4. ročník - 18.8.2001, Pezinok
Tak konečne prišiel čas aj na moje aktivity. Pred pár rokmi som si vymýšľal eventuálnu trasu pre maratón v oblasti Malých Karpát. Nakoniec som dospel tak ďaleko, že sa už ako partia pravidelne v strede augusta stretávame a dáme si do tela ten môj výmysel. Vlaňajšok sa mi riadne vydaril. Zvolal som akciu na hádam najteplejší deň v storočí, cca 38 stupňov. Tento rok som si pozval aj ďaľších známych nielen z Pezinka. Bohužiaľ, väčšina odmietla účasť kvôli teplu. Mám však nové úlovky v podobe prvej ženy, čo sa na túto akciu dostala - Gabika Ondrovičová a dvoch MTB bikerov a internetistov Roba Juhása a Juraja Malatína.

Termín štartu bol 7.30 z Pezinka, ale o tomto čase som bol len s Mirom Pilkom. Nakoniec sme vyrážali z Pezinka šiesti. Ja, Miro, Julo Bugár, Miro Mizner, Rasťo Švec a Gabika. Tak sme aj vyrazili na Neštich. Na Bielom Kríži nás čakali Peter a Juraj Haluškovci. Pokračovali sme na Peknú cestu a do Rače. Tam sa pripojili Robo a Juraj na horákoch. 

Je 13. august, slnko nemilosrdne pečie a ja práve odchádzam na túžobne očakávanú cyklodovolenku. Nie je dovolenka ako dovolenka. V minulosti som už síce absolvovala dve, ale ešte s mojím starým bicyklom a bežným nosičom batožín. Teraz mám nový bajk, na ktorý sa dá upnúť len špeciálny nosič. Je pripevnený iba o sedlovú trubku. Nemá bočné úchyty, lebo by sa nedali prichytiť k rámu bicykla skrutkami (rám na to nie je prispôsobený). Čiastočne som ich nahradila pružnými "gumicukmi", aby sa cyklotašky nedostali do zadného kolesa bicykla. Nebola to žiadna výhra, ale vždy lepšie ako nič. Ďalšou nevýhodou môjho bicykla boli plášte s horským dezénom, kým moji dvaja cyklospoločníci mali na svojich bicykloch takmer hladké plášte. A aby to nebolo také jednoduché, týždeň pred očakávanou akciou som sa dosť nešťastne vybúrala v lese z bicykla a okrem iných vylepšení môjho designu, som prišla k prasknutému rebru. Dva dni pred plánovanou akciou som ho šla otestovať do lesov, aby som sa dozvedela, či tú cestu vôbec vydrží. Prešla som približne 40 km a viac-menej ma výsledok uspokojil. Rebierko síce pobolievalo, ale dalo sa to prežiť. Denne sme mali urobiť len okolo 80 km a vychádzalo mi to pri obzvlášť slimačom tempe na 5 hodín jazdy na bicykli a množstvo prestávok. Trocha som sa prerátala …

Tak toto by mal byť vrchol mojej "sezóny". Očakával som, že to bude na môj vkus možno až príliš ťažký maratón, ale tá Kráľova hola lákala... Takže som si nakoniec vybral kategóriu Krejzi a celkom som sa tešil na pekné kopce. Pricestoval som aj s rodinou večer pred tým a už od Bratislavy sa za nami hnali ťažké mračná a aj predpoveď počasia neveštila nič dobré. Vo Svite som sa dozvedel že aj noc pred tým pršalo. No asi to bude pekné blatíčko, myslím si.. Pred polnocou sa dobre rozhrmelo a spustil sa dážď. Vcelku výdatný, bohužial. Ustal až nad ránom. Chvalabohu, veď som už začal rozmýšlať, či vôbec nastúpim, ísť to v daždi, no neviem. 

Rozhodol som sa, (inšpirovaný Rasťom Trubačom), že to tento krát aj trochu zdokumentujem, nakoniec veď aj tak to celé beriem trochu turisticky...

Na štadióne sa už nazbieralo dosť veľa ľudí. Ako keby im nevadilo to počasie, okolité kopce, hojne pokropené, začínali "dymiť"...

S potešením som zbadal bandu "Pezinčanov", no fajn aspoň na štarte s nimi pokecám. Takže ešte jeden cvak a ide sa do tuhého...

