Na tieto preteky som sa nejako zvlášť nepripravoval. Dokonca som s hrôzou zistil, že som toľko jazdil po rôznych pretekoch po slovensku, že mi na akúkoľvek prípravu tu v Karpatoch neostal čas. Akurát som zaregistroval, že jednu lesnú cestičku lesáci spevnili a urobili z nej normálnu lesnú spevnenú cestu. Toť vše. Ako a kde sa bude jazdiť dnes, nemám potuchy. Tak to má byť, či nie? :-)
Juro M., ktorý sa pôvodne hotoval ísť, svoju účasť nakoniec odvolal, ale zato sa hotoval prísť Rasťo Trubač. Ešte stihol povedať, že aj jeho kolega Roman sa chystá ísť.

Tak sme sa v sobotu doobeda stretli s Romanom na registrácii. Samé známe tváre. :-) Rasťo Cigán ma prekvapil svojou účasťou. Hlavne kvôli ťažkému úrazu spred pár mesiacov, čo sa hóódne dlho dával do poriadku. Registrácia trvala dosť dlho tak sme si vo fronte pokecali všeličo a aj o Horale, aké to bolo brutálne. Tak ako aj minulý rok. Teraz som už celkom rád, že som toho Horala nešiel. Prešiel by som to síce, ale bike by sa so mnou asi prestal kamarátiť. Konečne som na rade a registrujú ma do kondičnej kategórie. Myslel som si, že to je tá naj kategória, do ktorej ma môžu pustiť. Minule som bol v nejakej dlhej ale vyššie bola nejaká výkonnostná či čo. Do tej som chcel ísť. Ale to som si myslel, že je to práve táto kondičná.

Zaregistroval som sa, vyfásol som fakáč a zistil, kedy štartujem. Hmmm, až o dve hodiny? To nemá zmysel tu postávať, idem domov. Potom sa vrátim. Roman to urobil tiež tak. Štartuje iba o pár minút skôr ako ja.

5. ročník - 17.8.2002 Pezinok
Prišiel čas aj na moju akciu. Zmena tento rok bola v trase, kde namiesto slučky pod Červeným kameňom som pridal kopčeky za Bradlom. A tiež aj verejná pozvánka cez internetové stránky. Nakoniec sa zrodila rekordná účasť, keď v jednej fáze nás šlo vyše 20. Ale tohtoročná akcia mala svoju predohru - teda pre mňa predohru. V piatok som si s kolegom chcel vyfotiť zatopený Dunaj z Devínskej Kobyly. Avšak 500 m pod vrcholom prišla nenormálna búrka s prietržou mračien, čo nás prinútilo zbabelo zdrhnúť a tak som cestou domov schol na biku. Na druhý deň sa to prejavilo. 
Ráno bolo teplúčko a slnečno - presne ako mi nakázal Bobo. Štart bol neskutočne presný - 7.30 a vyšlo nás 7. Na toto doplatili dvaja Pezinčania, ktorí nás museli dohnať cestou.

V Juri sa ešte pripojil aj Tomáš a tak sme skupinka šľapali hore Neštichom. Bolo asi príliš veľa novicov, lebo do kopca sa zahrýzli s veľkou vervou, akoby už dnes bola časovka. Ja som s prehľadom kontroloval poslednú pozíciu. Tuná ma dobehol aj Robo Wittlinger. Pokecal a šľapal ďalej.