Maratón Vínnou cestou 2008
- Napísal: Robert Juhás
- Published in Cestná cyklistika
Na poslednú chvíľu sme sa s Ivanom dohodli, že si pôjdeme zajazdiť tento maratón, pri ktorom sa mi minulý ročník skoro odšróbovali nohy v zjazde z Častej. Našťastie sme sa stihli aj ubezpečiť, že ak bude náhodou treba, vykašleme sa na "pretekárov" a pôjdeme si svoje tempo. Po zranení členka nie som stále úplne fit ale už dokážem občas ísť aj do stojky, takže sa mi bude jazdiť hádam lepšie ako v Seredi. Najmä, ak namiesto horúčavy bolo počasie orientované skôr na mrholenie, čo mi celkom vyhovovalo.
Odštartovali sme v kategórii "neorganizovaní" čo by plne vystihovalo spôsob jazdenia podaktorých expertov v balíku. Doslova ako utrhnuté a ničím neriadené vagóny. :-) Bol som zvedavý, ako si s tempom počínal Ivan. Keď som ho aj za Častou stále videl v balíku, tak som sa tešil, že nám to pekne odsýpa a keď to takto pôjde aj ďalej, tak sme za hodinu v cieli. Možno si aj zapretekám až po cieľovú rovinku. Brzdil ma, aby som si to nechal do druhého kola. To mi už naznačovalo, že prestáva stíhať. V Budmericiach sa totiž už ledva-ledva držal chvosta. Vravel, že ide hranu a že takto ďalej nemôže. Asi to vzdá.
Rýchlo sme sa dohodli na pláne "bé". Balík sme nechali v stúpaní odplávať a začal som mu točiť špicu. Po Kráľovú sa horko-ťažko držal, lebo sa ešte poriadne nespamätal z úvodného náporu. Aj tak sme mali počas celého stúpania na Kráľovú celý balík pred sebou na očiach. Bol v ňom aj Peťo. Tiež nie úplne zdravý a držal sa dobre.
V druhom kole sme začínali postupne dobiehať tabak a nielen z našej kategórie. Teda, ak sa dobehnúť nechal. :-) Dobiehali sme rôznych odpadlíkov zo skupín Masters, čo som bol rád, že ani v Masters kategórii nie sú samé rakety, čo jazdia od štartu až do cieľa spolu v balíku. :-)Po Budmerice som si všimol, že sa Ivan zotavil, stíhal a tak ma zaujímalo, či vydrží aj druhé stúpanie na Kráľovú. Vydržal. Akurát si to takto pálime do kopca takmer 27 km/h v miernom bočnom protivetri, teším sa, ako nám to dobre odsýpa, za chvíľu tam budeme. Myslím v cieli. Obehlo nás vozidlo s majákom a po ľavej strane cesty presvišťal jeden, vzápätí druhý, tretí a o chvíľu celý balík eliťákov. Chvíľu som premýšľal, že prečo stojíme. No mohli ísť aspoň 35-38 km/h. Vzduchový tlak, aký vytvorili nás poriadne kopol dopredu, takže sme s Ivanom chvíľu tiež fičali 32 km/h.
Dlho to nevydržalo a klesli sme aspoň na prijateľných 28 km/h. Pred Kráľovou sme dobehli troch z našej kategórie ale vyzeralo to skôr ako na malú cykloškolu jazdenia, tak sme pokračovali bez nich ďalej. Aj tak nás pred cieľom dobehli a predbehli. Ivan nestačil. Vykašľal som sa na to a spolu nabehli až do cieľa. Peťo nám povedal, že prišiel len dve minúty pred nami. Povedali sme si, že sme až tak zle nešli, keď nám čelo pelotónu dalo len pár minút a s priemerkou 35 km/h na kopcovitých 44 km sme si hádam s časom 1:16 nespravili hanbu. :-)
