4. ČSOB polmaratón
- Napísal: Roman Rybanský
- Published in Beh
Týmto podujatím väčšina bežcov otvárala pretekársku sezónu vrátane mňa. Preto volili radšej polovičnú dĺžku. Pre mňa to bol test na bostonský maratón. Podľa bežeckej kalkulačky povinný čas bol 1:26. Ja som si chcel spraviť osobák a skúsiť okolo 1:20. Špeciálne na polmaratón som sa nepripravoval iba normálne na maratón. V sobotu, deň pred podujatím predpovedali vietor a dážď s 90% pravdepodobnosťou. Ráno pred pretekmi bolo veľmi bežecky príjemne. Pod mrakom cez 10C a bezvetrie. V šatni som stretol Laukovcov. Pokecali sme o Barcelonskom maratóne. Otestoval suché WC a to doslova, lebo žiadna voda netiekla. V kľude som sa rozcvičil, aby som v predstihu zaujal výhodné postavenie na štarte. Najprv sme pustili hŕstku in line korčuliarov, aby nezavadzali na trati. Bežcom sa nejako nechcelo a zbierali sa pomaly. Vodiči už boli nachystaní, balóny ich nadľahčovali. Chvíľka napätia pred štartom a primátor Bratislavy si mohol vystreliť.
Rozbehol som sa smelo, potreboval som chytiť tempo. Plán bol točiť na 3:50. Prvý km býva slabší, lebo sa treba vymotať z osídiel tiel. Našťastie tu bol počet bežcov prijateľný tak okolo 1000. Takže po prvej zákrute sa dalo bežať voľne. Nemal som skúsenosť s plánovanou rýchlosťou a tak som prvý km trošku prepálil za 3:36, no z pohľadu dyxu a vládania som bol úplne v pohode. Potom som ďaľšie dva km zvoľnil na 3:40. To som už predbehol aj Nováčkovú. Výbeh námestím SNP bol dosť hrozný. Dlažba a stúpanie. Na Michalskej som to vytriasol. Následoval výbeh na nový most a tu ma Zuzka v stúpaní predbehla. Zanedbané kopce sa prejavili:-) Pomaličky náskok zvyšovala. Začali padať prvé kvapky dažďa.Toto boli najpomalšie km za 3:52 a 3:53 v prvej desiatke. Potom som bežal ako hodinky každý km za 3:48. Niekto stále za mnou fučal. Prvá desiatka za 37:38. Kdesi na 7.km ma trochu chytalo pichanie v boku, ale sa nechytilo. Občerstvujem sa vodou. Dýcha sa mi dobre a ľahko. Tempo pekne držím. Po odbočke z petržalskej diaľnice ma predbieha nejaký oteplákovaný bežec zo štafety. Ponúka sa za vodiča. Hovorím si fajn, skúsim. Tepláky asi neprával, dýchať sa za ním nedalo, tak som si musel dať mierny odstup. Pri nástupe na hrádzu merali medzičas, škoda len že sa nevedelo aká je to vzdialenosť. Každopádne už sa začínam spomaľovať tak o 2s na km. Možno to pripísať aj vlhkému povrchu. Je to však dobré. Vládzem, som pri zmysloch a viem rýchlosť kontrolovať. Na 16. km je občerstvovačka. Tlačím do seba hnusný energetický gel. Zapíjam vodou, zvoľňujem, začína sa ozývať sval pravého stehna. Čas sa spomalí na 3:56. Aj tak dobré. Dvaja maníci ma predbiehajú. Ešte 5km a je to vybavené. Poháňam sa virtuálne s každým odrazom a snažím sa doťahovať na bežcov predo mnou. Na 19. km dvoch obieham a jeden z nich je český maratónec. Klobúk dolu. Tempo je dobré. Napriek úsiliu jemne nad 3:50. Opäť nasleduje výbeh,tento krát na starý most. Ešte je tam aj štrk vysypaný v zákrute. Vyrovnávam najhorší čas na km na 3:56. Za krátko ma predbieha jeden poliak a aj maratónec. Chcem bežať rýchlejšie, ale nejde to. Polmaratónec uniká, maratónca chytám a predbieham pri levovi. Ešte posledná zákruta a 21.km za 3:50 a finish. Nie je s kým pretekať a tak bežím sám so sebou. Pretínam pomyslenú cieľovú pásku v čase 1:20:37. Zalieva ma pocit šťastia, že som to dokázal. Osobný rekord, zlepšený skoro o minútu.Som rád, že som bežal v takej pohode a mal som to pod kontrolou. Rozdiel medzi prvou a druhou polovicou iba ľahko cez 1 minútu. Takto nejako sa to má bežať. Priemer na km 3:49 a pulz 166. Zuzka ma napokon predbehla iba o 33s. Organizátorov treba pochváliť za perfektné značenie trate a km. Boli vidno pekne zdiaľky. Do budúcnosti by to chcelo väčšie šatne, aby sa tam zmestilo viac než 10 ľudí a v sprchách by prípadne mohla tiecť aj teplá voda, ale to už by som chcel veľa. Toto je iba výsada Košíc. Z ostatných pretekov chodíme špinaví. Aby som nekrivdil, ešte vo Viedni sa snažia.
