Už som dlho nebol na nejakej cykloakcii (dva týždne). Na stránkach www.bikemagazin.sk sa objavili informácie o poriadaní cyklomaratónu v Duchonke pri Topoľčanoch. Do zlatého klinca tohtoročnej cyklosezóny HORAL 2001 je ešte ďaleko ale treba zvyšovať výkonnosť tak, aby som si trúfol ísť na celú štreku, teda 112 kilometrov. Už teraz sa z toho čísla desím. :-). 
Ale aby som neodbiehal, Duchonka je tu a treba sa sústrediť na ňu. Po minulotýždňovom cvičnom páde typu TIGER som asi dostal tichý defekt. V nedeľu som si chcel len tak naľahko vybehnúť a akosi mi čudne reaguje bike. Pozeram čo sa stalo s rajdami a nič zaujímave som nezistil. Naraz kuknem dole na dušu a zistím, že je bezvládne spľasnutá. Večer som s neustálym bohovaním na adresu výrobcu plášťov vybral dušu a zalepil. Potom som ju vrátil nazad a v stredu bola mäkká. Znovu som ju vybral a dokonca aj tatko skúšal pod vodou a žiadnu dieru nenašiel.
Nemienil som sa hrať na schovávačku a jednoducho som tam narval novú dušu. Vyzerá to v poriadku. Vo štvrtok som kúpil aj novú sedačku. Tá stará je po dvoch tigroch pekne dokatovaná. Na meniny som dostal izotonický sirup, aby som mal čo pochlastávať počas pretekov. Akurát musím doriešiť istú vec. Ako urobiť dávkovač, aby som si mohol v lese zarobiť pri studničke novú náplň do flaše. Lebo jedna náplň dlho nevydrží, vydrží tak asi 20-30 kilometrov. Závisí aj od terénu.
Aby som neodbiehal, idem pripravit bike a čo najskôr do hajan aby som mohol podať dobrý výkon.

Relatívne masívna reklama a tiež pozitívna skúsenosť z Piešťanského Tlapa maratónu, ktorý sa šiel čiastočne v týchto končinách rozhodla jednoznačne v jeho prospech. Avizované dve kolá po cca 35 km vyzerali byť prejditeľné. Dúfam, že na rozdiel od Vezikuláka to druhé kolečko ešte budem vládať, pomyslel som si.
V sobotu ráno som naložil bike do auta a vyrazil som. Na oblohe boli dosť ťažké mračná, ale predpoveď bola mierne optimistická. Do Duchonky som dorazil s miernym meškaním, v chvate som poskladal bike a švihal na štart sa registrovať. Dostal som nejaké divné čislo (usporiadateľom došli čísla v hlavnej kategórii, tak oneskorencom dávali babské...). Ak aj bolo nejaké predštartovné poučenie, tak som sa ho určite nezúčastnil. Na štarte som spoznal "spolutrpiteľa" z Tlapy, tak sme sa zvítali, ani sme nestihli pokecať už aj sa štartovalo. 

16.6.2001 Bratislava - Jasná, 301 km, 10. ročník
Prišla polovička júna a s ňou aj už klasická akcia, Rock FM cyklomaratón. Efa - Jozef Tóth, zorganizoval túto akciu už po desiaty krát. Boli ročníky horúce aj daždivé a bol som zvedavý ako vyjde tentokrát.
A ako to prebiehalo? Deň pred maratónom nám bol Miro Pilka vyzdvihnúť štartové čísla a dresy. Pri pive sme si ich rozdelili. Podľa abecedy na mňa prischlo pekné číslo 200.
Horšie bolo ráno, budiček pred treťou a na bicykel som nasadal pred pol štvrtou. Spolu s Mirom sme šli z Pezinka na Zlaté Piesky na bicykloch. To je už naša tradícia. Krátko po 4 hodine rannej sme dorazili na štrat. Takmer súčasne prišli aj ostatní z partie. Nebolo zima, ani vietor nefúkal. Krátko pred pol piatou bol štart. Šli sme najprv cez Vajnory, Slovenský Grob, Chorvátsky Grob, Senec a potom smerom na Sládkovičovo. Medzi Grobmi sa mierne zdvihol vietor a vyšlo Slnko. Hneď sa nálada pozdvihla. Stále rovinou sme sa presúvali ďalej, aj nepríjemným úsekom v okolí Sládkovičova, kde bola betónka. Za ňou sme sa dostali na diaľnicu smerom na Nitru. Tuná už nám zafúkal vietor do tváre a asi bolo najchladnejšie z celej štreky. V prvých prednitrianskych stúpaniach v protivetre už poniektorí maratónci sa začali prepadať dozadu. Medzi nimi aj jedna naša Gabika. Druhá Gabika sa statočne držala aj keď bolo vidieť, že riadne bojuje. 

