Makado 2009

Hneď po prvej kontrole sme išli do prudkého kopca. Mudroval som, že to nebol dobrý nápad, takto za studena pustiť sýtič naplno. Aj Milana som v duchu počul nadávať, aby som ubral plyn. Ale dobré bolo, keď sme išli cez menej udržiavanú lesnú cestičku, že našim nohám žihľavový zábal preventívne zobral chuť na kŕčové šlehy. A keď sme sa teda dotrepali konečne hore, začalo to celkom svižne odsýpať.
Pred Kamzíkom mi Milan vravel, že mám spomaliť, že on "nebol na Alpaťáku". :-) Tak som teda spomalil a priebežne ukazoval na kontrolách, kde sme a kam ideme. Lebo nestíhal utierať nudle z nosa, nestíhal aktualizovať mapu v mikromapníku, nestíhal piť.... len plápolal ako červená handra na tyči.

Okolo Kamzíku som sa dosť bál ísť naplno. Bolo tam veľa ľudí a okolo nich samé deti. Cestou na Krasňany sa však Milan chytil a v podstate sme nabrali celkom pravidelné tempo a odkrajovali kilometre, kontroly, minúty jedna radosť.

Tú som stratil po zjazde z kontroly číslo 26 pri Svätom Jure. Vytrasená cesta plná šutrov, ktoré som si pamätal ešte zo Svätojurského maratónu a to isté po orazení ešte aj dole. Zákrutu som vybral a naraz zisťujem, že mi to ide nejako ťažko. Kukám na predné koleso, splaskáva. "Doooo..." (áno Medo, nadávat sa v lese nesmí, v lese móžu byt aj malé dzeci).

Vôbec som nechápal, kde som mohol chytiť defekt. Určite som nesekol, to by som cítil. Okej teda, zhodil som koleso, chvíľu sa lomcoval s výmenou duše, fúkal, fúkal, fúkal, tlakoval, tla-ko-val, tla-k-o-v-a-l. Hotovo, zbalil som sakypaky. Nasadol a kua, nejako ťažko mi to ide. Zase? Kuknem na predné, či som to natlakoval dosť, OK. Kuknem dozadu, splasknuté. Zareval som zopar nepublikovateľných slov, kašlem Meda, dzeci sa tu nemajú čo potulovať po lese. :-)

Taká smola, kua. Druhú náhradnú dušu som už nemal. Šak načo, jedna náhradná musí stačiť, nejazdíme po kaktusoch. Keby mal bicykel tri kolesá, tak namôjdušu chytím defekt aj na to tretie. Vinohrady sú zákerná vec, povaľuje sa tam veľa ostrých vecí a drôtov. Niečo o tom viem, sami sme mali roky prenajaté vinohrady v tejto oblasti.

Milan bol tuším aj rád za túto nečakanú prestávku, kým som vymieňal jeho náhradnú dušu na svoje zadné koleso. Aspoň si oddýchol. Od "náhodne" okoloidúceho Tomáša (staviteľa kontrôl) som vysomroval ešte jednu náhradnú dušu, lebo ak dostanem ešte jeden defekt, tak za seba a lesnú zver neručím.

Keď sme sa konečne znovu rozbehli, zistil som, že som parádne vytuhol a stihli nás obehnúť "kombajnisti" aj niekoľko párov z iných kategórii. Ale postupne sme sa obaja znovu rozbehli. Síce nás v rozlete zastavila ťažšia kontrola vo Svätom Jure ale potom to už začalo znovu pekne odsýpať.

Škoda len toho strateného času pri dvojdefekte, takže sme museli niektoré kontroly oželieť. Každopádne sme našli všetko, čo sme chceli a aj po menšom nedorozumení v oblasti cieľa aj do neho dorazili.

Za tie predchádzajúce ročníky, čo sme si užili chladu, dažďa, snehu, mrazov sme si dnes jednoznačne zaslúžili takéto počasie. Vyšlo úplne parádne.

Takto s odstupom času ma napadajú drobné srandy, ktorými by sa dalo Makado vylepšiť. Napríklad, že druhý jazdec bude mať tiež preukaz ale nebude značiť kontroly ale bude len odcvakávať poradie. Zaviesť bonusové kontroly, tajné (nezakreslené kontroly na mape) ktoré sa dajú nájsť len návštevou bonusovej kotroly a tak podobne.

Dúfam, že sa takýto termín etabluje v kalendári budúceho roka. Určite nebude nikto proti. O rok v plnej sile zasa a bez defektov. :-)