VI. ročník Telecom Cup 2011 sa kvôli obsadenému termínu posunul o týždeň skôr a na nedeľu. Nezvyklý termín však nijako neovplyvnil účasť zúčastnených teamov. Po zlúčení T-com a T-mobile vznikol jeden team Slovak Telekom. Asi v dôsledku nedorozumenia však Slovak Telekom nenasadil dva teamy, hoci po zlúčení na to má hráčov dosť. Možno o rok. :-)

V nedeľu 20.3.2011 som mal možnosť opäť sa zúčastniť (ako reprezentant ST) v poradí už šiesteho ročníka hokejového turnaja Telecom Cup na zimnom štadióne v Piešťanoch. Už tradičných účastníkov ORANGE, IBM, SIEMENS, AT&T a SLOVAK TELEKOM doplnili hráči SAMSUNG-u.

Tento rok si pani zima dala pauzu v januári a tak bolo bicyklovo. Tým som stratil aj posledný argument proti vábeniu od Jara a tak som sa rozhodol, že sa tejto akcie zúčastním. Dnešný deň už mrzlo, tak som očakával, že sa pôjde diabolským tempom, ktoré určite nebudem stíhať a tým pádom sa nemusím tlačiť dopredu na štarte. Registrácia prebehla nadštandardne hladko a tak sme mali kopec času sa nachystať. Až toľko času, že sme to ledva stíhali.... A tak skutočne sme okupovali posledné pozície. Týmto pádom ma hriala myšlienka, že dnes ma veru veľa ľudí nepredbehne. Na to prebudenie zo zimného spánku samé skvelé predpoklady, však.

Okrem mňa zimospáča z partie štartoval aj zimospáč Jaro a večne aktívny Roman, ktorému sme láskavo dovolili vzdialiť sa dopredu (a nielen na štarte). Až v cieli som zistil že tam bol aj Peťo Kubík tak sme tam boli ako štyria muškatieri po dvadsiatich rokoch.

Na štarte vládol pokoj pohodička a keď odznelo štááárt a vuvuzely začali trúbiť, ležérne som si spustil stopky a začal preťahovať údy. Po asi troch minútach došlo aj na nás a tak sme nasadli a vydali sme sa vstrieč prvej tohtoročnej akcii.

Tento rok opäť bežcov na koncoročnom behu pribudlo a atakovali hranicu 600.  Ak by bolo teplejšie počasie určite ju hravo prekročia, pretože ich slušné množstvo ani nenastúpilo na štart napriek prihláseniu.  Behám to pravidelne od roku 2003, vynechal som iba rok 2005 a dá sa povedať, že ani jeden z týchto behov nebol rovnaký.  Tentokrát sa menila opäť trať kvôli uzávierke starého mosta a tak sme bežali nový most dvakrát.  Bolo mrazivé počasie asi -6C a hlavne v prvej polovici trate sa šmýkalo na tenkej vrstve prašanu, pod ktorou kde-tu číhal aj zákerný ľadík.  Musím pochváliť organizáciu: výdaj čísiel bol v teplúčku vstupnej vestibule ekonomickej univerzity.  Bolo aj dostatočne veľa stanovísk pre výdaj čipov a čísiel. Žiadne upomienkové artefakty už nedávali ako bývalo dobrým zvykom tohoto podujatia. Nesťažujem si, veď rôznych šáliek a tričiek mám nadbytok.

Tento relatívne nový maratón - iba 3. ročník - sa beží po azúrovom pobreží z Nice (nie DubNice ako by sa niekto mohol nazdávať) do Cannes.  Pre tých, ktorým by to nič aj tak nehovorilo, je to Francúzska riviéra. Nádherný kraj, ktorý určite stojí za návštevu a maratónsky beh zvlášť. Dostal som sa k nemu cez jedného nového kamaráta bežca, s ktorým som sa v lete zoznámil. Ibaže on neskôr upresnil, že nejde, tak som vzal moje baby a bol z toho aj rodinný výlet.

„My sme celú púšť Gobi, museli prejsť celkom pešo. A viete, čo nás na konci najviac bolelo? Nohy!“
Priaznivci L&S určite spoznajú predstavenie Soiréé. Mne sa dnes totiž niečo podobné prihodilo tiež. A tak som sa tešil, že sa povozím na pretekoch bez väčšej námahy vo vláčiku. :-)

Keď som pred 1 a pol rokom bežal svoj prvý intervalový tréning 4 x 1000 m v tempe pod  4:00/km, bol to pre mňa do vtedy nevídaný výkon. Ani vo sne ma vtedy nenapadlo, že o dve jesene neskôr budem v tomto tempe bežať celý maratón. Celých 42 195 m v kuse, bez medziklusov, vydýchania sa. Podarilo sa mi zlepšiť si osobný rekord z tohtoročného pražského maratónu o takmer 7 a pol minuty. Pomyslenú cieľovú pásku som preťal v čase 2:47:17 hod a bez toho aby som padol únavou na zem ako vraví dávna grécka povesť. Naučil som sa bežať maratón efektívnejšie.

Fantastické preteky

Tento rok som akosi behal menej, lebo som viac plával a bicykloval.  Jarný maratón sa mi nezmestil do kalendára, nuž sa mi veľmi žiadalo opäť zažiť tie krásne aj ťažké maratónske chvíle a to rovno na našom najstaršom mierečnom maratóne v Košiciach.  Ale, aby som nezavádzal jeden maratón som absolvoval začiatkom augusta v rámci Slovakmana, to sa neráta, lebo to je triatlon a zase si robiť dve čiarky by bolo podvádzanie.  Každopádne som toho veľa nenabehal, či vlastne nič do konca augusta. 

Tentokrát otravujem nie vlastnou vinou. Ostatným lajdákom sa nechcelo drať prsty na klávesnici, preto mňa, osobu najmenej kvalifikovanú, vydurili spísať správu. Vykrúcal som sa ako veľká píla a nič som nesľúbil, ale večer mi prišlo ľúto, že by sa o tomto bezvadnom podujatí s poetickým názvom nanapísalo pár slov.

Na štart som sa vybral už tradične na poslednú chvíľu, lebo ráno ešte bolo trochu chladno a podľa radaru hrozilo, že u nás v „hlavnej dedine“ aj mierne spŕchne. Preto som bol dosť prekvapený, keď som po príjazde na Neštich zbadal dlhý rad bikerov, ktorí ešte stále čakali na registráciu. Vpredu som videl zopár našich dresov, tak som sa išiel s chalanmi „vybozkávať“ a aj keď to pôvodne nebol môj úmysel, dosť drzo som sa predbehol. Takže všetkým za mnou – pardón, toto bol výnimočný prípad, nezvyknem sa predbiehať ani v rade, ani na trati :-) Tento rok bol Športreport zastúpený celkom slušne, ale cielene spomeniem len dvoch, náš nový prírastok medailistov – Dušana a Jara. Na sobotňajšej trnaváckej 6666 metrovej časovke skončili v kategórii neregistrovaných veteránov na 2. a 3. mieste, ale keďže reportku by som z nich nevytĺkol ani kladivom, rád by som to vytrúbil do sveta aspoň takto. Takže chlapi, najbližší slnečný víkend hodíme medaily na krk a zoberiem vás rozdávať autogramy medzi čavesky na hrádzu :-))