Po sérii zrušených cestných akcí na Slovensku mi v jarnej časti zostal len tento minimaratón. Výhodou je blízkosť, nenáročný profil a na naše pomery veľa štartujúcich, kde sa dá cvičiť jazda s balíkom aj v zadných pozíciách. Tak som neváhal a prihlásil sa.
Tento rok mám viac najazdené ako vlani a tak som očakával, že si troška aj zazávodím. Stretlo sa nás na štarte viacero známych a tak som mierne meškal na štart a tým pádom som klasicky vyrazil z posledných pozícií. 

Viackrát v minulosti som sa od niektorých bikerov dopočul o tomto podujatí, ktoré asi patrí medzi prvé jarné. Dokonca mi známy poslal elektronicky aj kalendár pripravovaných akcií ich cykloklubu na tento rok, takže som sa v prípade priaznivého počasia rozhodol zúčastniť sa. Termín podujatia býva pravidelný, každý rok je ňou tretia aprílová sobota.

Z rozprávania a reportov účastníkov minulých ročníkov som sa dozvedel, že sa jedná o akciu výsostne turistickú, teda turistika na bicykloch, žiadne preteky, či forma krátkeho maratóniku. O tom svedčilo aj zloženie pelotónu v krásne to slnečné aprílové sobotné ráno. Spolu s kamošom, inak profesionálnym hudobníkom, ktorého sa mi podarilo nalomiť na účasť, sme vyrazili z domu už tesne pred ôsmou hodinou. Predsa len, do miesta štartu na Račianskom mýte to máme okolo 20 km. V pohodovom tempe sme sa dostali na miesto štartu, kde stretávam ďalšieho známeho na cestnom bicykli. Ako tak pozerám na vybavenie už prítomných, žiletkárov je tu ako šafránu a ihneď sa mi začína jasnejšie črtať charakter jazdy, ktorá nás čaká. Prevažnú väčšinu tvoria MTBiky odpružené, neodpružené, rôzne crossy, hybridy a iné poštárske bicykle, zato oblečko je u väčšiny cyklistické, prispôsobené predpovedaným vyšším denným teplotám. Vekové kategórie od mladších, cez mladých až po tých skôr narodených. Teda pestré, dokonca registrujem niekoľko športovo vyštafírovaných ženičiek.

V sobotu 16. apríla večer mi volá Medo, že v nedeľu ráno je časovka od Troch Zajacov v Rači na Biely kríž. Hoci som tento rok plánoval ísť na prvú cykloakciu až po maturách, urobil som výnimku, pretože som vedel, že veľa času mi to nezaberie a už dlho som nikde na biku nesúťažil.

Cez týždeň sme sa s Mariánom dohodli, že ak bude cez víkend pekné počasie, pôjdeme si zajazdiť.

V sobotu ráno o 9 sme teda vyrazili. Marián s dvojtýždňovým mankom a ja zase s kompletnou svalovicou všetkých končatín z hokeja. Aspoň ju trošku rozjazdím. Za Bratislavou sa začalo počasie pekne ukazovať. Slnko vykuklo a tak sme si to limitovanou rýchlosťou 30 km/h šinuli popri Volkswagenu na Stupavu. V Stupave ne-nor-mál-ne mraky áut. Skoro ako v bratislavskej rannej špičke. :-)

Tuším prvýkrát bola dátumová tradícia časovky z Neštichu na meteostanicu Malý Javorník, porušená. Termín sa zo soboty presunul na stredu.

Mal som za posledných pár týždňov bikovania plné zuby-nechty. Prakticky od 28. augusta každý deň na bicykli. Depka začala 11 septembra po Trnavskej časovke. Nečudo, že sa mi už ani na túto časovku veľmi nechcelo. Čo už však človek pre zachovanie tradície neurobí, že?

Tak som sa teda znovu vybral do Sv. Jura, časti Neštich, aby som sa prihlásil na štart. Pri nadjazde som sa pripojil k Jurovi, ktorý si zobral svoj hybridný cesťáčik. Slicky si nafúkal natvrdovku ako som si všimol. Dnes mu to asi pôjde ako na koľajnici. :-)

Na štarte pri registrácii nás už čakala neskutočná šóra. Rada nadržaných bikerov, jak keby to bola časovka dole kopcom. Zdá sa, že asi padne účastnícky rekord. Každým rokom poznávam čoraz viac bikerov. Ani nestíham všetkých registrovať a zdraviť. :-)
Prihlásil som Duchnu, Petra a potom aj seba. Za mnou pôjdu Stanka, Juro a Tomáš. No tak to teda bude motivácia. Tomáš mávol rukou nad mojím náskokom. To som zvedavý, kde ma ten opáli.

