O tejto akcii som sa dozvedel zo Sergejovej stránky. Že vraj je to cyklomaratón dĺžkou aj trasou podobný rokefemu, ale nie je až tak organizovaný. Je to takisto maratón, kde sa nepreteká, skôr je to vlastne spoločná jazda cyklistov. Preto som sa rozhodol, že pôjdem na túto akciu. Nakoniec tento rok nebol ani RockFM a preto som sa na ňu o to viac tešil.
Spočiatku som si myslel, že na maratóne bude veľká účasť a bude tam veľa známych. Po opýtaní sa viacerých ľudí na účasť som zistil, že ide iba Sergej. Ostatní známi z Pezinka či Blavy nešli buď kvôli práci (maratón je nezvyčajne vo štvrtok) alebo kvôli sobotňajšiemu Rasťovmu Karpatskému maratónu, ktorý sa tak kryl s touto akciou.
Štart bol v Trnave vo štvrtok ráno o 3:45, preto sme sa so Sergejom dohodli, že do Trnavy pôjdeme v stredu večer a prespíme tam, keďže v cene štartovného je aj nocľah v Trnave. V stredu pred maratónom sa komplet nabalím, keďže organizátor odporúča zobrať si so sebou stan aj spacák a musím so sebou brať veľký batoh. Našťastie iba do Trnavy. Poobede už iba sledujem počasie, keďže už tretí deň za sebou neprestajne prší. Našťastie asi o tretej pršať prestáva a o piatej, keď sa stretávam so Sergejom sú už aj suché cesty. Do Trnavy je to síce kúsok, ale po prvé som 2 týždne nesedel na bicykli, po druhé mám na chrbte veľký batoh a aby toho nebolo málo, tak som ešte dosť unavený z predošlých akcií. Preto aj tento kúsok nie je pre mňa lahoda. No, dúfam, že zajtra to pôjde lepšie, čaká ma asi 10 krát dlhšia trasa.
V Trnave sa zaregistrujeme, aj keď prihlášku bolo treba odoslať už skôr. Po večeri si idem ešte do centra zaobstarať žrádlo na ďalší deň a pomaly sa ukladám spať. Našťastie sa mi darí skoro zaspať, ráno je budíček o 3:00.
Letné prázdniny rýchlo uplynuli a po celkom dobre rozbehnutej jarnej príprave, ktorej vrchol som mal načasovaný na talianske Dolomity, som opať vhúpol do dennodenného kolotoča rodina – práca atď. Cez leto som aj vďaka počasiu aj vďaka iným okolnostiam príliš nenaplnil svoje predstavy o množstve najazdených kilometrov a tak som sa snažil občasnými krátkymi jazdami aspoň udržať si akú-takú formu pre Rasťov Karpatský maratón. Po takmer trojtýždňovom poste od Karpaťáku, kedy som vlastne na bicykel vôbec nesadol a len si užíval na dovolenke, ma Robo tri dni pred časovkou pozýval na sobotnú tradičnú Trnavskú jarmočnú 6666-ku. 
Aj tento rok sa už tradične konala časovka za Trnavou na 6666 m po viac-menej rovine. Bol som na nej pred 3 rokmi, vtedy som tam nepodal žiaden dobrý výkon a dosť som sa tam nudil, takže je na čase, aby som si okrem vylepšenia času zlepšil aj hodnotenie tejto akcie. To som chcel síce už aj predminulý rok, vtedy sme však doma oberali hrozno a minulý rok som ešte nemohol ísť kvôli zlomenej ruke. Tentokrát mi však už nič nezabránilo, aby som išiel. Necelý týždeň pred časovskou som sa vrátil z poslednej letnej dovolenky a hneď som začal jazdiť denne tak 70-80 km, posledný deň pred ňou som dokonca išiel až do Piešťan a cez Sereď naspäť, čo bolo 155 km - to aby sa mi na časovke lepšie jazdilo :-) 
Ako minulý rok, aj teraz som si išiel zajazdiť do Trnavy a späť. Medzitým ešte tradičnú časovku 6666 metrov. Špeciálne som sa na ňu nepripravoval, hoci pred mesiacom som mal natočených 5000 km. Teraz už 7000, takže sa dá povedať, že som sa neflákal. Dokonca aj tri dni pred časovkou som denne dával 70-80 km, a tak sa mi vysilené nohy necítili na nejaký extra výkon. 
Po včerajšej Stropkovskej časovke som sa vybral na vlak. Keďže do Stropkova vlaky nechodia, bolo treba sa nejako dopraviť na železničnú stanicu. Najbližšia normálna vyzerala v Kysaku ale to sa mi zdalo až príliš blízko. Tak som sa teda rozhodol ísť aspoň na Poprad. Ak to dobre pôjde, tak do Liptovského Mikuláša. 
Ráno som sa zobudil celkom v pohode. Čakal som všetko možné, že aj chodiť nebudem a po schodoch budem vzdialene pripomínať pohyby bicyklovanie. A nič. Akurát som zistil, že mi predné koleso cez noc spľaslo. Zistil som, že jeden zo starších defektov sa zle zalepil. Ono je to dosť ťažké zlepiť defekt niekde pri zvare. Stále je tam možnosť, že to popri zvare nebude dobre priliehať. Opravil som defekt a naraňajkoval sa. Dva-tri rožky, trošku šunky, čaj. Hádam sa ešte po ceste voľakde najem. 
Tohtoročný Karpaťák mal jednu zásadnú zmenu. Keďže sa nekonal RockFM maratón, navrhol som v tom istom období jazdu na Veľkú Javorinu. Zlé počasie však toto zmarilo a tak som naplánoval trasu Karpaťáku aj s Veľkou Javorinou. Ako sa však termín Karpaťáku blížil, začal som mať z tejto trasy obavy. Nejazdil som keď sa dalo a väčšinou sa kvôli počasiu ani nedalo jazdiť. Teda forma nehrozila. Z trasy som už nechcel cúvnuť a tak bola otázka či to vôbec pôjdem. Pekné počasie, ktoré skutočne vyšlo, ma presvedčilo a na vlastnú akciu som prišiel ;-) 
V piatok ráno som sa zobudil celkom v pohode. Včerajšia cyklotúra Trnava-Rysy 2005 vo mne veľké škody hádam nenarobila. Otvoril som si bagetu a išiel pozrieť ten záhadný defekt. Ukázalo sa, že duša „Šmejd in China“ mala nejakú skrytú vadu pri zvare na ventilku. Takže som sa to ani nesnažil zalepiť a rovno vyhodil. Niekde po ceste kúpim rezervnú. Medzitým som dojedol, dopil, doplnil fľašu, zbalil sa a vypadol. Počasie bude dnes krásne, ked sú Tatry tak dobre vidieť. 
Non – stop cyklojazda má už dlhú tradíciu. Prvýkrát som sa zúčastnil tohto podujatia v roku 2004 a celkom sa mi to páčilo. Preto som vyspovedal pána Mariána Rozložníka, nech prezradí o tejto akcii viac.
Read more: Trnavských 6666