Začalo to tým, že som chcel tento rok najazdiť na jar nejaké objemy. Tak ma Bobo „pozval“ na jeho Slovenskú jar v termíne 1.-4. máj. Už sme mali aj vybavené ubytko, ale počasie nás zradilo. Odložili sme to teda o týždeň, hoci ubytko v tomto termíne nebolo vybavené ani na 1 deň. Lenže deň pred odchodom mi Bobo písal, že ho seklo v krížoch a asi vôbec nepôjde. Tak som sa rozhodol ísť sám. Ak sa Bobovi zlepší zdravotný stav, pripojí sa po ceste.

Trasu som si mohol vybrať akúkoľvek, napriek tomu som zvolil tradičnú Bobovu trasu v ose Žilina – Stará Bystrica – Orava – Liptov – Tatry – Vernár – Banská Bystrica – Nitrianske Pravno – Dubnica – Pezinok. Väčšinou sú to pre mňa známe trasy, takže hor sa naberať objemy :-).

Štart tohto maratónu je v rakúskom mestečku Purbach pri Neusiedlerskom jazere, ale na rozdiel od rovinatého Neusiedlerského maratónu prechádza aj cez dva kopce v pohorí Leitha. Trasa je tvorená 40km okruhom, ktorý je treba prejsť 2, 3 alebo 4-krát. Vôbec som si neuvedomil, že tento okruh je aj súčasťou Schwechatera, úplne náhodou mi to povedal až Rasťo, a tak som aj trochu váhal, či sa mám zúčastniť. A reku, aspoň si to poriadne natrénujem. Rozmýšľal som, že skúsim prejsť 3 okruhy, ale keďže sa poznám už od malička, vedel som že lenivosť ma po 2 kolách bude určite ťahať do cieľa a tak sa nakoniec aj stalo :-)

Po minulotýždňových viedenských kopčekoch som si tento víkend naordinoval rovinu okolo Neusiedlerského jazera. Pekné slnečné počasie, predpoveď, že bude fúkať iba mierny vietor a celkové prevýšenie trasy iba 200m sľubovali príjemný zážitok. Ráno som vyrazil dosť skoro a dúfal, že zaparkujem blízko prezentačného stanu, ale aj keď som bol na mieste už cca. hodinu a pol pred štartom, usporiadatelia ma odklonili do uličky niekde na druhom konci dediny. Nevadí, času bolo dosť, tak som sa v kľude zbehol zaregistrovať, nahodil dres a pobral sa na štart. Cestou som stretol aj chalanov, čo boli na minuloročnom Karpaťáku, podľa výsledkovej listiny nás odštartovalo 21 Slovákov.

Nabudený celkom úspešnou minuloročnou sezónou som si tento rok zaumienil absolvovať zopár zaujímavých podujatí, takže v žiadnom prípade som nemohol odolať tomuto maratónu v kopčekoch pri Mödlingu neďaleko Viedne. Na začiatku to zase vyzeralo na sólo akciu, ale nakoniec sa Jaro postavil zodpovedne k tréningu na Schwechatera a rozhodol sa ísť so mnou. V nedeľu ráno sme teda vyrazili do krásneho slnečného dňa a aj napriek malému blúdeniu v Mödlingu sme včas dorazili na registráciu a ešte plní optimizmu sa prihlásili na najdlhšiu 97km trasu. 

Prvá akcia v tomto roku a hneď časovka do vrchu s prevýšením 350 m. To snáď môže vymyslieť len blázon. Ešte väčší blázni sú tí, čo sa takejto časovky zúčastnia. Nehovoriac o sebe, keď mám toho roku za sebou dokopy celé 2 kopce :-). Ale pekne poporiadku: Na časovke som bol naposledy niekedy koncom roka 2006. Minulý rok som na akýchkoľvek pretekoch zjavne štrajkoval, preto mi už akcia podobného typu chýbala. A preto som si povedal, že sa zúčastním, nech mám formu akúkoľvek.

Z tohtoročnej firemnej akcie, ktorá sa konala vo Vyhniach pri Žarnovici sme si na návrat do BA trúfli hneď traja. Ku mne a k Milanovi sa pridal aj kolega Peter. Síce na trekkingovom biku ale s odhodlaním Armstronga. :-)

Pri presune vlakom do Žarnovice som asi chytil nejakého bacila a tak som sa ani veľmi nevyspal a zahrieval misu na WC. Na raňajkách som do seba kopol deci vodky na dezinfekciu. Pocitovo som bol dosť dole. Snáď to pomôže a jazdou do BA sa dám dokopy.

Tohtoročná sezóna začala celkom sľubne. Takmer 3 tisícky km najazdené do mája dávali konečne slušný základ na celkom dobrú formu cez leto. Len tie akcie nejako neprichádzali. Na Schwechater nevyšlo počasie, na Sereďmaratón mi nevyšiel čas, takže prvá akcia na ktorú som bol prihlásený bol až viva maratón. Paradoxne, práve pred ním asi 3 týždne som musel začať makať v práci tak, že mi neostalo moc času na jazdenie začal som sa obávať, aby som nedopadol ako minulý rok, keď som vlastne celý čas nevládal tempu balíka. Je však rozdiel nejazdiť pol roka a nejazdiť 3 týždne, takže obavy začali byť skôr z počasia. Hlásený bol silný vietor a prehánky. Neostávalo mi nič iné, ako sa nechať prekvapiť :-).

Už tradičný cyklomaratón na trase Trnava-Tatranská Lomnica sa tento rok konal o niečo skôr ako zvyčajne, už koncom júla, čo mi aj celkom bodlo. Opäť som sa tešil na pekné terény v okolí Tatier. Zároveň som sa obával toho, či maratón vôbec zvládnem, keďže posledné mesiace pred ním som viac presedel v práci ako na bicykli. Ešteže ma Sergej nahovoril na to, aby som občas chodil do práce na biku a teda spojil príjemné s užitočným :-). To definitívne rozhohlo o mojej účasti.

Tohtoročné prázdniny som si konečne naplánoval na biku nejaký viacdňový výlet po Slovensku. Len zase klasický problém - vybrať takú trasu, aby nebol problém s nocovaním a najlepšie zohnať nejakého parťáka. Podarilo sa mi takmer nahovoriť kamaráta Miša, ktorý v poslednej dobe začína prichádzať cyklistike na chuť, len na poslednú chvíľu odriekol účasť kvôli šľache v kolene. Nakoniec aj počasie bolo v týždeň, ktorý som chcel vyraziť, dosť zlé, tak už som aj myslel, že z toho nič nebude. Rozhodol som sa však aspoň pre 3-dňový výlet naľahko. Trasu som prispôsobil tomu, aby išla cez Zuberec, kde som mal niečo vybaviť, a cestám, ktoré som doteraz ešte nepoznal. A nocľahy - pôjdem naslepo a snáď sa už po ceste niečo pristaví :-)

Neplánovane ale o to príjemnejšie som sa zúčastnil akcie kilometer pre všetkých. Klasická akcia ukončenia cyklistickej sezóny na cyklo ovále v Bratislave bola tento rok asi posledná. Cyklistický štadión má nahradiť nová hokejová hala a popravde v atmosfére akcie to bolo cítiť. Ale nie nejako smutne ale skôr každý kto prišiel si to uvedomil.