Oproti roku 2005 som pred týmto ťažkým maratónom nestihol natočiť porovnateľný objem km a už vôbec nie natrénovať kopce. Prejsť 3 x pezinskú Babu a 2 x Donovaly nepovažujem za kvalitný tréning. Veď ani sumár natočených výškových metrov spomínaných kopcov nestačí na krátku trať Maratona dles Dolomites. :-) Napriek tomu som si veril na lepší čas. Veď aj na rovinách sa dajú natrénovať kopce ako hovoria klasici. :-)

Deň pred odchodom do Talianska sa mi "podarilo" nabúrať do stojaceho auta. Výsledkom bol narazený ľavý stehenný sval, rozrezané/rozbité ľavé koleno (ani blinker na aute nevydrží všetko) so 6 stehmi, narazené pravé zápästie a malíček. Takže som na dovolenku odchádzal pekne dobitý.

Tento rok sa mi vytvoril priestor na čisto cyklistickú dovolenku. Keďže v Dolomitoch som bol už mnoho krát (aj keď roky od mojej poslednej účasti rýchlo pribúdajú), tak som chcel ísť niekam inam. Spolu s Petrom Franzom sme hľadali nejaký zájazd cez niektorú cestovku organizujúcu čisto cyklistické zájazdy.

Pôvodne sme plánovali ísť si prejsť kopce do Francúzska, lenže v nami preferovanom termíne (jún-júl) nebolo nič, čo by sa nám páčilo. V správnom čase sa dalo ísť do Švajčiarska (aj s kúskom Talianska). Tak bolo rozhodnuté – vybrali sme si cestovku Cyklo Tour (Slavomír Strečanský).

Ráno som pozrel z okna a videl, že je obloha čistá. Je to jasné, ide sa. Veci som mal pripravené už od rána. Včera večer som požiadal Jura a Andreja, aby zobrali moje veci Dubákovi, ktorý ich dá do svojho auta. Večer si pre to prídem ku nemu domov.

Zbuntošil som strážnika, aby mi vydal bicykel, namontoval naň držiak, GPS. Ešte spravil zopár fotiek na pamiatku a išlo sa.

Niekedy v polovici mája som dostal od Sergeja mail, že tento rok by sa po ročnej prestávke mal opäť konať RockFM cyklomaratón BA-Jasná. Tentokrát však už pod novým sponzorom - rádia Viva, čiže správne sa po novom volá Viva cyklomaratón. Ale trasa a charakter maratónu ostali rovnaké. Už krátko potom som o tom oboznámil aj Jura a tak sme sa obaja prihlásili. Horšie to bolo s kondíciou. Tento rok som popri škole mal len minimum voľného času na bike a keď som už aj nejaký mal, tak bolo zrovna zlé počasie. A tak kilometre na tachometri pribúdali len veľmi pomaly. Až posledný týždeň pred maratónom sa mi podarilo trocha viac zatrénovať, ale to samozrejme nestačilo na kompletnú prípravu. Vopred som bol teda pripravený na to, že tento rok nebude maratón žiadna pohoda, klídek a tabáček, ako to bolo pred 2 rokmi.

Po ročnej odmlke sme sa už mesiac dopredu chystali znovu na tento maratón pod vynovenou hlavičkou mediálneho partnera rádia Viva. Niektoré veci sa pomenili, aj účastníkov bolo pomenej ale trasa zostala. Z Bratislavy do Jasnej, na bicykli za jeden deň. Podľa Efových slov (organizátor), táto trasa vznikla v roku 1989 ako stávka na lyžovačke, či jeho bývalý kolega dokáže absolvovať trasu Bratislava - Chopok na bicykli. Odvtedy sa z toho stala tradícia.

Po minuloročnej prestávke v sérii tohto medzi hobby cyklistami obľubeného podujatia sme dostali avízo, že sa bude pokračovať v dlhoročnej tradícii, avšak s mierne pozmenenými partnermi. Teda, namiesto neexistujúceho Rock FM prevzalo sponzorskú štafetu Rádio Viva. Už niekoľko týždňov pred štartom bolo možné v éteri na vlnách tohto rádia počúvať reklamu nabádajúcu na účasť.

S približujúcim sa termínom tejto výnimočnej cyklistickej akcie každý z nás podvedome stupňoval tréningovú prípravu v snahe dosiahnuť optimálny výsledok vo forme lepšieho výsledného času ako naposledy. Do plánu skvele zapasoval aj 1. ročník sereďského cyklomaratónu, ktorý sme si niektorí z našej pezinskej partie pár dní dozadu z chuti odšľapali a okrem testovania fungel nových dresov sme preverili aj vlastnú kondíciu a porovnali sa kto sme ako na tom. Počasie pár dní pred maratónom príliš vonkajším aktivitám neprialo, ale nebolo zasa úplne mizerné. V deň štartu sme sa však zobúdzali do príjemného, slnečného, aj keď trochu chladného rána. Výhliadka na pekný deň bola vcelku priaznivá.

Tento maratón už roky navštevujeme kvôli blízkosti, dobrej organizácii, skvelým cestám a v neposlednom rade aj nejakému cyklopríslušenstvu v štartovnom či tombole;-) Ale najmä kvôli tomu, že na domácej pôde je dosť mŕtvo. Takže na 25.5. som mal v kalendári vyárendované že idem. Situáciu komplikovalo jedine počasie ktoré v týchto dňoch je veľmi nestabilné. Ale prognóza na tento deň bola priaznivejšia a tak bolo rozhodnuté.

Tak sme si po Sereďmaratóne 2006 dali Schwechatera, ktorý už má, nejaký ten pátek, svoju tradíciu. Z našej partie išlo znovu početné zastúpenie, čo sa mi aj páčilo. Len tak ďalej.

Registráciu sme si odstáli bez väčších komplikácii. Počasie sa ukazovalo ako aj po ostatné ročníky. Všetko ide tak ako má. Marián sa ma pýtal, či si idem zapretekať. Strelil čas 3:05, či ho budem atakovať. Aj som pokrčil plecami, reku uvidíme, čo deň dá. Odmietol som sa však kvôli tomu nakvartýrovať kamsi dopredu, ako to robia iní „profíci“, ktorých aj tak po pár kilometroch obiehame, ako lapajú vzduch s vyplazeným jazykom.

Niekedy v januári 2006 zavolal Dušan Holbík niektorých členov ŠK Cyklo-tour Sereď, konkrétne Mariku, Mira, Ivana, svoju manželku Helenku a mňa k sebe domov pod zámienkou kolaudácie nového bytu. Pri tej príležitosti to na nás rozbalil: „zaregistroval som náš klub na SZC ako organizátora cyklomaratónu pod názvom „Sereďmaratón 2006“. Bude sa konať 21.5.2006“. Napriek tomu, že všetci okrem Dušana sme cyklistami viac dušou ako telom, súhlasili sme, že pomôžeme s organizáciou. To s tým telom a dušou myslím vážne, asi preto členov nášho klubu nazval jeden kolega cyklista „bicyglistami po týteši“ (poznámka autora: týteš = hrádza postavená popri rieke Váh). Takže sme súhlasili.