Sereďmaratón 2012

Takmer ako jediný (ostatní zrušili alebo odmietli účasť... ) zástupca za AŠK Sportreport Pezinok, som sa musel zúčastniť na Sereďmaratón 2012. Ako druhý tam bol Rado, ktorý sa tam len mihol. Tiež som bol zvedavý, čo sa okrem trate zmenilo oproti roku 2011.

Aj keď to bol ešte len prvý maratón pre mňa v roku, bol som odhodlaný urobiť maximum pre skvelý výsledok pre klub. Už som vedel, že na bedňu to nebude a na rýchlom okruhu bola otázka, kde a ako ma pelotón utrhne.

Ráno 7.40 som v BA naložil ešte pridanú "hodnotu" do auta Filipa a vyrazili sme. Príchod ráno do Serede bol bezproblémový a dosť včasný. Tak prezentácia bez problémov. Dostali sme čip a tyčinku a hajde čakať do auta. Počasie bolo podľa predpovede takmer ideálne, bez silného vetra, dažďa a žiadna horúčava.
Rozjazd pred štartom sme spravili ideálne ale rozhodol som sa dať dole spodné "odsávacie" tričko a nechať len dres a cyklo gate. Spravil som dobre inak by som sa potom uvaril.
O 10 hod po krátkom príhovore bol štart a išlo sa von zo Serede za sprievodným vozidlom.

V Šintave bol letmý ostrý štart a fičalo sa do Šoporne. Tam 150m po ostrej zákrute si malý hnusný čierny pes poplietol svoju trasu, zamätkoval a zamotal sa do stredu balíka. A už som videl ako ide jeden cyklista letí k zemi. Tým pádom sa pole roztiahlo a mal som čo robiť aby som sa s malou skupinkou postupne dotiahol do balíka. To šťastie nemalo zvyšných 20-40 účastníkov. Tempo bolo svižné, miestami 45-55 km/h. Priemerka pulzu mi lietala vo výškach, na oddych nebolo času.
Fotografovanie z vozu usporiadateľa bolo vzorové, tak som sa mohol dlho otŕčať pred objektívom z SeredOnLine.

V Dvorníkoch bola otočka o 180 a za chvíľu jediný kopček, malý stupáčik na trati. Tam si balík povedal, že pôjde ostré tempo. S tým som nesúhlasil . A balík sa začal vzďaľovať. Správne rozhodnutie so mnou malo asi ďalších pár cyklistov a tak počas zjazdu sa vytvorila 5 členná skupinka, ktorá sa postupne rozrástla typom "zberu" na 7-8. Striedanie v skupine bolo vzorové a takto sme odtiahli celé druhé kolo a časť tretieho. V treťom kole pred Dvorníkmi sa doslova dovalila skupina cca 16 -tich. Fajn, aspoň už nebudem musieť striedať a ťahať.
Lenže do jediného kopčeka došla "šťava" a niekoľkí sa začali vzďaľovať. Ale v zjazde sa vytvorila asi 10 členná skupinka, ktorá sa snažila aj striedať.

Takto sme sa priblížili k Šintave. Len po odstriedaní som sa zdvorilo zaraďoval na koniec v miernom kopčeku a hľa! V strede sa to rozdelilo a polovica upaľovala preč. Super. Bolo jasné, že šprint neprichádza do úvahy. V miernom klesaní do Šintavy sme sa dostali na križovatku, kde sa zatáčalo do Serede. Tu som zmobilizoval posledné sily, skupinka bola ešte 355 až 555 m na dohľad a z čela skupiny som to roztočil na 45-50. Zistil som, že nik sa nazahákol a tak som točil do Serede ďalej, kde na križovatkách a pozdĺž BUS stanice som dorazil skupinku (chlapci asi móc taktizovali...). Záver som mal už naštudovaný, tak som sa "saganovsky" vonkajšom natlačil v plnej rýchlosti do poslednej zákruty, čím som sa dostal na čelo a prvú pozíciu som v nervy drásajúcom špurte udržal a "Chevroleta" som odsunul o jednu priečku za mňa. Super.

Po dojazde na doplnenie tekutín bola pripravená Kompava, takmer bez obmedzenia, tak som postupne vypil 2-3 fľaše ionťáku. Po prezlečení som si dal cestovinky s mäskom a ako divák som absolvoval vyhlásenie výsledkov a následne tombolu. Kúrňa... zase nič. Ja viem, že tie moje lístky už 10 rokov vždy po maratónoch z osudia vyhadzujú ! Naschvál. Len to neviem dokázať! Po tombole sa to všetko rozpŕchlo domov.

Som a bol som spokojný, trať okruhová, rýchla s dobrým povrchom. Organizácii nebolo čo vytknúť. Očakávania boli naplnené. K pohode pomohlo aj ideálne počasie. Zdroj fotiek a moje poďakovanie patrí: SeredOnLine.sk.

Traťové informácie z Garminu:
Dĺžka: 87,1 km
Čas : 2 h 24 min.
Priemer: 36,28 km/h.