S Rasťom sme sa v piatok dohodli na malom cyklovýlete. Netušil som, kade sa pôjde, výber trasy som nechal na neho. V sobotu som si zajazdil okolo Karpatov. Pezinská Baba, Lozorno, Stupava, Železná studienka, Červený kríž a domov. 88 kilometrov v celkom svižnom tempe. V nedeľu som bol udatne zmorený a veľmi sa mi teda nechcelo na ďalší výlet. Aj som si vravel, že to včas seknem keď to bude vyzerať na nejaký dlhý brutál.

Stretko sme si dohodli v Grinave na križovatke. Odtiaľ vyrazíme smerom na Slovenský Grob.

Milé deti.
Určite vás už v škole učili, že charakterný človek si má stáť za svojím názorom, za svojím slovom, že? V nasledujúcich riadkoch si prečítate, ako sa to nemá robiť.

Po prvej akcii {MTBO v Rači} som sa dušoval, že kvôli párkilometrovým pretekom sa predsa nebudem trepať kamsi dočerta, t.j. do Nitry. No vidíte, pár týždňov ubehlo (dva), a som tam, kde som pôvodne vôbec nemal chuť ísť. Takto to dopadne, keď máte priateľov, ktorí vedia, ako ma zlomiť. :-)

Tak si teda jacháme skoro ráno do Nitry a kecáme s Jurom o práci, web stránkach, pretekoch aby nám cesta rýchlejšie ubehla. Do centra pretekov sme sa dostali včas a vybavili si všetky náležitosti, trochu sa rozjazdiť a jedeme na vec. Dnes nás čaká zaujímavá jazda. Ja mám najväčší strach iba z mapy. Orientovať sa v totálne neznámom teréne iba podľa mapy dá zabrať. Vkladám teda svoj pretekársky osud do tých dvoch máp čo som práve vyfasoval. Preberám ešte foťák od Jura ako ma zvečnil pri štarte a pomaly sa rozbieham do lesa.

f1. a 2. kolo Slovenského pohára v orientačnej cyklistike

S jedlom rastie chuť. Poznáte to.
Kedže sa akcia v Rači celkom podarila, Igor položil zásadnú otázku, či nepôjdeme do "Nitry".
A kedže Bobo mi uštedril v Rači potupnú prehru (vyhováram sa, že bol v domácom prostredí...), bolo načim porovnať sily niekde, kde to nikto z nás nepozná. A tak sme sa dohodli, že pôjdeme. Ešte sme sa pokúšali nalákať aj Jura, ale ten zatiaľ odolal.

Podrobnosti o akcii sme sa dozvedeli na oficiálnych stránkach orienťákov . Išlo o dvojdennú akciu, v sobotu krátka a v nedeľu dlhá trať. Rozhodli sme sa prihlásiť na tú dlhú, nakoniec mala len (teoreticky) okolo 35 km (to bolo asi vzdušnou čiarou), na to sme si po maratónoch v roku 2001 rozhodne trúfali. Ešte zostávalo vyrobiť si mapník a v nedeľu ráno vyraziť.
V sobotu v Bratislave poriadne pršalo, našťastie v priestore pretekov len chvíľu. V nedeľu, keď sme odchádzali, bola u nás celkom kosa, po príchode na preteky nás však prekvapilo až nenormálne teplo.
Ináč preteky sa odohrávali v kopcoch v okolí hradu Gýmeš, vďačnom to objekte fotografických snáh Boba. Pri prezentácii sme sa prihovorili časomeračom a organizátorom z VOS-TPK. Keď sme sa im priznali s našim pevným odhodlaním ísť dlhú trať, ej veru všelijako krútili hlavou, očami i ušami (asi mali strach, či nás nebudú musieť ísť hľadať po kopcoch). Nuž a keď som zistil, že pretek má 17 kontrol, veru mi nezostalo ľahko na srdci. Ešte nafasovať "fakáč" (to je elektronický čip na registráciu kontrol), prosím spýtajte sa niekoho iného ako došiel k takému názvu..., polhodina sústredenia a pomaly ideme na vec. 

