Jasná 2020

Asi sa pýtate
čo to mám s hlasom,
dávno som nebol happy
ale už zasa som.

Aj takto by sa dal z môjho pohľad parafrázovať tento ročník Bratislava Šamorín-Jasná textom Kuka z HS.

Sobota:

Už výber nového štartu z areálu X-bionic bol podľa mňa rozumný aj praktický. Dobre vybavené zázemie generálneho sponzora, mimobratislavskí cyklisti sa konečne vyspali v kľude a nemuseli počúvať dunenie koncertov, žiadne parkovanie nahulváta kade tade po tmavých uličkách na Zlatých pieskoch. Možno rozmaznaní Bratislavskí cyklisti ako napríklad ja, držkovali že kvôli tomu musia ísť na štart autom. Ale napríklad taký "bendži" išiel z BA potme na bicykli. :-)

Štartovalo sa teda priamo z areálu o 5:30, slnko už vyliezalo a my sme sa modlili, aby sme nezmokli, lebo to čo sa včera prehnalo Slovenskom, to by sme na cestách asi mnohí nerozchodili. Ja teda určite nie. Do Senca sa išlo rovno bez kľukovačiek. Hoci harmonika bola niekedy až príšerná. Vzadu sme išli v rozsahu aj 30km hore-dole. Raz 15km/h inokedy zase brutálne šajby až na 50km/h. Občas sa niekto zrýpal na zem. Ale asi to bolo na niečo dobré lebo postupne sa to tempo celého balíka zrovnalo a od Sládkovičova to išlo ako jeden zohraný organizmus.

Pri Seredi krátka prestávka, rýchlo sme do seba čosi hodili, naliali, čosi vyliali a išlo sa ďalej. Už som to neraz písal ale jazdenie po diaľniciach neznášam autom a bicyklom už dupľom. Hrozná nuda. Ale na druhej strane, tých 300 cyklistov je asi jednoduchšie udržať pohromade a v bezpečí ako na príliš úzkych a členitých cestách. No a tak sme sa dostali na prvú poriadnú prestávku, kde sme zopakovali procedúry vyliať, vykydnúť, naliať, nasypať, zjesť a hybáj na Kozárovce. Ja som inak tušil, že tomu počasiu sa nedá veriť a radšej som si predsa len zobral na ďalší úsek nepremokavú bundu. Trošku nás poflusalo ale inak sme došli na prestávku suchí a vysmáti. Minulý rok sme sa tu mnohí kúpali v potoku a teraz bolo také počasie, že ani nebolo treba.

Bolo tak pekne, že som naozaj uveril, že už nás dážď neohrozí a nepremok som nezobral. A máš ho vidieť. Necelý km pred vrcholom Donovalov sa spustil regulérny dážď takže som mokrý zjedol obed a rýchlo sa spustil dole do Liptovskej Osady aby som obschol než sa zoradíme. Niečo som popil, pojedol a už sa išlo ďalej. V Ružomberku nečakané prekvapenie. Odbočka doprava na Štiavničku. A celkom spestrenie. Chcel som sa voľakde vycikať, lebo ma to schladenie počas dažďa na Donovaloch nejako aktivovalo. Povedal som si, že sa vylejem niekde za Partizánskou Ľupčou. Ale mne sa už pri Ivachnovej strašne chcelo. Naraz kukám, pelotón ide po diaľnici. 

Ty kokso. To aby som sa vylial čím skôr než sa pototo. Ale na to ma zhulákal Efa z auta jak Bohuš z Kurvahšgtntg. 

“Néé neští tady, cóó, jak zkúšaš co zkúšaš, ááá jdi do řiti ty hňupe, to si nezvykáj, tady sa nezastavujé...”

Ale treba povedať, že týmto prejazdom po Liptovskej diaľnici sa cesta dosť skrátila. Lebo tých high-five kopčekov za Partizánskou Ľupčou je dosť na to, aby cyklistom ušetril nielen sily ale aj čas.

Keďže som v cieli nemal rezervované ubytovanie, tak som sa v LM odpojil opačným smerom do Žiarskej doliny a ukončil deň s 306km. S veľkým prekvapením úplne v pohodovom stave. Ako keby som si išiel len trošku pobicyklovať okolo Liptovskej Mary. Jediné čo ma napadá prečo to bolo tento rok také dobré, je asi súhra viacerých faktorov.
Počasie - nebolo horúco
Termín - o mesiac neskôr, viac času doladiť formu
Dobrá zostava, aj cyklisti aj crew. Dobre to všetko fungovalo. Nikto to vzadu veľmi nekazil, takže ani nebolo treba zúrivo lepiť diery. Baby tiež parádne pripravené. Dokonca dve či tri som ani nedobehol na Donovaloch. Išli jak šijacie stroje, bzzzzz. S týmto ročníkom som teda spokojný. Hoci by som privítal pravidelnejšie, hoci aj drobné zmeny trasy a nebúšiť to stále po tých istých trasách.

Nedeľa:

Ráno som sa zobudil, skontroloval počasie a rozhodol, že sa ide nazad po skoro tej istej trase domov. Vyrazil som o 7:15 aby som v LM zistil, že som si zabudol zobrať peňaženku. Čo je dosť problém na celý deň, keď treba jesť aj piť. Tak som stratil návratom dohromady skoro hodinu. Čo som vnímal ako veľký problém, že možno ani nestihnem za svetla dôsť domov.

Donovaly ma privítali s oveľa lepším počasím ako včera. Vzduch aj vozovka 23 stupňov. Pohodička. Vo Zvolene na Strážoch rýchly obed, polievka, palacinky so šlahačkou rýchly presun cez Lietavskú, Hliník a pri Žarnovici som videl, že je zle. Mokrá stena predo mnou, a nikam sa nehýbala. Tak som sklopil uši a až za Hronským Beňadikom som začal schnúť. Kozárovce, Vozokany. Pozerám za seba, ako by som tie mračná ťahal za sebou. Vo Vrábľoch som radšej ani nesedel dlho a pokračoval ďalej cez Černík, Silicon Komjatice, nekonečnú-nekonečnú-nikdy nekončiacu rovinu na Rastislavice, Jatov. Neviem kto vymyslel tú cestu, ale kebyže je to diaľnica tak tam rad radom všetci vodiči zaspia s mikrospánkom.

V Jatove odbočenie na Šaľu a zistil som, že nestíham. Jednak mi začal fúkať do ksichtu uragán od BA a rýchlosť sa mi výrazne znížila a zo Šale je stále dosť ďaleko do Bratislavy. Presne mi tá stratená hodina z rána chýba. Sedem hodín večer a pri uragáne mi to do Ba nevychádza. Tak som to zapichol v Galante a privolal si odvoz. 

Dnes to dalo síce 280 km ale zase som rád, že som si po rokoch znovu zopakoval niektoré cesty, ktoré som jazdieval ešte za slobodna. Bez starostí, bez záväzkov, bez peňazí, to boli časy. :-)