Sobota – nastal deň D. Nakladanie prebehlo podľa plánu , batožiny nebolo veľa až na objem, ktorý doniesol Martin. Doslova sme to natlačili do auta  a vyrazili sme, naložení ako česká rodinka do Chorvátska, cca 10:00 smer Lago. Cesta bola upršaná , ale bicykle sme mali zabalené v igelite, rezne na cestu v trojobale,  takže cesta cez Aut išla v pohode až po taliansku časť. Tam sa , mne z doteraz neznámych príčin sa prestalo jazdiť systémom vpravo je pomalší pruh a vľavo rýchlejší,  ale začalo sa jazdiť po „taliansky“ oba pruhy sú buď pomalé alebo rýchle alebo pravý  je rýchly a v ľavom si Porsche Cayenne ťahá svoju kolónku 110tkou. V prípade, ak sú pruhy 3, tak stredný je univerzálny , ide sa nim kontinuálne 120 a ľavý a pravý  sa po 7 km menia striedavo na pomalší alebo rýchlejší.

Tento rok to malo byť „len“ 191 km a veľmi ma ťahalo opäť si to skúsiť, hoci som mal v kolesách iba 700 km na cestnom bicykli a pár stoviek na horskom. Spomínal som na prekrásnu scenériu, ktorou trať vedie, a priateľskú atmosféru, z ktorej solídna porcia sa ušla aj mne. Zabudol som už na útrapy, ktoré na leňochodov sem-tam číhajú.

Bicykel som dal do servisu s upozornením, že padá reťaz pri prehadzovaní z malej na veľkú „pílu“. Keď som ho v piatok večer skúšal, ako prvé mi – spadla reťaz. Tak som bol nútený nacvičiť taktiku „opatrnúčko“, pri ktorej som reťaz vo väčšine prípadov udržal. Nebezpečné je to, že pozeráš pod seba a nie na cestu.

Ako som sa stal polovičný železný muž

V myšlienkach som sa veľmi dlho pripravoval na takýto tzv. stredný triatlon, aj keď je vlastne polovičný, lebo ironman je celý. Pôvodným povolaním som bežec, po niekoľkých maratónoch ma začal lákať triatlon. To som ešte nevedel, čo to všetko obnáša. Behám 8 rokov, bicyklujem 3 roky a plávam 1,5 roka. Toto bol môj piaty triathlon. Základom jeho úspechu bolo neutopiť sa. Toto mi najmenej ide, ale zlepšujem sa, teda myslím. Tréningové úsilie vyvrcholilo dovolenkou v Chorvátsku. Hlavne som chcel plávať. Našťastie som si vzal aj bike a tenisky. Podarilo sa mi najazdiť v kopčekoch 370km. Každý deň som naplával cca 2000m. Behať som bol iba 2 krát po 18km. Istotu, že to zvládnem mi dodalo preplávaných cca 1800m v kuse. Dovtedy som preplával najviac 1500m v bazéne.

Od 5.8 do 17.8 som absolvoval cyklodovolenku vo Francúzskych a Talianskych Alpách. Naša sportreporťácka partia 8 ľudí si na tento účel prenajala služby Cyklotouru s tým, že spolu so Slávom Strečanským sme spoločne vymysleli itinerár čo chceme absolvovať s klauzulou, že v prípade zlého počasia budeme modifikovať itinerár. Nakoniec podľa výkonnosti sme absolvovali od 600 do 900km a s nastúpanými metrami od 16 do 23km. Zdolali sme také priesmyky a kopce ako je Col d’ Iseran, Mont Ventoux, Col d‘ Fauniera, Alpe d’Huez, Col du Galibier, Passo Gavia či Passo Stelvio.  A samozrejme okrem toho aj kopec ďalších a o nič menej ľahších stúpaní. Čo na úvod viac povedať – bol to úžasný zážitok a obrovská skúsenosť s ktorou sa s vami rád v tejto reportke podelím.

Cyklodovolenka, ktorú som s Mihim absolvoval v roku 2007 „Po stopách GdI “ nenechala členov SportReport v pasivite a čoraz častejšie sa ozývali hlasy, aby sme si dali niečo podobné aj my, ale ako čisto klubový výlet.

