Turčiansky Amatérsky Triatlon 2009

Ako som vyhral hlavne nad sebou :-)

Preteky sa konali tradične poslednú júlovú sobotu. Počasie sa ukazovalo priaznivé, aj keď nejakí meteorológovia predpovedali dážď. Pravda bola ako obyčajne niekde v strede. Objavil som nový hotel za uvádzaciu cenu priamo v Bystričke rovnakého mena. Odskúšal som. Bol super! Navyše aj blízko štartu a tak som nemusel blokovať parkovacie miesto. Vyspal som sa menej, ale dosť. Štarťák som nemal, veď som si veril, že ak sa neutopím, tak to zvládnem. Toto bol môj štvrtý triatlon. Ráno som do batoha nabalil aj neoprén a teplé oblečenie. Zaregistroval som sa. Ukazovalo sa nádherné teplé letné počasie a na dážď to nevyzeralo ani náhodou. Našťastie som si dal vziať do druhého depa aspoň tenkú vetrovku. Dostali sme nádherné tričko a pás s flašťičkami na vodu. Veľmi ma to potešilo. Túžil som po takom, ale nikdy som sa nedostal k tomu, aby som ho aj kúpil. V rámci tréningu som to zaniesol všetko na hotel, nech nemusím vláčiť veľký batoh nazad z Blatnice.

Rozvičil som sa tradične. Najprv bike, potom beh a nakoniec plávanie. Na všetko som mal kopec času, tak som si chvíľu aj vegetil. Voda v bazéne bola oproti minulému roku dosť teplá. Prvý krát som si prigumičkoval aj tretry k biku. Trúfal som si, aj keď som to v tréningu len raz odskúšal. Išlo mi to, tak čo, treba skúsiť! Do vody som sa odvážil iba pár minút pred štartom, aby som tam nemusel mrznúť. Zaplával som 50m. Celkom som plával v pohode. Zaradil som sa medzi mladé baby zo štafety, či morské víly? Všetko zjavne plavkyne. Jedna sa priznala, že 800m má za 12min. Tak som vedel, že dopredu sa hnať nebudem ako minulý rok! Bolo nás v 4.tej dráhe dosť veľa, ledva som sa zmestil. Začal som klepať kosu a to dosť hrozne. Čakal som na štart ako na vykúpenie alebo vykúpanie?

Konečne odštartované. Šťuky vyrazili dopredu. Ja som ešte stopky stláčal. Aj tak tam bola slušná tlačenica a zopár nôh som chvíľu ošahával. Svorne sme plávali prvú 50ku. Potom som ich pustil, nech sa hneď po prvom odraze nepozrážame, veď prilby zatiaľ treba iba na bicykel. Mohol som si plávať sám. Občas ma ešte niekto predbehol či preplával. Inak pohoda. Snažil som sa dýchať bilaterálne. Keď som mal pociť, že nestíham, tak si dýchol na tú istú. Mal som to pod kontrolou. Občas som aj vykukol nad hladinu, aby som skontroloval situáciu. Obrátky mi nešli najrýchlejšie, ale aspoň som sa vždy dobre odrazil. Žiadna panika. Vládal som dobre, žiadne potiaže. Dĺžky bazéna pribúdali pomaly, ale isto. Poslednú 50ku som si aj zapretekal. Obehol som prsiara:-) Chvíľu sa vzpieral, ale podľahol. Myslím, že ma predtým predbehol on, ale to ešte vládal kraulovať. Konečne 1000m plávania za mnou. Ešte sa vykotúľať z vody. Prebehnúť to dlhé priebežné depo, nájsť bike a pokračovať ďalej. Čiapku a okuliare som dal dole ešte pri behu. Pripol som si číslo rýchloupínakom, zapol prilbu a vyrazil. Trvalo mi to presne minútu. Nechápem ako to niekto dá za 45s. Veď som rýchlo bežal aj konal.

