Na poslednú chvíľu sme sa s Ivanom dohodli, že si pôjdeme zajazdiť tento maratón, pri ktorom sa mi minulý ročník skoro odšróbovali nohy v zjazde z Častej. Našťastie sme sa stihli aj ubezpečiť, že ak bude náhodou treba, vykašleme sa na "pretekárov" a pôjdeme si svoje tempo. Po zranení členka nie som stále úplne fit ale už dokážem občas ísť aj do stojky, takže sa mi bude jazdiť hádam lepšie ako v Seredi. Najmä, ak namiesto horúčavy bolo počasie orientované skôr na mrholenie, čo mi celkom vyhovovalo.

Pred olympijským triatlonom som chcel skúsiť aj nejaké cyklistické preteky. Na SportReporte som objavil celkom zaujímavo vyzerajúci cyklomaratón. Nebolo to ďaleko na cestovanie a vyzeralo to veľmi prítulne a domácky. Názov lákal, že je to "open", takže som nejako z toho vycítil, že sa zúčastní aj širšia cyklistická verejnosť. Navyše sa hlásil aj Robo, že by si rád zajazdil, tak som si myslel, že o nejaké veľké výkony tu nepôjde. Najazdené som mal málo, asi tak 700km. Najprv som chcel ísť na dlhú trasu (130km), potom som si povedal, že lepšia bude kratšia (83km), aby som natrénoval rýchlosť na triatlon a navyše bez skúseností s pretekmi bude stačiť aj menej. Ako sa ukázalo dobre som spravil.

Čo je horšie? Maratona dles Dolomites so 130 km a prevýšením 4000 metrov alebo horúci Sereďmaratón s prevýšením 1020 m? Po dnešnom maratóne si myslím, že je jedno, či ma zožerie žralok na jeden šup alebo hromada vyhladovelých a zdivočelých piraní po kúskoch. Je to naozaj takmer úplne jedno. Akurát to druhé dlhšie bolí než je po všetkom.

Tento maratón vo mne vyvolával značný rešpekt, dĺžka a profil trasy dávali tušiť, že sa nebude jednať o žiadnu nedeľnú vychádzku. Štart bol v meste St. Michael im Lungau a znova sa dali odjazdiť 2 trasy. Classic mala 160km a 3400 výškových metrov, Ultra bola dlhá 220km a mala 4600 výškových metrov. Tentokrát som ani sekundu nepochyboval, že pôjdem iba „krátku“ trasu a aj na ňu som si stanovil jednoduchý cieľ – nejak to prežiť :-)

CSC Maratón 2008 
alebo
Pohroním na malej píle, do cieľa s noblesou.

Počasie večer pred maratónom na rozdiel od najazdených 4400 km ani omylom neveštilo pekný cyklistický zážitok. Zamračená obloha, akoby pred búrkou, silný nárazový vietor určite v nejednom z nás vyvolal pochybnosti, či vôbec nastúpiť na štart o 4:30 nasledujúceho dňa. Neviem čím to je, ale doposiaľ na každom podobnom podujatí, na ktorom som sa doposiaľ zúčastnil bolo počasie v prospech pelotónu a napokon tomu nebolo inak ani dnes, 14.06.2008. Vyčasilo sa.

Tento ročník cyklomaratónu do Jasnej má opäť nového sponzora, CSC, takže presnejší názov je "CSC cyklomaratón 2008". Teda, žiaden nový cyklomaratón, ale iba ďalší ročník Vivy resp. RockFM cyklomaratónu, podľa aktuálneho hlavného sponzora. Takže budúci rok tu budeme mať "Vodárne a kanalizácie cyklomaratón 2009" :-). Asi by mali k názvu pripojiť ešte 1 slovo, aby bolo jasné, že stále ide o ten istý maratón. V každom prípade to tento rok bolo zorganizované najlepšie. V cene bol kompletný dres a na stránke bolo dopredu napísané, kde sa bude koľko stáť, čiže sa dalo dobre pripraviť.

