KM pre všetkých 2005

Prihlásil som sa a vyfásnul číslo. Potom hore do hľadiska k Martinovi a Alene. Pokecali sme dačo a povedal mi jóbovku, že Marián Š. mal karabol s bezprízorným deckom na trati. Alenka keď to videla, ani nechcela nastúpiť na štart. Nikomu sa našťastie nič vážneho nestalo, akurát si to odniesol jeho bike. Možno práve toto zarezonovalo, keď mi Martin povedal, že on by si teda na také výlety, aké robím (ako teraz z BB do BA) rozhodne netrúfol. Že by ho iste voľakde zrazilo auto. Preto jazdieva len na dunajskej hrádzi. Zobral som to trošku fatalisticky a povedal, že sa mi zatiaľ nejaká vysokoadrenalínová kolízia neprihodila. Akurát som mu zabudol pripomenúť, že o život sa dá celkom úspešne prísť aj na jeho obľúbenej hrádzi. Asi by som mal spísať nejaké desatoro žiletkára na slovenských cestách. Skúseností mám dosť. Ak teda bude záujem.

Ešte som sa opýtal kde majú "dorast" a išiel dole na guláš. Už by sa patrilo. Posledné normálne jedlo som mal ráno o pol ôsmej. Inak samé mysliace tyčinky, dve horalky a litre sladkého pitiva. Guláš ma aspoň trochu zahrial. Na čas to aj tak nebude mať žiadny vplyv. Necítil som sa na žiadne lámačky času.

Mariánove koleso malo famózny tvar. Umelecké dielo. Aj som sa ho opýtal, aký čas sa mu s tým kolesom podarilo dosiahnúť a popýtal sa na podrobnosti incidentu. Narazil si pri páde palec. To nie je také vážne. S palcom sa nedá dosť dobre vŕtať v nose a na myši sa aj tak používa ukazovák. Taký nepoužiteľný a zbytočný prst. :-) Hádam mu organizátori dnešnej akcie s tým kolesom pomôžu, keď už nezabezpečili, aby sa na okruhu nemotali tí, čo tam nemajú čo hľadať. :-(

Na ovále ma pobavil malý chlapec na malom bicyklíku. Decká jazdili len jedno kolečko a tento chlapec to jediné kolečko zobral so zničujúcou frekvenciou. Len taký cvrkot. Ako šijací stroj. Bzzzzzzzz. Keď to isté o pár rokov predvedie na naozajstnom pretekárskom bicykli s hrubou, tak má prvé miesto isté. :-)

Predo mnou Igor a neskôr ešte jeden pretekár spravil rekord dňa okolo 1:26. Možno ten čas niekto neskôr prekonal ale ja som to rozhodne byť nemohol. :-) Na rozjazdení som cítil, že nohy nemajú žiadne rezervy. Len toľko, koľko som si stihol oddýchnuť odkedy som prišiel.

Konečne som teda nasadol a nacvakol pedále. Po odštartovaní som zabral, čo to dalo. Relatívne rýchlo som sa dostal na nejakých 45 km/h ale potom už len rýchlostná krivka plynule dole. :-) Prvé kolo teda naplno. V druhom kole som ešte veril, že to tempo udržím. Fučal som ako divý, ale fungoval v rámci možností. To bolo podstatné. V treťom kole nohy vypovedali službu. Drvil som ich čo to dalo ale výsledok bol akurát ten, že som sa na biku strašne roztriasol. Tak som teda podobrotky klesol s tempom dole a prefrčal časomierou. Žiadna sláva. Zhoršenie oproti minulému roku o niekoľko sekúnd. Nevadí, aspoň mám na čo zvaliť vinu. :-)

JoKov kamarát vedľa zapisovača si ma doberal, že s mojim rámom by ten čas spravil za 1:25 a chechtal sa pri tom. Asi to myslel vážne. :-) Ešte mi vytkol, že som veľký a sedím na biku, akoby som sedel za písacim stolom. Že musím byť viac sklonený, aby bol odpor vzduchu čo najmenší. Kua, a ja som bol rád, že som vôbec prešiel ten kilometer v rámci možností. A mňa tu bude ešte niekto buzerovať. :-)))
JoKo mi prezradil, aby som ho radšej počúval, že on vie čo vraví. Lenže on mi neprezradil nič nové. Viem, že som moc vystrčený. Ak vládzem, snažím sa jazdiť viac zbalený. Zvlášť, keď jazdím proti vetru.

To je k dnešnému "poslednému" kilometru asi všetko. O rok to už bude úúúúrčite lepšie. :-)