Na tento maraton spravil Rasťo miernu propagandu na svojej stránke. Kedže ide o terén v podstate známy a kedže Rasťo hecoval bikerov ku dvom kolečkam, neodolal som a nekriticky som si to vybral aj ja. Po prichode do Pezinku som chvíľu blúdil, ale nakoniec som miesto štartu našiel. Odstál som si rad na prihlásenie a po zbežnom pohľade na profil trate som zapochyboval, či som nespravil chybu. Počasie bolo mierne pesimistické a tak som sa radšej vybavil na mokrejší variant trate. 

Organizátori upozorňovali, že začiatok sa ide v skupine a až po premiestnení ku priehrade v Kučišdorfskej doline sa odštartuje naozaj. Že som im uveril, bola moja ďalšia chyba. Chumel bikerov sa po štarte rozbehol vcelku svižným tempom po asfaltke medzi vinohradami. Mne sa veľmi nechcelo to nejako zvlášť prepalovať po začiatku, nakoniec veď sa čaká pod priehradou.... Nuž pod priehradou sa nečakalo, namiesto toho začal ostrý stupák cez lúku a šup do lesa. Cesta sa zmenila na chodník a pri ostrom stúpaní zopár bikerov radšej zosadlo a tlačilo. Kto poznáte červenú značku ktorá vedie až hore na Troch Jazdcov, iste viete aj to, že až na jedno či dve miesta neustále stúpa, miestami až nechutne. Ja som to nevedel :-(.

Turisticko-cyklistické preteky Vezikulák (Väzy-kôl-ak?) 9. 6. 2001

19 mája 2001 týždeň po úspešne zvládnutom cyklomaratóne Author Panda som si spravil vlastný cyklomaratón v Malých Karpatoch v oblasti medzi Račou, Kačínom, Mariankou, Borinkou a Košariskami. Na konci neho sa mi podaril neplánový pád na asfalt, keď som nezbadal zákerne schovanú jamu na ceste. Chvíľu som nevážil nič a dokončil to takzvaným tigrom. Iróniou celého pádu bolo, že som si chvíľu predtým hovoril v duchu aký som fasa bajker, že jazdím bezpečne, jazdím tak rýchlo aby som mohol zastaviť pred prekážkou. Mno a takto to dopadlo. Nabudúce si budem vsugerovať, že som debil. Hádam to pomôže.
Odniesli si to tuším všetky končatiny. Obité som mal obidva lakte, pravé bolo navyše celkom bohato vrúbkované od kamenistého asfaltu. Pravé rameno takisto. Ostatne, skoro každého tigra sa snažím dokončiť kotúľom. Aj teraz, akurát som nestihol rameno schovať poriadne. Pravé predkolenie bolo len oškreté, zahojilo sa medzi prvými. Ľavé koleno vyzeralo len poškriabane. Vyzeralo. Doma som zistil, že ho mám poriadne chytené. Hlavne väzivá na kolene. Normálne si človek povie, že na kolene žiadne väzivá nie sú. Kua, sú a riadne nahusto. Takže som bol odpísaný na pár týždňov. Mazal som si tam najrozličnejší maglajz. Najprv Dicoblene gel. Ten ma po čase začal štípať tak som skúsil Veral gel. Pri ňom som aj ostal. Ešte každé ráno kocku Colafitu aj s reklamným sloganom - Rozumí vašim kloubům. Priložený papierik kde výrobca garantuje 100 percentnú bezpečnosť pred vírusom BSE čili Nemoc šílenych krav. Výrobca Colafitu sa hlavne opieral o fakt, že v ČR nebol výskyt tejto choroby dosiaľ diagnostikovaný, pochádza to len z domáceho chovu kráv vrátane postup výroby kde údajne vírus nemá šancu prežiť. Teraz čo sa potvrdila nákaza v Jihlavskej maštali, nie je mi všetko jedno.