Naskočil som na bike ako z učebnice, pedáloval bez priviazania. Potom šup pravú nohu do tretry a chvíľu aj druhú. Celkom bez problémov, až na to blato. Pretekári boli predo mnou pekných pár sto metrov. Priblížil som sa k nim až ďaleko za mostom. Boli dosť pomalí, tak som sa veru veľmi nepovozil a po napití mohol pokračovať ďalej. Prišiel však iný rýchly cyklista, chvíľu sa za mnou viezol, potom ja za nim. Myslel som, že sa budeme ťahať, no on bol iného názoru. Po vystriedaní mi ušiel. Bolo to pred odbočkou z hlavnej cesty. Potom som sa už viezol sám. Občas som niekoho predbehol. Hnevala ma prehadzovačka. V okolí Teplíc cesta bola vlhká. Bicyklovalo sa dobre, bolo skoro bezvetrie. V kopci pred Blatnicou som predbehol zopár cyklistov. Dobehla ma celá skupina, no na vrchole sme boli už len dvaja. Pekne sme sa striedali dolu kopcom. To mi dosť pomohlo, lebo nie som dosť rýchly. Pred odbočkou nás dobehol tretí. Hovorím si, paráda, potiahneme sa. Chlapci však dosť taktizovali a mňa dopredu ponúkali. Spomaľovali na 30km/h, takže som bol pomaľší akoby som bol sám, ale čo, hlavne, že som sa trochu šetril pred behom. Posledný km v Blatnici som vypustil. Dobre som načasoval aj vyzúvanie, pekne mi to vyšlo, takže chlapcov som ešte v depe dobehol.

Teraz ešte nájsť tú správnu škatuľu. Našťastie to bolo dobre značené a depo bolo prázdne. Prilbu som dal dolu po ceste. Nasunul tenisky. Pri zohnutí som dostal kŕč do bránice. Vyrážam na poslednú disciplínu - beh. Zabudol som odhodiť plavecké okuliare, skončili iba na koberci. Vracať sa mi nechcelo. Prvé km sa mi bežalo ok. Čas okolo 4min na km. Občerstviť ma nestihli, ale mali výčitky, tak jedna dievčinka sa vydala na stíhacie preteky za mnou. Bola odo mňa tak 10m a kričala na mňa. Ja reku sa vracať nebudem, že ma musí dobehnúť. Podarilo sa a tak som sa mohol trochu občerstviť. Musím ju pochváliť, že celkom dobre bežala. Chytala ma bolesť v bránici. Nedýchalo sa mi dobre, ale bolo to únosné. Snažil som sa uvoľniť. Dosť zlé to bolo okolo obrátky. Ani potom som sa nevedel odbrzdiť ako by som chcel. Postupne som sa zlepšoval. Dýchal som veľmi málo, bolelo to. Dych som chytil až také 3km pred cieľom. Podľa medzičasu to vyzeralo, že to stihnem pod 2:15. Posledné 2km som do toho dával všetko. Povzbudzovali aj okoloidúci turisti. Cítil som bolesť v nohách. Bez ponožiek sa otlačili, bolo mi to však jedno. Chcel som to stihnúť pod 2:15. Posledné desiatky metrov sú po zvlnenej tráve. Takže šprintovať sa veľmi nedá. Mal som pocit, že mi spadne čip, tak sa mi uvoľnil, ale som to riskol. Našťastie vydržal, aj keď nohu mi skrvavil. Prebehol som cieľovou čiarou za 2:15:06. Veľmi som sa tešil. Stačilo to na prvé miesto v mojej kategórii. Splnil sa mi sen, že to vyhrám. Je to vôbec moje prvé miesto v športe. To sa mi ešte nikdy nepodarilo. Zlepšil som sa vo všetkom okrem bicykla. Tlačili sa mi slzy dojatia do očí od šťastia.

Niekoľko minút po mojom dobehnutí sa spustil veľký dážď a tak som klepal kosu v stane. Našťastie som mal aspoň tú tenkú vetrovku. Musel som počkať na vyhodnotenie. To som si predsa nemohol nechať újsť:-) Pri odovzdávaní cien sa vyčasilo. Hneď potom som odišiel, lebo sa zmrákalo znova. Na konci Blatnice ma chytil veľký dážď s krúpobitím, no musel som to už vydržať, stáť sa neoplatilo. Bike sa umyl dokonale, ja až tak nie, ale kým som prišiel do Martina, bol som skoro suchý a všade svietilo slnko. Hlavne v mojej duši od veľkej radosti. Človeku niekedy stačí málo, aby bol šťastný. Výsledky a viac info na www.tatriatlon.sk