Rasťo začal browsiť po nete a spolu so Slavom Strečanským začali robiť predbežný plán trasy na výlet. Výsledok sa budem snažiť popísať zo svojho pohľadu a podľa možností čo najstručnejšie, lebo už sa za doterajšie traktáty začínam hanbiť. :-)

Bol som rozhodnutý nenapísať z tejto dovolenky žiadnu reportku, pretože keby som chcel podrobne opísať všetky zážitky, musel by som splodiť menší román. Nakoniec som neodolal spomenúť aspoň výstup na túto Bakalářom ospevovanú „horu smrti“, „veternú horu“, „horu hor“, ktorá vo mne zanechala najväčší dojem, aj keď poriadne ani neviem prečo. Možno kvôli tomu, že som ju mal ešte stále čerstvo v pamäti z tohtoročnej Tour, vrátane všetkých komentárov o jej výnimočnosti a obtiažnosti a tešil som sa, že si ju odskúšam na vlastnej koži. Po jej zdolaní som si hovoril - keby teraz aj celý čas pršalo a nepôjdeme už ani jedno stúpanie, nevadí, aj tak by som považoval túto dovolenku za vydarenú.

 

 

Roky som nevedel prísť na to, prečo je táto cyklojazda ťažšia, ako cyklomaratón BA-Jasná. Veď je predsa o niečo kratší, profil tiež nie je príliš odlišný a ide sa tu dokonca pomalšie tempo. Nad týmto som rozmýšľal aj ráno o 4 krátko po štarte, keď sme sa trepali ospalou 18-kou po nočných cestách smerom na Hlohovec. Začiatok ťažší rozhodne nie je. Tepy klesajúce miestami až pod 60 snáď hovoria za všetko :-).

Čo už napísať nové o notoricky známej akcii Trnava-Rysy, ktorú s Andrejom pravidelne jazdíme?
Prihlásenie, prezentácia, prebrať plnú igelitku potravín, materiálov a šup do postele dohnať spánkový deficit. Nepomohlo.
Ráno o 4 nevyspatý, štart v tme ale aspoň bolo vidieť, že slnko rýchlo vychádza. Nič to však nemenilo na veci, že mi bola strašná zima. Tepy v takých intervaloch, že by bežného človeka začali oživovať. Robil som čo sa dalo aby sa telo rozhýbalo ale zahrej sa na biku, keď sa vlečieš v rozpätí 15-20 km/h. Skúšal som sa zastaviť, nechať odísť balík a šprintami dobiehať aby som sa zahrial. Trošku to pomohlo ale žiadna sláva.

Keď som sa ráno horko-ťažko vyštveral do sedla, vôbec som netušil, aká závratná udalosť ma dnes čaká v mojej „cyklistickej kariére“, najmä keď som si tých 30km do Modry vďaka silnému vetru dosť odtrpel. Už na Čiernej Vode som mal toho plné zuby, z Grobu do Grinavy som sa ledva vliekol a po zdolaní tých dvoch modranských hrbov som chalanom pod štartovým šiatrom naznačoval, či mi nemôžu vraziť nejaký povzbudzovák rovno do žily :-) Po chvílke zaslúženého oddychu som sa presunul ku kolkárni, kde ma nabudený Rasťo, mimochodom rovnako ako minulý rok, začal uháňať aby som sa išiel zaregistrovať. Kam sa náhliť? Prišiel som medzi poslednými, reku veď je kríza, zíde sa nás tu 20-30, do polhodinky odštartujem a o jednej som doma. Preto keď som vyfasoval číslo 92, sánka mi trochu klesla. Keď to pôjde týmto tempom, tak o pár rokov nám bude účasť závidieť aj 8-tisícový maratón v Dolomitoch :-)

Ako som vyhral hlavne nad sebou :-)
Pred rokom som položartovne povedal po pretekoch, keď som skončil štvrtý, že budúci rok vyhrám. Podarilo sa:-) Paradoxne som sa najviac zlepšil v behu, ktorý je normálne najlepší aj tak. No tentoraz ma menej pichalo v boku. Zlepšil som aj plávanie o viac ako minútu, ale hlavne kvalitatívne. Pripravoval som sa rovnako ako minulý rok, ibaže som starší a tak som aj lepší, ako víno:-) Každý deň som sa snažil niečo relevantné športovať, aby som na konci týždňa mohol konštatovať, že mi nič nejde, tak ako by sa žiadalo:-) Nuž ale asi taký je tréning na triatlon, keď človek trénuje popri práci a nie naopak:-)