Časovka Neštich - Malý Javorník
15. 9. 2004
alebo
Ako Jarka neprišla lebo v jarku skončila

Budík ma nešetrne zobudil už pred siedmou. Ešte v hlbokom bezvedomí som ho zo zvyku praštila po hlave a spala som spokojne ďalej. Budím sa až za 15 minút. Je čas vstávať. O ôsmej sa mám stretnúť na Železnej studienke so Žulvom. Ospalo pozerám z okna. Oblaky sa lenivo prevaľujú po oblohe, ale aspoň neprší. Teplomer sa vyšplhal na takmer 18°C, čo je slušný výkon na takú skorú rannú hodinu. S uspokojením hodím očkom na svoj čerstvo vymydlený bajk. Do ľadvinky hádžem zopár nevyhnutných vecí a do žalúdka tiež. Medzitým miešam ionťák. Cinkne mi sms-ka od Jarky. Dozvedám sa z nej, že práve venčí svoju havku, vonku je celkom fajn, ale tie oblaky sa jej moc nepozdávajú. Hmm, ani mne veľmi nie. :-) Záverom sa ma pýta, či idem na časovku. Jasná vec, idem aj keby mali traktory z neba padať. Túto akciu si nemôžem nechať ujsť. Teším sa na ňu celý rok. Ďalšiu sms-ku posielam Robovi, nech ma tam spolu so Žulvom prihlási. Určite príde na štart skôr ako my a vyfasuje nám nižšie štartové čísla, niekde uprostred poľa (teraz nemyslím toho so pšenicou… :). Vzápätí volá Žulvo. Je čosi po pol ôsmej. Dáva mi na známosť naoko ľútostivým hlasom, že na časovku nejde, lebo má akési žalúdočné problémy. Hahaha, odhalila som ho hneď. Tuším ma takto mieni naťahovať každý rok. Smejem sa. Pýta sa, kedy sme sa mali stretnúť. Vravím, že o ôsmej (ešte večer sme sa na tom dohodli, sklerotik jeden! :), ale bohato stačí, keď príde až o štvrť na deväť. Je mi jasné, že na Železnú o ôsmej prísť nestihnem. Oznamuje mi, že je už takmer tam lebo si myslel, že sme sa mali stretnúť o pol ôsmej.

15.9.2004 Svätý Jur
Už to tak vyzeralo že tento rok časovka nebude ale organizátori sa predsa len zobudili a zorganizovali už zabehanú akciu aj tento rok. Zvolil si termím 15.9. čo je streda teda oproti klasickej sobote menšia zmena. Počasie až do utorka bolo vzorové ale keď som sa ráno zobudil tak bola to lotéria či bude pršať alebo nebude. Keďže sa trošíčku vyjasňovalo rozhodol som sa, že na časovku predsa pôjdem. Tento rok som mal \"vrchol\" na mojej akcii takže forma pomaly ale o to istejšie padala, takže tento rok som učakával úspešný útok na rekord - najpomaljší čas.

Keď som prišiel na registráciu som neveril vlastným očiam. stál som v rade asi piaty a prišiel som skôr ale aj tak som vyfasoval číslo 65. Tak to bude účasť. Postupne za mňou sa hromadila rada čakajúcich a nakoniec sa ich zaregistrovalo cez 150 čo je rekord. S tým organizátori asi moc nepočítali lebo nestíhali registrovať a rada bola už aj keď prvý štartovali. Novinkou bolo aj štartovné číslo upevnené vpredu na bicykli čo uľahčilo identifikáciu, akurát že v daždi sa začalo rozpíjať.

Po kratšej odmlke na tejto akcii vzhľadom na vypadnutie FSCM maratónu som sa rozhodol že pôjdem na túto časovku. Tento rok je však dajaký divoký a aj v tento deň bolo síce slnečno ale fúkal silný JV vietor. Bol som veľmi zvedavý na svoj výkon keďže jar som takmer vynechal a všetko som upriamil na august.

Prišiel som na štart po vlastnej ose aby som bol rozjazdený a zistil som aký je vietor. Medzitým mi volal Bobo že má prasknutú špicu na bicykli a ďaľší kamoš že bude meškať. Teda som ešte zalobboval u organizátorov a pomaly sa sústreďoval na časovku. Prvý už vyrazil keď dorazil totálne zdepkovaný Bobo. Musel som mu vycetrovať kolo a sľúbil som mu požičať svoje na časovku. Trošku to dlhšie trvalo tak som sa dobre nerozjazdil a už som musel na štart. 

Takmer nerozjazdený s požičaným zadným kolesom od Rasťa som nastúpil na 6666 metrov dlhú Trnavskú časovku. Že zlomím svoj čas z {roku 2001} som vedel určite. Otázne bude o koľko.

Prvá polovica trate išla mierne do kopca. Po kilometri mi už začali tuhnúť nerozjazdené nohy a musel som prehodiť na ľahšie prevody. Nech ich čo najrýchlejšie zahrejem na frekvencii. Ani s miernou podporou bočného vetra som nemal pri obrátke na tacháči priemerku viac ako 38.

V Bojniciach sme mali firemnú akciu. Tento rok to vyšlo na mňa, že musím ostať v práci. Aj tak som však v piatok poobede o pol druhej vypadol z roboty domov. Chytro vybaliť, prezliecť, zabaliť a vyraziť.

Najviac som sa bál teploty. Ak bude zima, tak sa pokojne môže stať, že tam dorazím až niekedy večer o ôsmej či deviatej. To som nechcel a tak som na to už z Bratislavy dobre dupol. Nech mám dosť veľkú rezervu na prípadné problémy. A tak som už za Modrou mal priemerku nejakých 36 km/h. Nerobil som si ilúzie, že mi to v miernom bočáku vydrží dlho. Všade naokolo už družstevníci dávali do poriadku polia, slnečnice sklonené k zemi, dozreté a pripravené odovzdať svoju trošku oleja do potravinárskeho priemyslu. :-)