Keď sme sa minulé roky vracali z Maratona dles Dolomites, v našom aute vždy padol návrh, aby sme to v Lienzi stočili na Grossglockner a aspoň jeho poslednú časť skúsili vyjsť aj na bicykloch. Nakoniec z toho nikdy nič nebolo a tak som si povedal, že niektorý deň svojho pobytu v Lienzi využijem práve na túto jazdu. Pôvodne som si chcel dať v pondelok turistiku a trochu si oddýchnuť, lenže ráno ma zobudili slnečné lúče a obloha skoro bez mrakov, to predsa musím využiť. Nohy po maratóne síce boleli, ale myslím že turistika by to aj tak nevylepšila, skôr naopak. V kempe pekne pripekalo, ale hore 2km nad morom môže byť všelijako a tak som ešte rýchlo zbalil do batohu nejaké návleky, pláštenky, trochu jedla, ďalšiu fľašku s vodou a vyrazil do neznáma. Nakoniec počasie príjemne prekvapilo a po celú dobu vydržalo, do zjazdov som si vystačil len s návlekmi na ruky, čiapkou a neprefuk vestou. 

O tejto akcii som sa dozvedel z letáku, ktorý som našiel za stieračom po Neusiedlerskom maratóne. Keď som zbadal slovo Dolomiten, hneď som zbystril pozornosť, a po prečítaní brožúrky a web stránky som bol rozhodnutý. Tento rok nás nevylosovali na Dolomity do Talianska, tak si to vynahradím v Dolomitoch v Rakúsku. Odjazdiť sa dali 2 trasy, Classic mala 112km a 1850 výškových metrov, Extrém bola síce iba o 11km dlhšia (123km), ale vo výškových metroch to robilo rozdiel až 830m (2680m). Boli na nej navyše 3 kopce, z ktorých jeden mal na 3km stúpanie 13% (neviem či max. alebo priemer) a ževraj v roku 1994 to bol najstrmší úsek celého 77. ročníka Giro d´Italia. Trasa sa dala vybrať počas jazdy, nesmelo som si hovoril, že by som mohol skúsiť aj ten Extrém, veď uvidím ako sa budem na odbočke po 80km cítiť.

S Peťom Majdom sme si spravili menší výletík do Álp, do oblasti Semmeringu. Jednak je to bližšie, ako naše Tatry a jednak sme tam na bikoch ešte neboli. Vytipovali sme si pár kopčekov, ktoré sme chceli pojazdiť. Autom je to na Semmering 2 hodinky, čiže celý výlet sa dal naplánovať na 1 deň.

Ráno, v deň spáchania výletu, vyrážame o 7 z Pezinka, o 9 vysadáme v Murzugschlagu kúsok za Semmeringom. Do polhodiny už sedíme na bikoch. Počasie je úplne jasné, je celkom teplo, na bicyklovanie v podstate ideálny čas. Takže v dobrej nálade sa dobre šliape. Trošku nám pokazí radosť zlé značenie ciest. Nájsť paralelnú cestu k diaľnici je v Rakúsku umenie, až 3 krát sme sa museli vracať. Pritom sme mali jasný smer, na Bruck an der Mur až po dedinku Krieglach. Tam sme zabočili do hôr a začalo prvé stúpanie.

Ešte v stredu okolo obeda som si nebol istý, či vďaka upršanému počasiu na Schwechater pôjdem, ale pozitívna predpoveď a krátky telefonát s Dušanom ma presvedčili, aby som to riskol. A urobil som dobre. Ráno som cestou vyzdvihol Dušana na stanici a k pivovaru sme dorazili s dostatočnou časovou rezervou. Na parkovisku už boli vyfintení v dresoch Marian s Michalom, pomýlili si čas štartu, ktorý bol oproti minulému roku posunutý o necelú hodinu :-) Aspoň nám po krátkej zahrievacej jazde stihli zreferovať, že slnko síce pripeká, ale vietor je stále dosť chladný. Pred výdajom čísiel sme ešte stretli Roba, a postupne prišli aj ďalší chalani od nás aj z iných klubov a vytvorili sme tam taký malý slovenský kútik.