Igor ma už minulý rok lanáril, aby som podporil aktivity študentov a pedagógov z gymnázia na Vazovovej ulici, ktorí prepadli orientačnému športu a organizovali (okrem iných) aj verejné preteky v orientačnej cyklistike so štartom v Rači.
Hoci som z Igorovho rozprávania vedel o čom to asi je, predsa len sa mi nejako veľmi nechcelo a ani som tam nešiel. Toho roku sa však začal angažovať aj Bobo a tak som sa nakoniec rozkýval i ja.

Pre úplne neznalých problematiky len stručne: ide o preteky po lesných chodníčkoch a cestách (nesmie sa z nich zísť), kde je úlohou čo najrýchlejšie nájsť v danom poradí vyznačené kontroly. Kontroly majú väčšinou tvar visiacich lampiónikov, sú pri nich klieštiky, ktorými si označíte prislušnu kolónku v tlačive, ktoré vozíte pripevnené na bicykli. Ďalší \"hardware\", ktorým sa musíte vybaviť je mapník, kovový otočný stojan na mapu, ktorý si pripevníte na riadidlá (a prestanete vidieť na cyklokompík). Organizátori ho požičiavali za poplatok 30 Sk. Mapu, podľa ktorej idete pretek, dostanete minútu pred štartom a tak si vymyslieť optimálny postup vlastne nie je kedy. O to vačšia je to potom sranda.

Niekedy pred mesiacom mi prišla mailom pozvánka na MTBO poriadanom v Rači. Prihlásili sme sa s Jurom minulý rok ale nakoniec sme dali prednosť cyklovýletu v Karpatoch. Nie je to ďaleko, priestor nad Račou poznám asi dosť dobre takže by nemal byť problém s orientáciou. Niekde predsa musím začať. A kde, ak nie rovno doma? Tak som ešte týždeň pred termínom skúsil nahovoriť Jura M. Veď už niekoľkokrát spomenul orientačnú cyklistiku tak hádam bude viac naklonený si to tiež skúsiť. Tak sme sa teda nakoniec dohodli, že pôjdeme obaja.

V jedno sobotné mrazivé ráno (10 hodín) štartujem hore nad kúpalisko. Juro tam už je a zrejme sa už zaregistroval lebo v rukách tríme nejaký ružový papierik s gumičkou a nevie čo si s tým má počať. Neviem mu poradiť, som tiež rovnaký greenhorn a netuším na čo to môže byť. Veď nám to hádam vysvetlia. Organizátorka medzitým vyrevúva pokyny (tlampač mimo provoz) a pýta sa, či nemá niekto čendžnúť (rozmeniť) stovku.
O chvíľu som sa zaregistroval aj ja a tiež neviem, čo mám robiť s gumičkou a tým papierikom. Mapník som po chvíľkovom maturovaní namontoval na rajdy a zisťujem pritom, že v žiadnom prípade nebudem vidieť na tacháč. Potom si poviem, že to je aj tak jedno. Hlavne budem asi čumieť na mapu a jazdiť (a tlačiť bike :-) nadoraz.

Pre veľký úspech sme si s Citrónom znovu zopakovali jazdu do Gabčíkova. Prvé dni v týždni nedávali veľké nádeje na dobré počasie ale už vo štvrtok začalo počasie krásnieť. Tak sme sa teda vo štvrtok dohodli, že si znovu vyrazíme na tréningový výlet. Skúsim zavolať Rasťa a Jura. Uvidíme, či prídu. V piatok o 11 však dobehli obaja a prišiel aj Miro, tieňový Rasťov sparingpartner.