2. ročník 11.8.2001 Svit , 115km
Keď mi prišla mejlom pozvánka na tento maratón tak mi srdce poskočilo. Konečne maratón kde sa nekrútia kolečká ako veverička, Navyše lákadlo v podobe Kráľovej Holi.... tie výhľady a krásna príroda.. Asi na to pôjdem. Tak sa aj stalo. Nahovoril som partiu a vyrazili sme. Trasu som už mal dávno prečítanú, nahodenú v GPS a akurát ma trápilo či nebude moc teplo. Deň pred odchodom som sa rozhodol že nahodim namiesto semislikov dajake ine plášte, tak som nahodil svoje 5 rokov staré. Ešte stále zaberajú lepšie ako speedmaxy a mám v čerstvej pamäti ako som sa na Vezikuláku šmýkal. Jediná zrada mohla byť za mokra, vtedy moc nedržia stopu. Takže prišli sme do Svitu, zaregistrovali a ubytovali sme sa a zbehli na obligátne pivko s večerou. Nuž ale čo sa nestalo, zapršalo. Čo zapršalo, búrka bola, lejak a celú noc. Tak čo už, prinajhoršom nepôjdem.

Pár mesiacov dozadu som sa rozprával s Rasťom o odjazdených akciách cyklomaratón (Author Panda) a pezinský (Vezikulák). Vadilo mu opakovanie sa trate, pretože ísť už druhýkrát tú istú trasu, stráca svoje čaro. Málokoho baví jazdiť stále dokolečka. :-) Tak mi dal link na cyklomaratón Horal Alto 2001 ktorý sa poriadal v auguste s tým, že sa nič neopakuje. Keď som to prvýkrat videl tak ma zamrazilo. 112 kilometrov, to je pre mňa veľa. Časom som sa však rozhodol, že pôjdem. Len sa musím na to nejako pripraviť. Mesiac pred pretekmi som však ochorel. Najprv som si myslel, že to je len obyčajné prechladnutie. Pil som vtedy veľa studenej kofoly. Po dvoch týždňoch hltania tabletiek, potenia sa v posteli, napchávania sa vitamínov a neviemčoho som už bol zúfalý. Už bolo jasné, že to obyčajné prechladnutie nie je. Zobral som poslednú vec, čo som ešte nepoužil. Stopangin. Strekol som si to do gágora a na druhý deň sa už cítil, podstatne ale podstatne lepšie. Sláva, zabralo to. Síce, keby som vedel, že to nie je prechladnutie, tak idem rovno k lekárovi po antibiotiká. Na to už bolo aj tak neskoro.

Tak o tom to maratóne idú chýry, že je jedným z najlepšie organizovaných. V "ponuke" majú aj trať so štyrmi(!!!) okruhmi (spolu takmer 120 km) a ja, kedže som tu takmer ako doma (na chalupe) sa rozhodujem, že si to vyskúšam.
Dosť odvážne....
Ešte mám v živej pamäti spomienky Jula Bugára, takže opatrne. Štyri kolečká, to bude "psycho", no proste výzva... Pred týždňom som si kúpil CamelBak M.U.L.E. a bol som ho vyskúšať na dvoch menších akciách dokopy cca 120 km... Poznáte ten pocit? Je taká známa fráza:
"Vôbec nechápem, ako som bez toho mohol existovať...". Tak som to cítil ja keď som to dal na chrbát.
Paráda, cuckám si kedy chcem a koľko chcem, žiadne naťahovanie sa za flaškou, dole kopcom sa to nedá, lebo sa ide príliš rýchlo, hore kopcom je zas človek udychčaný, zablatený vrchnák a trasúce sa ruky, cha!, zabudnite!
Nastupujú moderné technológie!
Niečo podobné som zažil len keď som bol prvýkrát v zime bežkovať oblečený do "funkčného" spodného prádla (Moira,Klimatex a pod.) Každopádne ideme na ťažký maratón a ešte k tomu je hneď od rána pekne teplo, takže piť bude treba často. Kto na to zabudne, má po vtákoch. Na štarte sa nás nazbieralo len asi tridsať, na polovičnej trati (hlavná kategória) asi 150. Ale tí idú až hodinu po nás, takže sa budeme pekne mínať.

