Prvý osobák na duatlone

Hoci som vždy chcel ísť pred triatlonom na duatlon, nikdy mi to nevyšlo.  Tentokrát som nemohol odolať, vzhľadom na blízkosť podujatia a dobrú referenciu od kamaráta.  Podujatie sa konalo v Parndorfe a blízkom okolí.  Objemy boli klasické 10-40-5km.  Teda bicykel obalený dvoma behmi.  Bežali sa 2,5km okruhy ulicami dediny a vozili sme sa na 2 okruhoch do Potzneusiedlu smerom na Gattendorf a späť.  Ako zaiste už tušíte, každý mal 20km.  V podstate rovina a tiež, ako obyčajne, v podstate "nefúkalo".  To len cyklistovi sa zdá, že fučí vždy a to oproti.  Predpoveď počasia hlásala občasný dážď resp. občasné polooblačno.  Doobeda to vyzeralo, že sa to aj splní, tak som bral aj zateplenie a s protivodným opatrením. Inak bolo pomerne teplo.

Veríte na zázraky? Ja asi začnem, lebo počúvajte čo sa stalo – na tohtoročnom „nojsídli“ vôbec nefúkalo !!! Veď ten vetrík, ktorý mal podľa predpovede rýchlosť 10 km/h, sa v tomto kraji prakticky rovná totálnemu bezvetriu. Viem si predstaviť, že všetci čo tu boli prvý krát to považovali za hnusný podraz, mne to ale najmä po spomienke na minulý rok podstatne zlepšilo náladu. Ďalším dôvodom na radosť bolo aj to, že okrem starého kumpána Reného sa mi podarilo na štart ukecať aj ultra tvrdé jadro maratónskeho oddelenia Sportreportu, čiže Rasťa, Ivana a Jara. Neviem či ich účasť bola iba mojou zásluhou, ale bez pýrenia si ju rád pripíšem :-) No a do tretice všetko dobré, dohodli sme sa na spoločnej jazde, takže som očakával pohodový priebeh a tešil sa, že mi zostanú sily aj na vybláznenie sa na cieľovej rovinke.