Pár minút po 11 vyrážame teda smerom na Gabčíkovo. Citrón zavolal Kántryho a ešte jedného kamoša a v Hamuliakove sa pridal ešte jeden. Takže sme boli v dosť hojnom počte. Prvé zábery na hrádzi boli dosť mierne. Dokonca ma Juro prekvapil otázkou, že sa nejako vlečieme. Nejako si to neuvedomujem, lebo minule sme išli rovnako pomaly a postupom času sme pridávali na tempe. Každopádne však ideme na poveternostné podmienky naozaj pomaly. Bicykluje sa ľahko a s obavami hlásim, že naspäť to už také jednoduché nebude. Juro ma chlácholil, že dnes vietor nebude, že je čistá obloha, vysoký tlak a podobne. Veď uvidíme. Prvá zástavka je ako minule v Hamuliakove. V krčme, reštaurácii či čo to tam je. Doslova cítim Rasťové otázky, prečo sa zastavujeme. Nemám odvahu mu vysvetliť, že je to prvá slopacia zástavka pre Citróna. To ešte Rasťo možno nevie, že určite bude chcieť chlastať aj vo Vojke. Tak sme si teda dali v Hamuliakove nejaké pivá, streky. Vyťahujem mapu a Rasťo sa diví už nahlas, že prečo stojíme, veď sme ešte nič neprešli. Pokecali sme si zážitky z minuloročných cyklomaratónov, popili, dopili a vyrazili. Malé pivo so mnou robilo zaujímavé pohyby a než som ten alkoholický opar rozjazdil, už znovu futašujeme po hrádzi.

Štvrtok - 28.3.2002

Koniec marca ma nehorázne potešil krásnym teplým počasím. Neváham ani chvíľku a rýchlo sa vypravujem do miestnych lesov prevetrať moju dvojkolesovú Svinku. „Kam sa vybrať?" Už sa mi nechce behať večne po tých istých cestách. Chcelo by to preskúmať konečne čosi nové, kam zatiaľ moja cyklonoha ešte nevkročila.

Ako sme ne/obhájili minuloročné posledné 5 miesto
(a obhájili brankársky titul.)

Piatok - 22. 3. 2002
Upršaný a hnusný deň nás vítal pred odchodom na medzinárodný hokejový turnaj, ktorého dejisko sa oproti minulému roku, presunulo z Tábora do Jindřichovho Hradce. Chaos v prípravách na odchod pokračoval aj s určením času odchodu, hoci sme si ho ujasnili v stredu. Nejako sme sa teda zliezli o 5 pred štadiónom. Ako posledný prišiel klasický Notorik a po jeho príchode sme sa chytro podelili do áut a vyrazili smerom k hraniciam. Okolo Malaciek už začalo slnko pekne zapadať. Kochal som ako pako a tak to Keťo vzadu nafotil, aby mi urobil radosť. Po pravej strane diaľnice míňame vybúraný kamión v rigole. Ľahol si na pravý bok.
Pred hranicami som ešte potreboval natankovať a aktivovať roaming. Zbytok posádky si nakúpil na pumpe hovadiny aby mali čo jesť cestou.

Citrón mi vo štvrtok zavolal, že či nepôjdeme v sobotu na tréning po hrádzi. Nebol som proti, tak som sa opýtal, či mu nebude vadiť, ak si zoberiem cesťák. No keď ho už mám, tak ho snáď aj využijem, no nie? Nerobilo mu to problém tak sme sa rýchlo dohodli.

V sobotu o 10 volá znovu, reku či ideme. Informujem ho, že či mu nevadí, že vonku prší. Síce už bolo po daždi ale nebolo isté, či sa znovu nespustí lejak. Tak sme to odložili na neurčito. O 12:10 mi volá a musím uznať, že už to na dážď nevyzerá. Tak si dohodneme stretko na Bajkalskej pri Rotunde. Ešte sa musíme vrátiť do jeho roboty, lebo má nejaké špice úplne voľné. Aspoň trochu ich dotiahnúť. Potom už môžeme vyraziť. Je 3/4 na 2 a jacháme popri prístave smerom k hrádzi. Na tých rozbitých prístavných chodníkoch a cestách nedávam poriadny pozor a schytávam tvrdé rany po jamách.
\"Kua, dúfam že nechytím defekt.\" nadávam a Citrón mentoruje, že mám dávať pozor. No to skoro hovorí. :-)