového balíka a nechal sa všetkými predbehnúť. Na tomto úseku fúkalo väčšinou sprava a v zákryte ma po chvíli znova vypľulo na špicu, tak som si aj potiahol, na môj vkus až pridlho. Zistil som, že na castingu na kapitána som zďaleka nebol jediný, všetci poctivo hákovali a mal som problém odstriedať :-) Najviac ma ale pobavili rakeťáci z dlhej trasy, ktorí štartovali o 30 minút skôr, prvý sprevádzaný policajnou motorkou nás predbehol už tu a ďalší onedlho v kopci, to čím ich doma kŕmia, že sú tak rýchli? :-)

Stúpanie sa mi išlo stále dobre a keďže tentokrát som nikoho nezrazil, ako odmenu som zrazu zbadal ju. Blondýnku nastrelenú v bielych kraťasoch, všimol som si ju už kúsok po štarte a jediné, čo mi vtedy prebehlo hlavou, bolo FU. Žiadne fúúú ani fíííha, iba to kratučké FU, keď sa chlapský mozog zasekne a nič viac z neho nevypadne. Veď pozrite sami, fotka vytiahnutá z videa síce nie je ako pohľad naživo, ale aj ženy musíte uznať, že minimálne fíííha :-) V 1. kole nám osud neprial a párkrát sme sa minuli, teraz som ju pomaly dobiehal a konečne nastala tá správna chvíľa na romantiku, zápletka ako v ženskom románe :-) Pripomenulo mi to dávnu účasť na Glocknerkönigovi, kde bielokraťasová blondýnka predbehla mňa a v prudkom stúpaní sa mi vzďaľovala nekonečnú dobu po milimetroch, to už bolo na úrovni týrania :-) Teraz sa nádoba na piliny znova odpojila, iba ľavá ruka reflexívne zapla kameru a nohy zvýšili kadenciu, ale dobehol som ju až kúsok pred vrcholom. Nastala ťažká dilema, či zmením bojový plán na očumovací, nakoniec som jej predsa ušiel a znova na vrchu plazáku počkal na balík. Nedopatrením som asi budil dojem veľkého ťahúňa a všetci sa len zahákli, no našťastie už o chvíľu prefičala aj ona, nacucnutá na nejakého týpka. Za mnou nikto nereagoval, tak som vykúzlil krátky šprint a ani neviem, či sa niekto pridal, už som sa nachádzal v úplne inom vesmíre :-)

Po chvíli som si uvedomil, že s týpkom sú asi tiež párik, lebo priebežne kontroloval, či je stále za ním. No neviem, celý čas som ich videl iba odzadu, ale aj tak mi to nejak nesedelo, určite by oveľa viac pasovala ku mne :-) Dievčatá cyklistky každého veku, ak hľadáte frajera, odporúčam zaradiť do garderóby biele kraťasy, úspech je skoro zaručený. A celkom by ma zaujímalo, aká farba gatí takto pôsobí na ženy, mám širokú paletu vrátane bielych a zatiaľ som za sebou nezaregistroval žiadne hromadné hákovanie, dokonca ani sólovky :-) Až doma som si uvedomil, že to jeho obzeranie mohlo mať úplne iný dôvod. Tento rok tu bol prvýkrát oficiálny fotograf, našiel som si jej fotky a zas sa musím vrátiť do minulosti. V roku 2009 som si na štarte Neusiedlera všimol fanynku v cyklistickom drese, ktorý mala otvorený - citujem z reportky - „do tej správnej vzdialenosti, ktorá bola presne na hranici medzi „je sa na čo pozrieť“ a „už to ide vypadnúť“. No a FU bola od krku po pupok ako jej presná kópia, tak možno preto tie obzeračky, na dobitie energie :-) Predchádzajúce riadky sa môžu javiť ako nádherná pohodička v cyklistickom raji, ale párkrát som si ešte musel zamakať a keď sa na poslednom kilometri znova zrýchlilo, už som nemal sily. Doma som dúfal, že pred cieľom sa zas budem naháňať so „svojou“ zrzkou, nakoniec som nevládal za blondýnkou :-) Ale najviac grogy bol asi Edgar, lebo cieľový plazáčik vyhodnotil s priemerným aj maximálnym sklonom 328%. Bojím sa, že ak ho raz zoberiem do Álp, zdesený sám vyskočí z držiaku :-)

Keď som sa bol v cieli najesť, po chvíli prišla aj FU a sadla si k vedľajšiemu stolu, podľa tváre som si samozrejme nebol istý, ale pri odchode som na ňu mrkol odzadu a áno, bola to ona. A tak si hovorím, či pre takéhoto bratislavského čáva s mega Garminom a rozbitým lakťom predsa len nie je trochu po záruke :-) Iba srandujem, až tak veľmi povrchný nie som, vždy keď vidím ženu v bielych vypasovaných kraťasoch, prvé čo mi napadne, že asi tak do ktorej knižnice môže mať permanentku a či rozumie teórii relativity :-) Ale úplne vážne, z výsledkov viem jej ročník a zatiaľ čo každý chlap v tom veku je od prírody krásny, ona si to FU isto riadne oddrela, o to viac klobúčik dolu a obdivná poklona. A aj keď táto romantika celkom nedopadla, na rozdiel od minulého roku som si aspoň vybral správny darček. Keď sa pani za pultíkom spýtala, ktorú chcem osušku, mal som už pripravenú odpoveď - predsa tú s vínom. Na jeho ročníku nezáleží :-)

Video: https://youtu.be/djrtIee-r1s

Údaje z compu:
Odjazdená trasa:     75,80 km
Nastúpané:              863 m
Čas (oficiálny):         2:43:10 h.
Priemerka:               28,54 km/h
Maximálka:              60,53 km/h
Poradie:                  305 z 391 klasifikovaných mužov, v mojej vekovej kategórii 33 zo 42