9.6.2001 Pezinok, 1. ročník
V podstate neplánovane som sa zúčastnil na tejto akcii. Ale keď som to mal doma pod nosom, nemohol som zaváhať. Podľa toho čo sa mi dostalo do uší však trasa nebude jednoduchá. Cez Kučisdorfskú dolinu po červenej na Troch Jazdcov, odtiaľ po zelenej dolu na Vápenku a Čermákovú lúku, po Štefánikovej magistrále na najhorší kopec Skalnatú, cez Čertov kopec a Čmelok na Babu, odtiaľ po modrej do Pezinka. A to celé dva krát pre tých čo si vybrali dlhú trasu. Chodievam tento okruh avšak opačným smerom, tak som zvedavý ako sa mi pôjde...
Na Kejdu sme prišli skorej, zaplatili 60 korún štartovné, a potom sme hodnotili nebo či nezaprší... Pri malom rozjazdení sa Mirovi rozbil ráfik ako konzerva;-) tak ešte rýchlo zháňal druhé koleso. Krátko po 10 však sa už nastupovalo na štart, ktorý mal byť ostrý až na Kučisdorfskej doline... 

2.6.2001 Trnava, 1. ročník.
Vlani sa mi náhodou dostalo do uší, že bude nultý ročník tejto akcie. Bol som na nej a páčila sa mi veľmi nielen organizácia, ale aj dobre vybratá trasa. Tak na tohtoročnom prvom oficiálnom ročníku som nesmel chýbať. Keďže z Pezinka do Trnavy je to skokom, s Julom a Mirom sme nasadli ráno na bicykle a hybaj na štart do Trnavy. Tam už bolo živo a kopa ľudí sa už chystala na štart. Tak sme sa zaregistrovali, pofotili a pokecali so známymi.
Špecialitou tejto akcie je, že až po Košariská sa ide limitovanou rýchlosťou cca 30 km/h pokope. Štart bol v centre Trnavy, kde sme sa presunuli o 9. hodine. 

Posmelený pozitívnym zážitkom z Author Panda maratóne som sa prihlásil na akciu organizovanú piešťancami v kopcoch Považského Inovca.
Trasa bola naplánovaná vcelku zaujímavo, Považský Inovec rovnako ako okolie Duchonky, kde mala by prestávka, som takmer nepoznal a tak som sa tešil na (pre mňa) neznáme kúty Slovenska.
Navyše itinerár bol zvolený dosť neštandardne, po prejdení zhruba polovice trate sa po príchode na spomínanú Duchonku naplánovala prestávka s občerstvením, ktorej čas sa odpočítal od celkového času - dosť originálna a mnou iba vítaná možnosť. Aj tak som viac turista ako pretekár a tak to aspoň prežijem lepšie…

24.5.2001 - Schwechat, Rakúsko.
Konečne moja prvá asfaltová akcia. Rovinatý profil a aj predchádzajúce skúsenosti dávali predpoklady, že sa pôjde vysoko nad 30, tak uvidíme. Pre tento rok modifikovali trasu a poslali nás až k Neusiedler jazeru. Podarilo sa mi nahovoriť kopec kamošov a aj jednu zástupkyňu nežného pohlavia. Tento maratón má zopár špecifík. Je kratší. Tento rok 118 km, nie až taký náročný, sú tuná veľmi dobré ceny do tomboly (avšak nič sme nevyhrali). Ďalej, štartujú tu väčšinou hobbíci nám rovní, tak máme možnosť sa presadiť, ale hlavne rakúšaci asi nemajú čo robiť, a tí menej výkonní sú už aj hodinu pred štartom na čiare a čakajú na úvodný výstrel. Takže keď sme prišli na štart 20 min pred, stáli sme až v poslednej tretine vyše 800 členného balíka. 

Po dlhšej odmlke som sa rozhodol že predsa len napíšem akúsi minireportáž z MTB cyklomaratónu AUTHOR PANDA MARATON v Čaradiciach kdesi pri Zlatých Moravciach. Dva dni pred začiatkom som stále nebol rozhodnutý či pôjdem. Vo štvrtok som hral hokej a objavil sa tam Roman zvaný Citrón. Mimochodom, náš brankár na hokejovom turnaji v Tábore. Prekvapil som ho otázkou či ide na ten maratón. Chvíľu čumel na mňa, že o čom to hovorím.
"Veď som ťa videl na web stránkach prihláseného, že ideš."
Hneď sa mu vyjasnilo v hlave.
"Jáááááj, úplne som na to zabudol. To už je túto sobotu? No jasné, idem. Prečo? Ideš aj ty?"
"No to práve neviem. Lebo samému sa mi tam nechce ísť. Nemám žiadny odvoz."
"Šak ťa zoberieme so sebou. So mnou pôjde ešte jeden. Veď ti ešte zavolám dobre?"
V piatok večer sa ozval a zistil som, že ideme iba my dvaja lebo tí jeho kamoši mali pracovné povinnosti.
Celú noc som sa prehadzoval lebo som sa dosť bál ako dopadnem. Vydržím? Nestrepem sa voľakde? Neskončím kdesi na chvoste. Bol to vôbec dobrý nápad sa na to dať?