15. ročník 1.7.2001
Plány na tohtoročné Dolomity boli striedmejšie. Do plánu sme si dali len predĺžený víkend s tým, že uvidíme ako nám dopraje počasie a čo všetko stihneme. Mali sme aj dvoch nováčikov, Zdena Ropôna a Gabiku Ondrovičovú, pre ktorých to bola pochopiteľne dlho očakávaná akcia.
Nakoniec to vyšlo tak, že sme v stredu podvečer vyrazili, do kempu dorazili vo štvrtok ráno o 2-hej. Po rozbalení stanov nás uvítala mnohoozvenová búrka. Pršalo až do obeda, tak sme alternatívne zaradili túru k neďalekému jazierku. Novici mali zmiešané pocity z počasia, ešte netušili, čo nás čaká. 

14.7.2001
Tak, konečne som si tento rok vyskúšal aj túto akciu. Raz dávnejšie som ju mal tiež v pláne, ale práve ten rok prišli záplavy a viacmenej z morálnych dôvodov som sa vtedy nezúčastnil. Tento rok ma nahovoril Miro Pilka a ešte sa pridal aj Julo Bugár. Keďže momentálne nedisponujem oslnivou formou, dopredu som sa rozhodol, že na 90 % pôjdem trasu strednú. Navyše, keď som vôbec nevedel do akého ternénu idem a aj z oficiálneho profilu sa vôbec nedalo nič vyčítať.
Tak sme vyrazili. V piatok sme sa ubytovali a šli zaregistrovať. Nečakane, nikde to nebolo napísané, sme v rámci štartovného dostali cyklistické rukavice. Bolo vcelku teplo, akurát však keď sme boli na registrácii, spŕchlo. Veď uvidíme ako bude na pretekoch.

Už som dlho nebol na nejakej cykloakcii (dva týždne). Na stránkach www.bikemagazin.sk sa objavili informácie o poriadaní cyklomaratónu v Duchonke pri Topoľčanoch. Do zlatého klinca tohtoročnej cyklosezóny HORAL 2001 je ešte ďaleko ale treba zvyšovať výkonnosť tak, aby som si trúfol ísť na celú štreku, teda 112 kilometrov. Už teraz sa z toho čísla desím. :-). 
Ale aby som neodbiehal, Duchonka je tu a treba sa sústrediť na ňu. Po minulotýždňovom cvičnom páde typu TIGER som asi dostal tichý defekt. V nedeľu som si chcel len tak naľahko vybehnúť a akosi mi čudne reaguje bike. Pozeram čo sa stalo s rajdami a nič zaujímave som nezistil. Naraz kuknem dole na dušu a zistím, že je bezvládne spľasnutá. Večer som s neustálym bohovaním na adresu výrobcu plášťov vybral dušu a zalepil. Potom som ju vrátil nazad a v stredu bola mäkká. Znovu som ju vybral a dokonca aj tatko skúšal pod vodou a žiadnu dieru nenašiel.
Nemienil som sa hrať na schovávačku a jednoducho som tam narval novú dušu. Vyzerá to v poriadku. Vo štvrtok som kúpil aj novú sedačku. Tá stará je po dvoch tigroch pekne dokatovaná. Na meniny som dostal izotonický sirup, aby som mal čo pochlastávať počas pretekov. Akurát musím doriešiť istú vec. Ako urobiť dávkovač, aby som si mohol v lese zarobiť pri studničke novú náplň do flaše. Lebo jedna náplň dlho nevydrží, vydrží tak asi 20-30 kilometrov. Závisí aj od terénu.
Aby som neodbiehal, idem pripravit bike a čo najskôr do hajan aby som mohol podať dobrý výkon.

Relatívne masívna reklama a tiež pozitívna skúsenosť z Piešťanského Tlapa maratónu, ktorý sa šiel čiastočne v týchto končinách rozhodla jednoznačne v jeho prospech. Avizované dve kolá po cca 35 km vyzerali byť prejditeľné. Dúfam, že na rozdiel od Vezikuláka to druhé kolečko ešte budem vládať, pomyslel som si.
V sobotu ráno som naložil bike do auta a vyrazil som. Na oblohe boli dosť ťažké mračná, ale predpoveď bola mierne optimistická. Do Duchonky som dorazil s miernym meškaním, v chvate som poskladal bike a švihal na štart sa registrovať. Dostal som nejaké divné čislo (usporiadateľom došli čísla v hlavnej kategórii, tak oneskorencom dávali babské...). Ak aj bolo nejaké predštartovné poučenie, tak som sa ho určite nezúčastnil. Na štarte som spoznal "spolutrpiteľa" z Tlapy, tak sme sa zvítali, ani sme nestihli pokecať už aj sa štartovalo.